Medzi najhranejšie vianočné skladby neodmysliteľne patrí pieseň „Každý deň budú vraj Vianoce“ v podaní skupiny Lojzo a Mira Žbirku z roku 1991. Príbeh jej vzniku, ako aj osobnosť jej autora, Mariána Kochanského, sú plné zaujímavých paradoxov a hlbokých posolstiev. Táto pieseň, ktorá sa stala symbolom Vianoc, v skutočnosti pôvodne nebola zamýšľaná ako typická vianočná skladba, ale ako metafora pre očakávanie lepších časov.

Vznik a posolstvo piesne „Každý deň budú vraj Vianoce“
Zvláštnosťou hitu „Každý deň budú vraj Vianoce“ je, že text vznikol oveľa neskôr než hudobný podklad. Autor hudby i textu, Marián Kochanský, priznal, že mu to trvalo viac ako pol roka, podľa jeho syna Mareka dokonca až rok. Bolo to v období po páde totalitného režimu a ešte pred rozdelením Československa v roku 1991, čo obsah textu určite ovplyvnilo.
Marek Kochanský uviedol, že skladba vôbec nebola robená účelovo ako vianočná. „Paradoxne, hudbu napísal za socializmu, v Československu a text vznikol až po Nežnej revolúcii, po rozdelení republiky,“ spomína Marek. Pôvodným zámerom autora nebolo napísať vianočnú pieseň, text mal byť iba metaforou - či svitnú, po páde socializmu, pre ľudí lepšie časy. Text piesne nebol primárne o Vianociach, ale skôr o odchode bývalého režimu zo Slovenska a o očakávaní toho, čo prinesie nový. Marek Kochanský opísal význam slov: „Len čas mal ale ukázať, či nájdeme v pozlátku zabalenú salónku alebo iba kamienok.“ Dodal, že „Je to nádherný text, ktorý poukazuje na to, aby sme sa netešili vopred.“
Spolupráca Lojzo a Meky Žbirka
Keďže pieseň „Každý deň budú vraj Vianoce“ nezapadala do typického repertoáru skupiny Lojzo, Marián Kochanský začal uvažovať o spolupráci s iným interpretom. Voľba padla na Mekyho Žbirku. Hoci ide o sólový duet dvoch spevákov, skladba sa neskôr objavila aj na albume skupiny Lojzo. Marián Kochanský sa nakoniec rozhodol, že pieseň naspieva spolu s Mekym. Pôvodným zámerom autora nebolo napísať vianočnú pieseň, text mal byť iba metaforou lepších časov po páde socializmu.
Lojzo & Miro Žbirka - Každý deň budú vraj Vianoce
Hoci pieseň znie vianočne, nestala sa automaticky hitom, ktorý by rotoval v rádiách. Zo zásuvky ju vytiahol až jeden slovenský mobilný operátor, ktorý ju v roku 2003 použil v rámci svojej vianočnej kampane a zaznamenal s ňou veľký úspech.
Marián Kochanský: Všestranný umelec a osobnosť
Marián Kochanský (1948 - 2005) bol nielen lídrom a dušou skupiny Lojzo (Ľudový orchester jednoduchej zábavy obyvateľstva), ktorá začala oficiálne fungovať v roku 1982, ale aj všestrannou osobnosťou s mimoriadnym tvorivým talentom. V časoch svojej najväčšej slávy skupina chrlila jeden hit za druhým a nebránila sa ani spolupráci s inými interpretmi.
Paradoxné zamestnanie a tvorivosť
Popri tvorbe a spievaní veselých skladieb pracoval Marián Kochanský v domove dôchodcov. Marek Kochanský hovorí, že bol to „smutné povolanie“ popri tvorbe veselých skladieb. Začal tam ako ekonóm, keďže vyštudoval ekonomickú univerzitu, a potom sa stal riaditeľom. „Nastúpil po pani Tomanovej, bývalej ministerke, a zotrval tam niekoľko rokov. Bolo vidieť, že je to preňho náročné, pretože ľudia zomierali, popritom chodiť na koncerty a zabávať publikum - to bol veľký paradox. Odkedy s tým skončil, už pracoval iba v kultúre,“ spomína Marek. Neskôr, po Nežnej revolúcii, sa stal šéfom DK Ovsište a jeho zamestnávateľom boli Kultúrne zariadenia Petržalky (KZP) až do jeho smrti.

Kochanský bol známy svojou kreativitou nielen v hudbe. Bol dobrým módnym návrhárom. Asi päť rokov po sebe robil turné Colštok so všetkými kapelami podobnými lojzovcom a vždy navrhoval uniformy, teda tričká. Vymyslel aj gombíkovú módu, ktorá sa po dlhých rokoch osvedčila vo svete. „Všade mal gombíky, aj na teniskách. Keď sa už naozaj nudil, navrhoval takéto extra kúsky,“ dodáva Marek. Spevák a akordeonista Lojzo bol vášnivý zberateľ a mal záľubu v starožitnostiach. Okrem sošiek akordeonistov zbieral strúhadlá. Rád vymýšľal nové veci a bol obdarený tvorivým talentom, čo dokazuje aj fakt, že napísal drvivú väčšinu skladieb skupiny Lojzo. Marek si myslí, že texty im nepísal nikto iný. Písal však aj pre iných interpretov, napríklad Elánu napísal pieseň „Že mi je ľúto“. Otec sa s Jožom Rážom zo skupiny Elán stretol na festivale mládeže v Moskve, kde cestovali všetci československí umelci vlakom. Tam mu ponúkol túto pieseň, ktorá sa podľa neho Lojzu nehodila, lebo bola „trošku iného rangu.“
Osobný život a rodinné zázemie
Marián Kochanský bol otcom dvoch detí, Denisy a Mareka. Marek, ktorý dnes pracuje ako kameraman, si pamätá na otca ako na človeka, ktorý sa snažil, aby veci, ktoré sa začali, sa aj dokončili. Bol aj prísny, ale normálny otec. Denisa si zase pamätá, že tvoril hlavne v noci. Hoci aj Marek je muzikant, s otcom nespolupracoval, aj keď sa k tomu už schyľovalo. Práve z hlavy Mariána Kochanského vyšiel nápad založiť skupinu, ktorá by hrala lojzovské hity pre mladšie publikum.

U Kochanských nebola núdza o prominentných hostí. Mariánovými najlepšími kamarátmi boli Dušan Pašek a Jožo Ráž, s ktorými sa navštevoval najčastejšie a absolvovali spolu aj rodinné dovolenky. „Chodili k nám však hlavne folkoví speváci z Česka. Keď koncertovali v neďalekom kultúrnom dome, vždy prespali u nás. Tak sa stávalo, že cez celú obývačku boli nahádzané epedy a spalo tam päť vlasatých-bradatých členov kapely,“ rozpráva Marek. Obyvatelia petržalského paneláka, v ktorom býva jeho mama dodnes, mali vlastný bar určený len pre obyvateľov domu, ktorý navrhol Marián Kochanský. „Keď mal niekto narodeniny alebo bol Mikuláš či Silvester, prišlo tam pol domu, donieslo sa vínečko a vylosovala sa baba, ktorá robila barmanku.“
Záľuba v jedle a náhly koniec
Marián Kochanský mal rád jedlo, najmä klasické špeciality domácej kuchyne - šúľance s makom, sviečkovicu s knedľami, omastený chlieb s cibuľou. Ľúbil poriadne vychladené pivo a každý deň na raňajky vypil pol litra ľadového mlieka. Denisa prezradila, že u nich doma sa večeralo aj dve-tri hodiny, čo bol akýsi rodinný rituál. Žiaľ, milovníkovi jedla lekári diagnostikovali rakovinu žalúdka. Bolo to tesne pred tým, ako sa kapela Lojzo mala vydať na turné do Ameriky, o ktorom chcel Marek nakrútiť ďalší film. Po zlej správe od lekára sa rozhodol cestu zrušiť. „Bolo to preňho ťažké. Mal som s ním v posledných mesiacoch rozhovor, keď mi povedal - Marek, mali sme do tej Ameriky asi ísť, lebo toto už nestihnem.“ A nestihol, 28. mája 2005 Marián Kochanský zomrel.
Odkaz a biografia Mariána Kochanského
Marek Kochanský, syn Mariána Kochanského, sa pustil do tvorby biografie svojho otca s názvom „Každý deň budú vraj Vianoce/Na centrálnom trhovisku“. Povedal si, že „buď to urobím teraz, alebo už nikdy“, vzhľadom na otcovu nedožité sedemdesiatku v júni 2025 a 20. výročie jeho úmrtia v apríli 2026. Pri tvorbe mu pomáhala spisovateľka Majka Miková a kronika, v ktorej ozembuchista Tomáš Fabor zmapoval celú históriu kapely. Kniha bola podporená Fondom pre podporu kultúry a mestskou časťou Petržalka, s ktorou bol otcov život úzko spätý.

Knižka začína jeho narodením v Partizánskom, prehupne sa do Petržalky, kde sa presťahovali, keď začal chodiť na základnú školu. Marián Kochanský sa počas celého života snažil vyhnúť politike, nechcel mať s ňou nič spoločné a nikdy nevstúpil do žiadnej strany. Avšak jeho pieseň „Každý deň budú vraj Vianoce“ sa stala pre neho vyjadrením toho, čo si myslí o prechode zo socializmu na „kapitalizmus“ a o tom, ako sa veci zvrtli iným smerom, než mnohí očakávali po Nežnej revolúcii.
Pieseň „Každý deň budú vraj Vianoce“ je dodnes nesmierne populárna. Marek Kochanský s úsmevom hovorí, že ju hrajú každé Vianoce, aj devätnásť rokov po otcovej smrti. Keď sa ešte robili hitparády vianočných pesničiek na Slovensku, pravidelne sa striedala na čele s hitom „Last Christmas“ od Wham. „Tá pesnička je skrátka úplne zázračná, páči sa už toľko rokov mnohým ľuďom, nielen mne,“ dodáva Marek. S jeho vlastnou skupinou Kochanski majú pravidlo, že túto pieseň hrajú na každom koncerte, bez ohľadu na ročné obdobie, ako jednu z posledných skladieb.
Iné známe slovenské vianočné piesne
Okrem piesne „Každý deň budú vraj Vianoce“ existuje mnoho ďalších obľúbených slovenských vianočných piesní, ktoré dotvárajú sviatočnú atmosféru. Vianočné piesne predstavujú neodmysliteľnú súčasť týchto sviatkov, pomáhajú dotvárať tú pravú vianočnú atmosféru a nesú v sebe aj odkaz na tradície.
- Svet lásku má - Pavol Habera, Karel Gott, Peter Dvorský (1996)
- Najkrajšie Vianoce - IMT Smile (2010)
- Vianoce, Vianoce - Peter Nagy
- Vianočná - Miro Žbirka (2013)
- Šťastné a veselé - Marián Čekovský a priatelia (2006)
- Vianočná pieseň - Dominika Mirgová (2014)
Svet lásku má - Pavol Habera, Karel Gott, Peter Dvorský
Trojjazyčnú pieseň „Svet lásku má“ zložil Pavol Habera v roku 1996. Nahral ju so Slovenskou filharmóniou pod vedením dirigenta Ondreja Lenárda a bola zaradená na jeho rovnomenný vianočný album. K spolupráci prizval Karla Gotta a Petra Dvorského, ktorí ponuku prijali, hoci boli pracovne veľmi vyťažení. Každý nahral svoju časť v štúdiu sám a neskôr k tomuto singlu spoločne nakrútili aj videoklip. Krst albumu sa uskutočnil na Smolenickom zámku, kde speváci úvodnú pieseň prvýkrát interpretovali na verejnosti. Kuriózne na tom je, že ide o jedinú pieseň z celého CD, ktorá nemá vianočný text.
Najkrajšie Vianoce - IMT Smile
Podľa lídra skupiny IMT Smile Ivana Táslera, pieseň „Najkrajšie Vianoce“ bola napísaná na objednávku a pôvodne sa mala objaviť v televíznej reklame. Vznikla spontánne a veľmi rýchlo v roku 2010. Vlado Krausz sa pri písaní textu nechal ovplyvniť svojím vtedajším životom, keď spolu s manželkou bývali v podnájme. Pôvodný text bol celkom iný, vyznieval ako kritika komerčných sviatkov. To sa Táslerovi nepáčilo, preto Krausza požiadal, aby ho prepísal a z piesne urobil klasický song o Vianociach. V roku 2016 Rádio Expres oslovilo najpopulárnejších slovenských interpretov, aby skladbu prespievali.
Vianoce, Vianoce - Peter Nagy
Peter Nagy napísal pieseň „Vianoce, Vianoce“, ktorá rozpráva o tom, že nie každý má to šťastie a stretne v živote lásku. Podľa jeho názoru v tomto období viac než inokedy zraňujú ľudí debaty o rodinnom krbe a rodinnom šťastí. Vyzýva poslucháčov, aby si v tento sviatočný čas vstúpili do seba a boli dobrí nielen k sebe, ale aj k ostatným. V roku 1991 naspieval duet s vtedy 12-ročným Jankom Bockom, ktorého nezameniteľný hlas si mnohí mýlili so ženským. Chlapec bol vybraný na základe konkurzu pre zoskupenie Peter Nagy a deti.
Vianočná - Miro Žbirka
Prvá vianočná pieseň legendárneho Mira Žbirku uzrela svetlo sveta v roku 2013 v londýnskych štúdiách Abbey Road. Inšpiráciou k jej napísaniu mu bol príbeh z vojenského prostredia, keď počas prvej svetovej vojny vojaci armád, bojujúcich proti sebe, uzavreli prímerie. Počas Vianoc zabudli na vojnu, stretli sa, porozprávali a na druhý deň pokračovali v boji. Vo videoklipe sú použité ukážky z televízneho spravodajstva, plného reportáží o vojne, bojoch a ranených.
Šťastné a veselé - Marián Čekovský a priatelia
Pieseň „Šťastné a veselé“ zložil v roku 2006 Marián Čekovský, ktorý si k spolupráci prizval viacero úspešných slovenských hudobníkov. Hudobný podklad nahral Symfonický orchester Slovenského rozhlasu a každý zo zúčastnených interpretov musel najskôr naspievať pieseň samostatne. Jej konečná verzia sa nachádza na albume „Priatelia Vianoc“, nahranom pre známy potravinový reťazec. Skladba sa stala veľmi populárnou, o čom svedčí vysoký počet prehratí na kanáli YouTube. Iniciatíva nahrať vianočnú pieseň vzišla zo strany obchodného reťazca.
Vianočná pieseň - Dominika Mirgová
Skladba „Vianočná pieseň“ z roku 2014 vznikla v čase, keď Dominika Mirgová spolupracovala a nahrávala s Mirom Jarošom, ktorý je aj autorom textu. Videoklip je naozaj jednoduchý. Speváčka v ňom spieva za sprievodu klavíra a huslí v štúdiu, kde sedí na stoličke v čiernom pulóvri so zimným motívom snehových vločiek. Z klipu sála príjemná, pohodová atmosféra.