Slovenský betlehem je monumentálne rezbárske dielo, ktoré sa nachádza v obci Rajecká Lesná. Toto unikátne umelecké dielo stvárňuje nielen narodenie Krista, ale aj bohatú históriu a tradície slovenského národa. Je umiestnené v Dome Božieho narodenia, ktorý je súčasťou pútnického areálu okolo Baziliky Narodenia Panny Márie.
Vznik a tvorca diela
Pohyblivý drevený Slovenský betlehem v Rajeckej Lesnej vytvoril majster rezbár Jozef Pekara, rodák z Rajeckých Teplíc. Originálny, jedinečný betlehem vznikal pod rukami šikovného majstra viac ako 15 rokov. Majster Pekara sa v roku 1980 pustil do výroby diela, ktoré je odkazom veriaceho človeka, obdivovateľa krás Slovenska, rezbára a konštruktéra. Začal sa rodiť Slovenský betlehem, ktorý vznikal pätnásť rokov.
Cesta majstra Jozefa Pekaru k rezbárstvu
Vzťah k drevu a práci s ním mal Jozef Pekara už od detstva. Jeho otec bol debnár a starší brat Ján pracoval ako rezbár. Sám začal používať dláta ako desaťročný. Do učenia sa dostal k vychýrenému rezbárskemu majstrovi Jozefovi Brieštenskému (*1879-†1956). Pod jeho vedením získal nielen potrebnú zručnosť, ale aj rozvinutie schopností kreatívneho prístupu k tvorbe. Vďaka tomu sa stal Jozef Pekara návrhárom v ľudovoumeleckom družstve REZBÁR v Rajci nad Rajčiankou, kde pracoval od roku 1950. Po odchode na dôchodok si majster plní dávnu túžbu urobiť „niečo veľké“. Malo to byť dielo, kde budú sústredené všetky doterajšie skúsenosti, ktoré bude jedinečné, reprezentatívne - SLOVENSKÉ.
Charakteristika a symbolika expozície
Expozícia nezobrazuje iba Kristovo narodenie, ale aj dejiny slovenského národa. Betlehem je zapracovaný do scenérie najvýznamnejších slovenských pamiatok; je tu stvárnený bežný život, aj pracovné činnosti slovenského ľudu v minulosti. Betlehem zachytáva život, zvyky a tradičné pracovné činnosti slovenského ľudu, ako napríklad pastierov, baníkov, vinohradníkov, drevorubačov, remeselníkov, hrnčiarov, stolárov či kováčov.
Scéna Božieho narodenia sa nachádza uprostred diela a je začlenená do obce Rajecká Lesná. Okolo nej sú zastúpené všetky slovenské regióny svojimi najznámejšími miestami a pamiatkami. Nájdeme tu dominanty hradov (Devín, Bratislava, Trenčín, Orava) a katedrály (Nitra, Trnava, Spišská Kapitula, Košice, Žilina). V pozadí sa týči Kriváň, jeden z tatranských štítov, ktorý je symbolom slovenskej krajiny. Súčasťou betlehema sú aj moderné stavby, ako most SNP v Bratislave či rýchloloď plaviaca sa po Dunaji. Fascinujúce pritom je, že betlehem nie je statický, ale postavičky sa hýbu a pridávajú tým na celkovej autenticite veľdiela.
Slovenský Betlehem Rajecká Lesná
Rozmery a jedinečnosť
Celé dielo je 8,5 m dlhé, 2,5 m široké a 3 m vysoké. Spolu je tu rozmiestnených približne 300 postáv, z ktorých sa polovica pohybuje. Tieto rozmery zaraďujú betlehem medzi najväčšie vyrezávané betlehemy v Európe a zároveň z neho robia najväčšiu drevorezbu svojho druhu na svete. Je pravdepodobne najväčším dreveným pohyblivým betlehemom na svete. Riešenie kompozičných a výrazových otázok, spracovanie a rozvody pohybu od pohonnej jednotky až po reálne pohyby jednotlivých figúr je mimoriadne náročné. Dielo právom patrí medzi absolútne vrcholy (najmä ľudového) rezbárstva.
Otvorenie a prevádzka
Slávnostné verejné otvorenie a požehnanie Slovenského betlehema sa uskutočnilo 26. novembra 1995 na nedeľu Krista Kráľa, nitrianskym diecéznym biskupom, kardinálom J. E. Jánom Chryzostomom Korcom. V tento deň bola sprístupnená prvá časť diela - oblasť Stredoslovenského kraja, pričom v nasledujúcich rokoch sa dielo skompletizovalo doplnením Východoslovenského a Západoslovenského kraja. Krytie finančných nákladov spojených s prevádzkou a údržbou Slovenského Betlehema zabezpečuje Farský úrad v Rajeckej Lesnej. V súčasnosti je Slovenský Betlehem z poverenia Biskupského úradu v Nitre cirkevným majetkom, ktorý spravuje tunajší Farský úrad.
Porovnanie a kritické aspekty
V médiách sa niekedy objavujú informácie o tom, že ide o najväčšiu rezbársku realizáciu medzi betlehemami alebo najväčší betlehem na svete. Tieto tvrdenia sú nepresné a nadnesené. Napriek tomu je Slovenský betlehem jedinečný. Betlehemárska tvorba pozná štylizáciu postáv do krojov a iného ošatenia svojej doby, ako aj využitie rôznych stavebných tvarosloví pri stvárnení architektúry. Ako príklady možno uviesť staršiu tvorbu ľudového prejavu rezbárov z okolia Kolína nad Rýnom, údolia Val Gardena v talianskych Dolomitoch, českého podkrkonošia, ale aj iných regiónov Čiech, Moravy a Slovenska.
Majster Pekara bol pravdepodobne motivovaný Třebechovickým betlehemom (hoci to sám nepotvrdil), ktorý reprezentoval Česko-Slovensko na svetovej výstave EXPO v roku 1967 v Montreale. Zhotovenie Slovenského betlehema s rozmermi 8,5 x 3 x 2,5 m bolo jednoznačne vedené snahou o rozmerové prekonanie práve Třebechovického betlehema. Avšak, dielo majstra Pekaru prekonal len rozmerovo. Třebechovický betlehem má z dreva zhotovený aj rozsiahly pohybový mechanizmus a kvalitatívne výtvarné meradlá sú naklonené na jeho stranu.
Odborná výtvarná kritika niekedy poukazuje na to, že Slovenský betlehem nemá scénu podriadenú jednotnej perspektíve, ale je zložený zo samostatných scenérií s vlastnou perspektívou. Pri Slovenskom betleheme nie sú dodržané pomery budov v jednej úrovni, čím scéna stráca na dojme perspektívy. Vzniká tak podozrenie, že autor niektoré scény najprv vyhotovil a až potom volil vhodné miesto pre umiestnenie. Celkový dojem potom pôsobí „nástenkovo“, aj keď určité pravidlá (zmenšenie vzdialených objektov) sú tu prítomné. Pri pozorovaní jednotlivých scenérií je vidieť, že na reálnom stvárnení pohybu si dal majster skutočne záležať. Aj tu sú však slabšie miesta v stvárnení kopáčok, ktoré držia motyky v natiahnutých rukách, zatiaľ čo v skutočnosti sa motyka drží v rukách ohnutých v lakti. Figúry darovníkov sú v pomerne statických postojoch a v kontraste s inými postavami zachytenými v pohybe, pôsobia strnulo.
Návštevné informácie a okolie
Rajecký betlehem je raritou, za ktorou denne smerujú ľudia z celej krajiny, a je natoľko známe, že nie je ničím nezvyčajným započuť v jeho okolí aj iný štátny jazyk. Nielen počas vianočného obdobia, ale po celý rok, môžete obdivovať v Rajeckej Lesnej jeden z najväčších slovenských betlehemov. Vstup je zdarma. Otvorené je počas pracovných dní, víkendov aj sviatkov. Budova, v ktorej sa Slovenský betlehem nachádza, vystavuje aj drevorezby iných rajeckých rezbárov, ktoré si môžete prezrieť na prvom poschodí.
Doprava a tipy na výlet
Slovenský betlehem leží len pár kilometrov od Rajeckých Teplíc. Rajecká Lesná leží od kúpeľného mesta Rajecké Teplice necelých 13 km. Autom ste tam do 15 minút, idete smer Prievidza. Priame autobusové spojenie funguje z obce Rajeckej Lesnej (zo zastávky Jednota alebo Konečná) po celej Rajeckej doline od Čičmian až po Žilinu. Z križovatky cesty cez obec a cesty 1. triedy č. 64 (zastávka Rázcestie) je možné spojenie po trase Žilina - Prievidza, na ktorej premávajú spoje od Čadce a Žiliny až po Nitru, Nové Zámky a Komárno. Z Rajca premávajú prípoje na Považskú Bystricu, z Prievidze na Trenčín a Banskú Bystricu. Keďže sa betlehem nachádza vedľa baziliky, konajú sa tu pravidelne kresťanské púte.
Rajecká dolina je stvorená nielen na turistiku, ale aj na cyklotúry. Okrem krásnej prírody na vás čakajú mnohé zaujímavosti a pamiatky tohto regiónu. Napríklad chránené šujské rašelinisko je národná prírodná rezervácia a unikátny ekosystém. Miestny ho nazývajú Čierne blato, názov je odvodený od čiernej rašeliny.
