Vianoce sú pre mnohých jedným z najväčších a najkrajších sviatkov roka, obdobím hlbokej pohody, lásky a nezabudnuteľnej atmosféry. Nie sú len časom zimných radovánok a dávania darčekov, ale predovšetkým sviatkami rodinnej súdržnosti a pokoja, ktoré nás nútia spomaliť z každodenného zhonu.
Pôvod a história vianočných sviatkov
Vianoce nie sú len o spoločnom čase a darčekoch; sú to slávnosti oplývajúce tajuplnou históriou. Ich korene totiž možno siahajú omnoho ďalej, ako nám hovoria kresťanské legendy.
Zrodenie Krista a pôvod sviatku
Vianoce boli zavedené v 4. storočí po Kristovi namiesto pohanskej slávnosti zimného slnovratu. V dnešnej dobe sú to najmä kresťanské sviatky, ktoré sú založené na príbehu narodenia Ježiša Krista v meste Betlehem. Ježišovi rodičia majú do tohto mesta prísť z Nazaretu v Galileji. A pretože nikde nenájdu ubytovanie, Mária porodí chlapca v jasliach. Aké je ale to pravé miesto Kristovho narodenia? Betlehemy totiž existujú dva! Ten, do ktorého je miesto narodenia Ježiša vložené, leží južne od Jeruzalemu. Ale lokalita s rovnakým názvom sa nachádza aj neďaleko Nazaretu. Zdá sa, že druhá možnosť je pravdepodobnejšia. "Pokiaľ sa mal Ježiš narodiť v Betleheme, potom to bolo v tom severnejšom blízko Nazaretu. Archeologické nálezy tomu nasvedčujú viac ako v prípade Betlehema v Jeruzaleme. Neexistuje žiadny dôkaz, ktorý by spojil južný Betlehem s obdobím, v ktorom Ježiš žil," potvrdzuje archeológ.
Tradícia obdarovávania: Od Božej štedrosti k upevňovaniu vzťahov
Zvyk dávať darčeky má hneď niekoľko vysvetlení. Prvá možnosť je, že ide o napodobovanie Božej veľkorysosti. Ako dal Boh ľuďom svojho syna, tak si ľudia dávaním darčekov prejavujú náklonnosť a štedrosť. Tento zvyk však môže odkazovať aj k darom, ktoré ľudia prinášali narodenému Ježišovi do Betlehema. Bol predsa obdarovaný kadidlom, myrhou a zlatom. Hovorí sa však aj to, že si ľudia začali dávať darčeky len preto, aby upevnili svoje vzťahy.
Santa Claus vs. Ježiško: Príbeh bradatého deduška
Mohutný chlapík v červenom kostýme, ktorý nosí darčeky deťom - Santa Clausa poznáme dnes už všetci. Aj keď je jeho pôvod cudzokrajný, okupuje naše obchody so železnou pravidelnosťou. Pomenovanie Santa Claus pochádza z holandského slova Sinterklaas, ktoré je skratkou slova Sint Nicolaas. Nejde teda o nikoho iného ako o svätého Mikuláša. Ako sa ale dostal z Európy do Ameriky? Za všetkým stojí spoločnosť Coca-Cola! Na konci 20. rokov 20. storočia klesali spoločnosti tržby a snažila sa ich preto zvýšiť prostredníctvom vianočnej reklamy. Naozaj je autorom tejto postavy firma s nápojmi? Táto otázka zostáva predmetom diskusií.
Predvianočné obdobie a prípravy
Vianoce prichádzajú už s príchodom decembra, kedy sa začíname pripravovať na tieto krásne sviatky.
Adventný čas a vianočná výzdoba
Predvianočné obdobie sa vlastne začína zapálením prvej sviečky na adventnom venci. Symbolom príchodu Vianoc je aj adventný kalendár. Deti každý deň otvoria jedno okienko s cukríkom a posledný deň, 24. decembra, sa im splnia všetky ich sny. Niekoľko dní pred Štedrým večerom môžeme vidieť veľa vianočných stromčekov na balkónoch v mestách. Niektorí ľudia kupujú stromček v obchodoch, môže to byť smrek, borovica alebo strieborná jedľa. Veľa ľudí preferuje umelý stromček, ktorý môžu zložiť a používať ho s mnohými vecami. Obchody sú plné ozdôb s vianočnými motívmi - na vrchole stromčeka je veľká hviezda alebo sklenený špic, zlaté stužky, anjelské vlasy, veľa sladkostí a čokoládových figúr. Vianočnú atmosféru dotvárajú aj vianočné ozdoby, ktorými je vyzdobený celý byt - vianočné vence, zvončeky, hviezdičky a žiarovky. Všade je cítiť vôňu ihličia, a to aj v domácnostiach s umelým stromčekom, vďaka živej vetvičke vo váze.
Vianočné pečenie a rodinná pohoda
Z kuchyne sa šíri príjemná vôňa, lebo mamička pečie vianočné koláčiky a iné dobroty. Moja mama pečie vianočné pečivo, ako napríklad vanilkové rožteky, medovníčky. Ja, Milan, Radka jej ich pomáhame zdobiť. Pri práci a pri hre si púšťame koledy, ktoré si spievame. Veľmi sa teším na pečenie a zdobenie vianočných koláčikov, ktoré pripravujem spolu s mamou a babkou. Tie u nás rozvoniavajú po celom dome.
Štedrý deň a vianočné tradície
Štedrý deň je vyvrcholením vianočných príprav, kedy sa rodiny stretávajú a dodržiavajú dlhoročné tradície.
Štedrovečerná večera a rodinné zvyky
Na Štedrý večer celá rodina zasadne k slávnostne prestretému stolu. U nás doma to vyzerá tak podobne, len máme trošku odlišné zvyky. Mamka pripravuje od skorého rána všetky dobroty na vianočný stôl, a to kapustnicu, "bobaľky" s makom, zemiakový šalát, rybu, mäso, rezne, koláče. Na večeru máme tiež oplátku s medom, vyprážaného kapra so šalátom a vianočný punč. Pod sviatočný obrus otec s mamkou vždy dávajú peniaze, aby sme mali všetkého hojne po celý rok. Pred šiestou sa ideme do obývačky pomodliť a navečerať. Všetci sa postavíme okolo sviatočného stola, okrem otca. Otec vojde do izby, v ruke má tanier s nakrájaným chlebom a soľou. Zavinšuje nám všetko najlepšie, popraje nám veľa zdravia, šťastia a božieho požehnania. Všetkých nás ponúka tým chlebom. Každý si musí vziať jeden kúsok chleba, osoliť a zjesť. Potom sa spoločne pomodlíme. Prv než zasadneme a začneme večerať, z každého jedla trošku odoberieme a odnesieme von zvieratkám. Až po tomto každoročnom zvyku sadneme a začneme večerať. Stále nanovo je to pre mňa veľký zážitok.
Rozbaľovanie darčekov a vianočná zábava
Po slávnostnej večeri zazvoní zvonček cink, cink, cililink a to je znamenie, že Ježiško je tu. Po večeri s veľkou zvedavosťou utekáme pod stromček rozbaľovať darčeky. Mamička sa ma opýta: "Páčia sa ti darčeky?" Keď ich už rozdáme, tak sa ideme s nimi hrať. Pri svietiacom stromčeku pozeráme rozprávky. Keď všetky prskavky minieme, ideme sa pozrieť čo nám Ježiško doniesol. Niekedy pod stromčekom bývajú aj darčeky pre sesternice a bratrancov.
Polnočná omša
Pred polnocou sa už začneme chystať na polnočnú omšu. Cestou do kostola si všímame domy, ktoré sú nádherne ozdobené a rozsvietené. Večer chcem ísť na polnočnú omšu len pokiaľ nezaspím. O pol noci idem s maminou, dedkom a babkou na polnočnú omšu.
Vianočná atmosféra a zimné radovánky
Vianočná atmosféra je neodmysliteľne spojená so zimnou krajinou a aktivitami, ktoré nám toto ročné obdobie ponúka.
Čaro zasneženej krajiny
Prvé vdýchnutie mrazivého vzduchu, z neba padajú malé, snehové vločky, ktoré vytvoria dlhý, biely koberec, pokojná príroda a pohoda v každom z nás, tak to sú Vianoce. Vonku sneží. Sneh vŕzga pod nohami a je krásny biely ako perina. Potoky, rieky, jazerá zmĺkli a premenili sa na ľadové zrkadlá, ktoré sme hneď aj vyskúšali na svojich korčuliach.
Radostné zimné aktivity
Zimné prázdniny sa tešia nielen deti, ale aj dospelí. Už prvý deň je krásny, predvianočná nálada. Keď je už Štedrý deň, tak aby sme sa nenudili, ideme sa von sánkovať. Deti vtedy stavajú veľkých snehuliakov, ktorí majú namiesto nosa červenú mrkvu, na hlave majú starý hrniec a na snehových guliach im svietia čierne uhlíky. Koniec prázdnin sme ukončili stavaním snehuliakov a veselou guľovačkou. Ja veľmi rád staviam snehuliakov. Venujem sa aj zimným športom - korčuľovaniu, sánkovaniu a lyžovaniu, pri ktorých sa môžem dosýta vyblázniť.
Pat a Mat - Zimní radovánky | HD
Vianoce: Viac než len sviatky
Vianoce sú výnimočným obdobím, ktoré nám pripomína hlbšie hodnoty než len materiálne statky.
Duch Vianoc a spomalenie zhonu
Vianoce patria k najkrajším sviatkom v roku. Na svete je mnoho ľudí, ktorí sú mrzutí a uponáhľaní z každodenného kolotoča. Naopak, na Vianoce, akoby sa ten každodenný kolotoč zrazu spomalil. Mrzuté tváre ľudí sa začnú vyjasnievať a uponáhľanosť sa zmení na radosť. V mestách býva veľký zhon, ale každý to vníma tak trocha inak, veď je to predvianočný zhon. Na chmúrnych tvárach sa blysnú úsmevy, oči ľudí žiaria šťastím. Hluk, hnev a nepokoj sa premenia na lásku a ticho. Prítomnosť Vianoc v nás vyvoláva radosť, šťastie a spokojnosť nie kvôli darčekom, ale preto, že na tieto sviatky je naša rodina vždy spolu.
Solidarita a spomienka na tých, ktorí sú sami
Na svete je veľa ľudí, ktorí sú mrzutí a uponáhľaní honbou za peniazmi. Zabúdajú pritom na chorých ľudí, starých, postihnutých, na deti z detských domovov a na ľudí bez strechy nad hlavou. Vianoce sú sviatkami obdarovávania. Pritom nie sú potrebné veľké dary, tie prestanú byť zaujímavé po čase. Spomíname si na detičky, ktoré ležia v nemocniciach, na ich nešťastných rodičov, ktorí v strachu ale s nádejou čakajú na skoré uzdravenie svojich ratolestí. Ťažšie to však majú detičky, ktoré sú síce úplne zdravé, ale musia žiť v detských domovoch. Dúfam, že láskavé ruky opatrovateliek a detských sestier, ktoré ich hladkajú po malých, jemných líčkach, im rozradostnia tváričky a navodia pre nich jedinečnú, neopakovateľnú sviatočnú náladu. V duchu si prajeme, aby sa v ich rodičoch aspoň teraz pohlo svedomie, aby si ich pritulili a šepkali im slová, ktoré rozohrejú tie malé srdiečka. Nikto by nemal tráviť sviatky pokoja a mieru sám, ľuďom by nemal chýbať čarovný úsmev na tvárach a hlavne každý jeden človek na zemi by prekypoval zdravím a šťastím. Využime tento sviatok na darovanie krásnych duchovných darov všetkým ľuďom okolo nás, známym aj neznámym, aby láska zvíťazila nad všetkým zlom.
Nezabudnuteľné vianočné príbehy
Vianoce sú plné osobných spomienok a zážitkov, ktoré formujú naše vnímanie tohto výnimočného času. Niektoré sú plné radosti, iné nás naučia ceniť si chvíle s blízkymi o to viac.
Čakanie na otca: Príbeh o sile rodiny v čase neistoty
Ráno som sa prebudila do krásneho zasneženého dňa. Bolo už desať hodín a otec nikde. Už som začínala mať oňho obavy. Povedal, že príde o ôsmej. S narastajúcim časom rástla aj moja obava o neho. Aj mama bola veľmi nervózna. Chystali sme pomaly vianočný stromček, kapra, šalát, ale vo vzduchu bola cítiť tá neistota, čo je s ockom. Nebola to tá vianočná pohoda ako každý rok. Okolo piatej hodiny prišiel ten toľko očakávaný zvonček. Celá šťastná som utekala otvoriť, ale nestál tam ten, na koho som čakala. Stáli tam dvaja policajti. Jeden z tých policajtov povedal: "Dobrý deň. Vy ste pani XY?" Mama odpovedala: "Áno. Stalo sa niečo?!" Jej hlas bol veľmi vystrašený. Ten druhý dodal: "Váš muž, Peter X, mal autonehodu." Mama len stála, pozerala sa na nich a začal sa jej spúšťať plač. Keď sme sa všetci upokojili, sadli sme do auta a išli do Trenčína. Mama nebola schopná šoférovať, a tak šoféroval brat. Lekári mame povedali: "Stav vášho manžela je lepší, ale je stále v kóme." Sedeli sme tam mlčky, plní nádeje a očakávania, že sa preberie. Nadránom nám lekár povedal, že máme ísť domov. Pustili nás k nemu. Ležal tam bezmocný, nehýbal sa. Ja som vedela, že on nás ale počuje. Po hodine sa stal dlho očakávaný zázrak. Otec sa prebral! Nepoznával nás. Zavolali sme doktora. Ten nám len povedal: "To je normálne. Väčšinou, keď sa pacient preberie z kómy, tak nikoho nespozná, ale po pár hodinách sa rozpamätá." A aj sa tak stalo. K večeru už nás všetkých spoznal. To bol najlepší okamih môjho života. Na Silvestra ho pustili domov, ale s tým, že bude na seba veľmi opatrný. Ja som sľúbila, že sa oňho postarám. Oslávili sme Vianoce na Silvestra. Na tieto sviatky nikdy nezabudnem.
Sladké tajomstvo pod kobercom: Spomienky na detské Vianoce
Detská zvedavosť a pokušenie sú neoddeliteľnou súčasťou vianočných spomienok. Jeden príbeh sa odohral pred štyrmi rokmi, keď sme trávili Vianoce u babky na dedine. Babka vyzdobila stromček skôr, ešte pred našim príchodom a izbu zamkla. Pre mňa, tak veľmi v tom veku zvedavú, to bolo veru veľké pokušenie. Vypátrala som, kde babka dáva kľúč od tejto trinástej komnaty a vošla som. Stromček bol naozaj krásny. Najviac ma však zaujali salónky a čokoládové figúrky. Aby som zahladila stopy, odkladala som prázdne papieriky z týchto dobrôt pod koberec. A verte mi, kôpka pod ním rýchlo rástla. Do Vianoc chýbali tri dni a ja som nechcela ani raňajkovať, ani obedovať ba ani večerať. Mala som inú obživu. Iba smädná som strašne bola. Všetci to pripisovali chrípke, angíne a iným chorobám. Pravú príčinu odhalila až babka na Štedrý deň. Chcela pripraviť štedrovečerný stôl. Vošla do izby a prekvapil ju hrbatý koberec a skromne ozdobený stromček. K tomuto činu som sa hrdinsky priznala a odniesla som do koša papieriky, ktoré ešte voňali za čokoládou. Vtedy som si myslela, že pod týmto stromčekom žiadne darčeky pre mňa nebudú. V ten večer tam však boli.
Naše rodinné vianočné zvyky
Každá rodina má svoje špecifické vianočné rituály a spomienky. Ja sa na Vianoce veľmi teším, na darčeky a hlavne na rodinu, že sa stretneme všetci spolu. Výzdoba nášho stromčeka je väčšinou červeno-zlatá. Je mi trošku ľúto, že náš stromček je umelý a nevonia, ale na druhej strane ma teší, že sme zachránili jeden strom a nevyhodili sme ho po sviatkoch len tak ku kontajneru. Kvôli atmosfére však máme vo váze malú živú vetvičku. V predstihu pečieme linecké kolieska, vanilkové rožteky, medovníčky a ja z nich vždy potajomky ujedám. Cez Vianoce a celé sviatky sme u babky. Deň pred Vianocami zdobíme stromček a pozeráme v televízore vianočné rozprávky. Tá rodinná pohoda, keď sa spolu rozprávame, tešíme sa z darčekov, pozeráme rozprávky - tieto chvíle sú pre mňa o to vzácnejšie, že počas roka nie sme vždy spolu ako rodina. Po štedrej večeri sa navštevujú aj širšie rodiny. Zabávame sa, rozprávame a spomíname. Všetci sa tešia na Vianoce. Niekto oslavuje sám a iní s rodinou. Ale na Vianoce by nemal byť nikto sám. Väčšina ľudí oslavuje Vianoce s blízkymi ľuďmi. Ja ich oslavujem s rodičmi a súrodencami a našim malým psíkom Ibinom.