Údajne prvý doložený adventný kalendár vznikol v roku 1851. Bol ručne vyrobený a rozhodne sa nepodobal dnešnej verzii. Však je známe, že adventné kalendáre boli mnohokrát doslova umeleckými dielami.
Počiatky adventného kalendára
Za prvý tlačený adventný kalendár sa oficiálne považuje ten z roku 1908 od mníchovského tlačiara, pána Gerharda Langa, ktorý ho nazval „V Ježiškovej krajine". Aj keď sa objavuje aj verzia, že možným prvým „vynálezcom" adventného kalendára bol istý Rakúšan, ktorý už v roku 1902 predával kalendáre vo svojom kníhkupectve.
Pán Lang sa pre svoj výtvor inšpiroval v detstve, keď od svojej mamičky v predvianočnom čase dostával dvadsaťštyri sušienok na štvorci kartónu. Neskôr, už v dospelom veku, tento nápad preniesol do svojej podnikateľskej činnosti. Avšak namiesto sušienok zaviedol koncept, kedy kalendáre mali dvadsaťštyri krátkych veršov a dvadsaťštyri obrázkov. Deti si tak každý deň od 1. decembra do 24. decembra odstrihávali jeden obrázok, ktorý potom nalepovali na kalendár, čím zakryli krátke vianočné verše.
Neskôr, okolo roku 1920, sa vo firme pána Langa začalo s výrobou kalendárov, ktoré mali už otváracie okienka. Kalendár bol pomenovaný Ježiškov dom, ktorý mal spočiatku iba devätnásť dvojitých dvierok a začínal od 6. decembra do 24. decembra, bol to tzv. Mikulášsky kalendár. Bohužiaľ v 30. rokoch 20. storočia Langove podnikanie skončilo. Koncept však už bol uchytený, čo využili nielen iné spoločnosti, ale v 40. rokoch 20. storočia sa adventný kalendár začal objavovať aj mimo svojej domoviny, a to vďaka Richardovi Sellmerovi zo Stuttgartu, ktorého firma dodnes vyrába milióny kalendárov ročne.
Vývoj a rozšírenie adventného kalendára
Nový dych zažil adventný kalendár po druhej svetovej vojne. Princípom adventného kalendára bolo odjakživa odpočítavanie dní zostávajúcich do Štedrého dňa a spríjemnenie predvianočného času. V prvých podobách kalendár prinášal ľuďom posolstvo prostredníctvom príbehov, veršov či citácií z biblie.
Maškrty v sebe začal ukrývať až v období po druhej svetovej vojne. Niektoré zdroje uvádzajú, že čokoláda sa do adventných kalendárov začala dávať až v 50. rokoch 20. storočia.
Čo je advent a jeho symbolika
Advent je obdobie očakávania a prípravy na Vianoce, ktoré sa začína štyri nedele pred samotným vianočným dňom. Toto obdobie má hlboký náboženský význam a slúži na prípravu kresťanov na príchod Ježiša Krista. Názov "advent" pochádza z latinského slova "adventus," čo znamená príchod.
Každá nedeľa adventu je symbolizovaná jednou sviečkou na adventnom venci, ktorý je ozdobeným zelenými rastlinami a štyrmi sviečkami. Každá sviečka má svoj vlastný význam:
- Prvá sviečka symbolizuje nádej.
- Druhá sviečka symbolizuje lásku.
- Tretia sviečka symbolizuje radosť.
- Štvrtá sviečka symbolizuje pokoj.
Advent je obdobím očakávania. Ľudia sa v tomto čase často snažia upokojiť svoje mysle a sústrediť sa na duchovný význam Vianoc. Kresťania sa v tomto období pripravujú na oslavu narodenia Ježiša. To môže zahŕňať modlitbu, rozjímanie, čítanie biblie a zúčastňovanie sa cirkevných obradov.
Okrem toho, advent je často spojený s tradíciami a zvykmi, ktoré pridávajú pôvab a radosť k tejto dobe roka. Ľudia zdobia svoje domy, pečú vianočné pečivo, pripravujú darčeky a zúčastňujú sa rôznych podujatí a akcií. Celkovo povedané, advent je čas prípravy a radosti, kedy ľudia rôznymi spôsobmi očakávajú príchod Vianoc a snažia sa vnímať ich hlbší význam v duchovnom a rodinnom kontexte.
Kedy začína advent a ako sa oslavuje
Oslava adventu zvykne začať štyri týždne pred Vianocami, a to prvou adventnou nedeľou. Oslavy sa líšia podľa kultúr, tradícií a náboženských presvedčení, ale existujú niektoré spoločné prvky v mnohých oblastiach sveta.
Tradičné symboly a aktivity adventu
- Adventné vence: Jeden z najrozšírenejších symbolov adventu. Tento veniec je často vyrobený z prútia alebo iných prirodzených materiálov a zdobený zelenými vetvičkami, často s červenými stuhami a štyrmi sviečkami. Každá sviečka symbolizuje jedno z adventných nedieľ a je zapálená postupne každú nedeľu.
- Modlitby a duchovné cvičenia: Mnohí ľudia v advente sa intenzívnejšie venujú modlitbám a duchovným veciam. To môže zahŕňať účasť na adventných bohoslužbách, rozjímanie nad biblickými textami s adventným zameraním a podobne.
- Ozdoby a výzdoba: Ľudia zdobia svoje domy v adventnom období, často využívajúc tradičné farby a symboly. Okrem adventných vencov sa využívajú aj iné dekorácie, ako sú betlehemy, anjeli, hviezdy a vianočné gule. Týmto spôsobom si ľudia vytvárajú príjemnú atmosféru očakávania.
- Dobročinnosť a darovanie: Advent je časom štedrosti a lásky k blížnemu. Mnohí ľudia sa snažia byť voči druhým ohľaduplní, a to buď formou dobrovoľníckej práce, prispievaním na charitatívne organizácie alebo pripravením darčekov pre tých, ktorí to potrebujú.
- Trhy a podujatia: V niektorých regiónoch sa konajú adventné trhy a podujatia, kde ľudia môžu nakupovať vianočné darčeky, ochutnať tradičné jedlá a nápoje, a užiť si atmosféru spoločného očakávania s rodinou a priateľmi.
- Špeciálne tradičné jedlá: V niektorých kultúrach existujú špeciálne jedlá, ktoré sú spojené s adventom. Tieto recepty často zdôrazňujú tradičné chute a ingrediencie, ktoré sú charakteristické pre danú oblasť.
Adventné oslavy sa líšia v závislosti od kultúry a náboženských tradícií, ale spája ich snaha pripraviť sa na Vianoce prostredníctvom duchovných, rodinných a spoločenských aktivít.
Adventný kalendár: Odpočítavanie k Vianociam
Adventný kalendár je špeciálny spôsob, ako sledovať a očakávať blížiace sa Vianoce. Tento tradičný nástroj sa stal obľúbeným spoločným rituálom pre mnoho rodín a jednotlivcov po celom svete. Jeho podstata spočíva v tom, že odpočítava dni do Vianoc a každý deň ponúka malý prekvapujúci darček.
Väčšina adventných kalendárov má 24 okienok alebo vrecká, každý označujúci jedno obdobie adventu, teda každý deň až do 24. decembra. Najmä deti, otvárajú jedno okienko každý deň, čím vytvárajú napätie a radosť očakávania.
Ako vznikol adventný kalendár
Adventný kalendár má pôvod v nemeckých protestantských domácnostiach 19. storočia. Jeho vznik je spojený s potrebou čakania na Vianoce a udržiavaním očakávania v období adventu. Prvý adventný kalendár sa objavil v druhej polovici 19. storočia v oblasti Hamburgu v Nemecku. Jeho vytvorenie sa pripisuje tradícii protestantských rodín, ktoré si želali vizuálne sledovať dni do Vianoc.
Jedným z prvých známych adventných kalendárov bol vytvorený v roku 1851. Ide o kalendár, ktorý nemal ešte svoju ikonickú podobu s 24 okienkami, ale mal 24 malých obrazov s náboženskými motívmi. Tento kalendár vytvorila nemecká rodina, aby pomohla svojim deťom sledovať dni do Vianoc a udržiavať ich očakávania.
Neskôr, v roku 1903, vytvoril Gerhard Lang, nemecký tlačiar a vydavateľ, prvý komerčný adventný kalendár. Bol inšpirovaný svojimi spomienkami na detstvo a myšlienkou protestantských tradícií. Tento kalendár mal 24 okienok, ktoré boli pôvodne plné biblických citátov. O niekoľko rokov neskôr sa začali vkladať malé obrázky a neskôr aj sladkosti.
Dnes sú adventné kalendáre dostupné vo viacerých formách, od tradičných až po moderné a kreatívne varianty. Sú obľúbenými predvianočnými produktmi, ktoré pridávajú dávku radosti a očakávania do domovov po celom svete.
Ako vyrobiť adventný kalendár
Existujú však aj kreatívnejšie formy adventných kalendárov. Niektoré rodiny si vytvoria vlastné kalendáre s ručne vyrobenými darčekmi alebo úlohami, ktoré zvýrazňujú ducha Vianoc a rodinného spojenia. Okrem toho napomáha udržiavať ducha očakávania a radosti, ktorý charakterizuje toto obdobie roka. Bez ohľadu na obsah alebo formu, adventný kalendár sa stal pekným spôsobom, ako si pripomenúť význam a krásu obdobia adventu.
Ako to vyzerá vo vnútri Anglického Adventného kalendára?
Staré tradície a poverčivosť v období adventu
V minulosti znamenal advent obdobie očakávania, ticha a striedmosti vo všetkých oblastiach života. Ľudia bývali zdržanliví pri jedle, ale aj pri hudbe a tanci, ktoré utíchli dňom sv. Kataríny. Od prvej adventnej nedele až po 1. sviatok vianočný sa dodržiaval bezmäsitý pôst. Výnimkou bola ryba, ktorá bola už od stredoveku považovaná za pôstne jedlo.
Pre našich predkov však advent znamenal čosi aj z pracovného hľadiska. Ukončili práce okolo domu a obriaďovanie hospodárstva. Domy sa vybielili, začalo sa upratovanie a výzdoba domov.
Advent ako oslava zimného slnovratu a kresťanské tradície
Slovo advent pochádza z latinčiny a označuje príchod. Odjakživa sa začína v prvú adventnú nedeľu a končí sa na Štedrý deň, keď zapadne slnko. Advent sa v histórii začal objavovať vo 4. storočí, keď v Európe vládol Karol Veľký. Dovtedy známe oslavy zimného slnovratu za jeho vlády nahradil nám známy advent. Práve príchodom z kresťanského Východu sa začal zvyk spájať s očakávaným príchodom Krista.
Prvé miesto, na ktoré advent dorazil, bola Galia, v ktorej sa začínal sláviť už na deň sv. Martina, a potom sa dostal do Španielska, kde sa advent začal 24. novembra. Už tu vidieť, že mával pohyblivý počet nedieľ, od dvoch do šiestich. Až rímsky pápež Gregor Veľký stanovil ich počet pevne na 4 týždne. Aj tu ide o symboliku, a to 4 000 rokov čakania na Spasiteľa, teda obdobie od stvorenia sveta až po príchod Ježiša.
Svadobná mágia a veštenie v adventnom období
V našich končinách ohlasovali prvú adventnú nedeľu pastieri z horských oblastí, ktorí trúbili na dlhých trúbach, z ktorých vychádzal hlboký tón. Prípravy na Štedrý deň sa začínali už na začiatku adventu, keď sa domovy rozvoňali medovníčkami. Dôvod je prostý a dobrým cukrárkam známy aj dnes - aby boli do Vianoc mäkučké. Kedysi sa totiž používali na výzdobu vianočného stromčeka.
U nás sa advent začínal prvou adventnou nedeľou, ktorá bola v rozmedzí medzi 27. novembrom a 3. decembrom, čím zároveň ohlásila začiatok cirkevného roka. Naša ľudová kultúra je charakteristická svojou poverčivosťou a aj advent bol považovaný za magické obdobie plné nadprirodzených síl, ľudových povier, tradícií, stríg, veštenia a vinšovačiek.
Obdobie adventu pre ľudí znamenalo čas utíšiť sa. Zbaviť sa pôžitkov, zábavy a prejedania sa a zahĺbiť sa do svojho vnútra, aby sviatky prežili s čistou a zmierenou dušou. A s tým súviselo aj zmierenie sa s ostatnými, s ktorými mali počas roka nezhody.
Stridžie dni a ich tradície
25. november, deň sv. Kataríny, bol prvým bosoráckym dňom a temné sily vraj mali najväčšiu moc. Ľudia sa poslednýkrát odovzdali neviazanej zábave. Vedeli, že po tomto dni ich už žiaden hluk či svadby nečakajú až do Štefana.
K mnohým menám svätých, ktoré nájdeme v kalendári v predvianočnom období, sa v minulosti viazali zvyky a povery. Ondrej nebol výnimkou, no tentoraz jeho príchod potešil skôr mladé a slobodné dievčatá. Bol totiž plný ľúbostnej mágie. Dievčatá sa snažili najrôznejšími spôsobmi zistiť identitu svojho budúceho manžela. Liatím olova cez kľúčovú dierku do studenej vody chceli zistiť povolanie svojho milého. Ak im stuhnuté olovo pripomínalo knihu, malo ísť o učiteľa, ak sa podobalo na nástroj, nastávajúci bol roľník. Jeho tvár sa zas snažili odhaliť uchmatnutím pánskych nohavíc, ktoré si vložili pod vankúš. Jeho oči sa im mali zjaviť v snoch.
No neboli to len dievčatá, kto chcel prísť na to, ako bude vyzerať budúcnosť. Hlava rodiny položila pod štyri hrnčeky otočené dnom k stolu štyri predmety, a to chlieb, prsteň, hrebeň a zeminu. Po zamiešaní k sebe zavolal otec štyroch členov rodiny. Každý si jeden vybral a odhalil tak svoj osud. Ak to bol chlieb, počas roka mal človek zbohatnúť, ak našiel prsteň, mala byť svadba, hrebeň znamenal chorobu a zemina zas smrť blízkeho.
A na Barboru ľúbostné veštby pokračovali. Dievčatá si v tento deň odrezali zo záhrady konárik z čerešne s púčikmi a dali si ho doma do vázy. Tá dievčina, ktorej do Vianoc vykvitla, sa mala dočkať v najbližšom roku svojej svadby. Ak svojho nastávajúceho ešte nepoznali, mohli si dokonca vyveštiť aj jeho meno. Odlomili za hrsť vetvičiek, do každej z nich pošepli jedno mužské meno a tá, ktorá do Vianoc prvá vykvitla, niesla meno mládenca, ktorý si ju vezme.
Posledný zo stridžích dní bol sviatok sv. Lucie. V tento deň mali bosorky obrovskú moc. Kto ich chcel vidieť, musel si doma bez použitia železných klincov postaviť lucijský stolček a od Lucie až do Vianoc na ňom každý deň niečo robiť. A keď nadišla polnočná omša, mal si ho vziať so sebou, a keď naň sadol, uvidel všetky bosorky! Problém bol v tom, že videli aj ony jeho, a tak musel ešte pred koncom omše z kostola utiecť a rozsýpať za sebou mak.
V deň sv. Troch kráľov (pozn. v texte je nepresnosť, tento deň spadá do vianočného obdobia, nie adventu, ale podľa kontextu predpokladáme, že ide o tradíciu súvisiacu s obdobím) Všetky domovy museli byť v tento deň čisté, všetky kúty povymetané. Do domov prichádzali Lucie, traja mládenci odetí v plachtách a s tvárou od múky. Zaklopali na dom krídlom z husi a potom ním vymietli spod postelí a skríň špinu, choroby a zlobu, aby boli na Vianoce všetky domácnosti zmierené. Mladí muži si však takto mohli vyhliadnuť aj budúcu nevestu a podľa poriadku zistiť, či z nej bude dobrá gazdiná. Ale aj dievčatá chceli zistiť, kto bude ich nastávajúcim. Na 13 papierikov si napísali 12 mužských mien a jeden nechali prázdny. Každý večer jeden z lístkov vytiahli a hodili do ohňa. Meno, ktoré otvorili na Štedrý deň, malo patriť ich manželovi. Ak však lístok zostal prázdny, značilo to, že ich v najbližšom roku svadba ešte nečaká.
Mikulášska tradícia
Tradície sa rokmi vytrácali, no jedna z nich pretrváva dodnes a je skutočne veľmi obľúbená. Na 6. december, deň sv. Mikuláša, sa každoročne tešia tisíce detí. I keď nepoznajú pozadie týchto zvykov, jedno je im jasné. Ak poslúchali, dostanú sladkosti od Mikuláša a jeho pomocníka anjela, ak nie, dostanú od čerta uhlie.
Podľa legendy bol sv. Mikuláš biskupom v Myre, meste na území dnešného Turecka. Táto tradícia má pôvod v meštianskom prostredí a v 19. storočí sa stala obľúbenou aj na vidieku. V mestách, no najmä na vidieku chodieval Mikuláš aj s dvomi pomocníkmi od domu k domu a žiadal deti, aby mu ukázali, čo vedia. Za básničku, pesničku či modlitbičku dostali jablká, orechy alebo sušené ovocie.
Na svoje si však prišli aj dievčatá súce na vydaj. Všetky tri postavy stvárňovali slobodní mladí muži a jeden z nich, čert, mal za úlohu venovať sa im ešte o niečo viac. Flirtoval s nimi, pokúšal ich a dokonca im svoj dlhý chvost dával pod sukňu.
Štedrý deň a prípravy
A po všetkých stridžích dňoch napokon nastal dlhoočakávaný Štedrý deň. Gazdiné vstávali už o jednej ráno, aby stihli upiecť čerstvý chlieb a koláče ešte pred úsvitom. Keď slnko vyšlo nad obzor, mohli sa venovať už aj prípravám iného jedla. To je však už celkom iný príbeh.