Dňa 15. septembra si pripomíname 120. výročie narodenia Janka Blaha, jednej z najvýznamnejších osobností slovenskej kultúry. Tento skalický rodák nebol len naším prvým operným spevákom, ale predovšetkým vášnivým zberateľom ľudových piesní, ktorého odkaz dodnes rezonuje v srdciach mnohých generácií. Pre Skalicu predstavuje Janko Blaho skutočný fenomén, pričom jeho život a dielo sú úzko späté s láskou k hudbe, vínu a rodnému regiónu.
Hudba ako celoživotné spojivo
Hoci Janko Blaho pôsobil ako operný spevák na popredných scénach, jeho srdce bilo pre ľudovú pieseň, ktorú zdedil po otcovi Pavlovi Blahovi. Ako spomínajú jeho blízki, hudba bola tým, čo ich spájalo bez ohľadu na životné okolnosti. Jeho odkaz pokračuje v ďalších generáciách, či už v rodinných príslušníkoch, ktorí sa venujú folklóru, alebo prostredníctvom umeleckých súborov, ako je Vienok, či nahrávok, na ktorých sa podieľajú jeho pravnučky.
Jeho prínos pre ľudovú kultúru je neoceniteľný. Bol prvým, kto v roku 1924 naspieval ľudové piesne v slovenskom rozhlase. Svojou tvorbou inšpiroval skladateľov ako Eugen Suchoň, Ján Cikker či Svätozár Stračina, ktorí záhorácke motívy pretavili do svojich diel.
Zberateľstvo a zdravý sedliacky rozum
Janko Blaho precestoval celé Záhorie a Malé Karpaty, pričom na svojich cestách, často aj na motorke, zapísal a znotoval viac ako 1200 piesní. Pri zbieraní materiálu sa vždy správal prirodzene a neformálne, čo mu otváralo dvere do príbytkov jednoduchých ľudí. Ako sám hovorieval, od ľudí čerpal nielen piesne, ale aj zdravý sedliacky rozum.
| Činnosť | Popis |
|---|---|
| Zber piesní | Viac ako 1200 autentických záhoráckych piesní |
| Publikačná činnosť | Vydávanie spevníkov (niektoré vyšli až posmrtne) |
| Pedagogika | Formovanie generácií operných spevákov na VŠMU |
Človek s veľkým srdcom a láskou k vínu
Pre mnohých známych bol „strícom Janom“, veselou kopou, ktorá si vedela užiť život, dobré jedlo a víno. Jeho stretnutia s priateľmi, často v kruhu hurbanistov, boli plné spevu, spomienok a humoru. Či už išlo o posedenia pri vinnom pohári alebo náročné skúšky v rozhlasových štúdiách, Janko Blaho zostával prístupným človekom, ktorý sa nikdy nepovyšoval.
Pedagogické majstrovstvo
Ako profesor na VŠMU vychoval generácie operných umelcov. Jeho metódy boli často netradičné - študentov učil, aby nespievali strojene, ale tak, „jak im huba narostla“. Práve cez ľudovú pieseň dokázal v žiakoch prebudiť cit pre text a prirodzený prejav, čím výrazne ovplyvnil ich umelecké smerovanie. Jeho vplyv na študentov presahoval hranice učební a budoval vzťahy založené na hlbokej ľudskej úcte.