Andrea Zahurancová: Životopis a Pohľad na Jej Svet

Kto je Andrea Zahurancová?

Andrea Zahurancová je spoluzakladateľka a kreatívna riaditeľka e-shopu s očnou optikou eyerim. Väčšina ľudí ju eviduje vďaka Instagramu, kde neprezentuje len firemné aktivity, ale dokumentuje hlavne svoje zahraničné cesty. Snaží sa navštevovať krajiny, ktoré nie sú komerčné a preľudnené turistami. Naposledy ju uchvátili Mjanmarsko a Kambodža, odkiaľ si odniesla nezabudnuteľné emócie z návštevy múzea genocídy.

Cesta k Podnikaniu a Vzniku eyerim

Štúdium a počiatočné ambície

Po skončení strednej školy odišla Andrea študovať do Viedne. Keď sa po troch rokoch štúdia začala obhliadať po nejakej zahraničnej stáži, oslovil ju jej brat Martin, ktorý v tom čase pracoval v Malajzii ako zamestnanec nemeckej firmy. Povedal jej, že sa chce vrátiť na Slovensko a využiť know-how, ktoré sa v zahraničí naučil, pričom plánuje v oblasti očnej optiky podnikať na Slovensku.

Založenie eyerim

Andrea vždy chcela robiť niečo vlastné a v tom čase bola v štádiu, že chcela okrem štúdia získať hlavne prax. Netrvalo dlho a hneď s bratom začali vybavovať potrebné formality a založili si eseročku. Momentálne má ich e-shop 45 zamestnancov. Okrem toho majú veľa kontraktorov, v každej krajine manažéra či outsourcované firmy (vývojárov webu), zákaznícky servis a veľa prekladateľov. Firma funguje v čisto online prostredí.

Tento rok pôvodne plánovali otvoriť kamenný obchod, no napokon sa radšej zamerali na súkromnú značku okuliarov eyerim.

Každodenný Život a Pracovná Filozofia

Rola kreatívnej riaditeľky

Keď firmu rozbiehali, každý robil všetko. Posledný rok to majú fixnejšie určené. Andrea má na starosti všetky vizuálne kreatívy - fotenia, vizuálnu komunikáciu na webe, tvorbu videí, spoluprácu s influencermi, blogermi či firemné partnerstvá.

Sloboda a efektivita

Z týchto povinností ju najviac napĺňa sloboda, a to, že keď sa ráno zobudí s nejakým návrhom, hneď ho môže uskutočniť a rýchlo aj vidí výsledky. Nejde o korporátny proces schvaľovania, jej návrh nemusí prejsť desiatimi oddeleniami a cez 50 ľudí. Je to v podstate celé na nich. Andrea tvrdí, že ju veľmi baví, ako komunikujú so zákazníkom a ako sa profilujú. Okrem toho majú skvelý tím a môže povedať, že sa do práce skutočne teší. Ak by chcela, môže pracovať odkiaľkoľvek, ale naučili sa, že najefektívnejšie je to v office.

Osobná Filozofia: Život v Prítomnosti

Riešenie obáv a problémov

Na Instagrame sa Andrea prezentuje ako človek, ktorý nerieši budúcnosť a žije hlavne pre prítomnosť. Musela sa to však naučiť. Niekedy veľmi veľa rozmýšľala a rozoberala v hlave scenáre, čo ak firma skončí, čo ak sa stane to či ono. S týmto problémom bojuje veľa ľudí, ktorí hľadajú riešenia na problémy, ktoré reálne neexistujú. Andrea nevie presne, ako s tým „sekla“, ale začala sa na veci pozerať racionálne a aj práca ju naučila, že nie je problém, ktorý by sa nedal vyriešiť.

Ciele a motivácia

Podľa Andrey je otázka cieľov individuálna. Niektorí musia byť stále motivovaní, a vidí to aj v práci - sú ľudia, ktorým musia dávať ciele a až vtedy makajú. Jej sa to však ťažko hovorí, pretože má vo firme postavenie, vďaka ktorému tú motiváciu prirodzene má. Myslí si však, že nejaké ciele by si mal človek vytýčiť. Pre ňu je to určite tá sloboda a nezaťažovať sa zbytočnosťami. Nemá to nastavené tak, že o dva roky chce byť na konkrétnej pozícii, pretože toto by ju, naopak, veľmi obmedzovalo.

Vášeň pre Cestovanie a Spoznávanie

Nielen o počte krajín

Andreiní fanúšikovia ju poznajú ako vášnivú cestovateľku. Každý sa jej pýta, v koľkých krajinách bola, ale ona to vôbec neráta. Cestovanie je v posledných rokoch stále viac trendy a má pocit, že sa z neho stáva akási súťaž, kto koľko krajín navštívi. Pre ňu to však nie je o počte, ale o tom, čo jej cestovanie dá. Myslí si, že sú krajiny, v ktorých môže byť človek tri mesiace, stále ho bavia a stále sa má čo učiť.

Výber destinácií

Krajinu, ktorú chce vidieť, si vyberá podľa dokumentov a veľa číta. Sú krajiny, ktoré ju tak prirodzene lákajú. Väčšinou ide o tie, ktoré sú menej prechodené, menej turistické a sú autentické, ako napríklad Mjanmar, kde je cítiť, že turizmus začal fungovať až po roku 2010. Ľudia tam nevnímajú turistov ako zdroj peňazí, ale si ich veľmi vážia, usmievajú sa, fotia sa s nimi, berú ich ako zážitok. Andrea chce cestovať, aby spoznávala, nie preto, aby z toho niekto len prosperoval, ako to už býva v komerčných destináciách. Podľa nej sa už aj Thajsko pretransformovalo na takú komerčnú turistickú destináciu.

Mjanmarsko a Kambodža: Hlboké Zážitky

Dostupnosť Mjanmarska

Mjanmarsko je pre turistov úplne dostupná krajina. Andrea letela z Viedne priamo do Bangkoku a odtiaľ hodinu do Rangúnu v Mjanmarsku. Finančne dostupné boli letenky aj pobyt.

Obavy z budúcnosti

V krajine Andrea pobudla mesiac. Raz by sa tam chcela ešte vrátiť, ale obáva sa, že bude smutná z toho, ako sa krajina zmenila. Otvára sa svetu a myslí si, že sa stane turisticky príťažlivá. Videla to už na susednej Kambodži, kde sú niektoré oblasti preplnené a zrejme sa to posunie aj tam.

Edukácia cez cestovanie

Z ciest nezverejňuje len to pekné, ale jej príspevky majú aj edukatívny charakter. Mnoho ľudí sa tak vďaka nej dozvedelo o vyhladzovacích táboroch v Kambodži, ktoré popisovala veľmi autenticky.

Múzeum Genocídy v Kambodži (S-21 Tuol Sleng)

Emocionálna intenzita návštevy

Návšteva múzea genocídy boli pre Andreu silné emócie. Prehliadka s audio sprievodcom trvala tri hodiny a počas nej bola totálne zahĺbená v myšlienkach. Sledovala to miesto a sústredila sa na výklad. Všimla si, že ani ľudia, ktorí prišli v skupinkách, sa spolu vôbec nebavili. To miesto je zachované v surovej podobe, kráča sa po zaschnutej krvi.

Myslí si, že keď človek cestuje a chce spoznávať, nielen ležať na pláži, mal by vidieť aj takéto miesta. Áno, pláže sú v týchto krajinách pekné, ale pre ňu je egoistické „vyvaliť sa na pláž“ v krajine, ktorá je plná kráterov od bômb. Ľudia za plotom hotela pritom doteraz trpia a umierajú na HIV a AIDS.

Záujem o historické udalosti

Andree sa zdá úplne prirodzené, keď je v krajine, v ktorej mali udalosti na obyvateľov taký dopad. Medzi rokmi 1975 až 1979 vyvraždili v Kambodži štvrtinu populácie. Doteraz na uliciach nevidieť ľudí, ktorí majú nad 45 rokov. Vtedy si človek uvedomí, ako sa to dotklo aj súčasného obyvateľstva. Ľudia o tých udalostiach stále rozprávajú a majú ich čerstvo v pamäti.

Fungovanie vyhladzovacieho tábora

Do roku 1975 na mieste sídlila stredná škola. V tom roku sa však dostali k moci Červení Kméri, ktorí budovu prestavali na väzenie a mučiareň. Tí mali za cieľ vyvraždiť agrárnu spoločnosť, teda vzdelaných ľudí, ktorí mohli prispieť k rozvoju. Vysťahovali ich z miest a poslali obrábať pôdu, potom ich presúvali do mučiarne, kde ich dvakrát za deň mučili brutálnymi praktikami. Za celý deň zjedli asi päť lyžičiek kaše, takže mnohí zomreli na vyčerpanie.

V priebehu štyroch rokov tam nazvážali okolo 16-tisíc ľudí, dodnes nie je známe presné číslo. Mučili ich, až dokým nezomreli a pochovávali v masových hroboch za mestom. Medzi väzňami boli prevažne ľudia s okuliarmi, čo malo značiť, že sú to intelektuáli. Boli medzi nimi právnici, doktori či tí, ktorí vycestovali z krajiny kvôli práci. Povedali im, že v krajine je vojna a musia jej pomôcť. Rovno ich však previezli do väzenia, kde ich mučili, aby sa priznali, že majú niečo spoločné s americkou tajnou službou. Keď sa zo zúfalstva priznali, tak ich zabili. Aby však šetrili náboje, klepli ich po hlave železnou tyčou. Tábor sídlil priamo v centre hlavného mesta Phnom Penh, zomierali v ňom muži, ženy aj deti. Na najznámejšej fotke z genocídy je matka, ktorá drží svoje bábo na rukách. Keď si ju odfotili a urobili zápis, dieťa matke vzali a pred jej očami ho roztrhli na štyri časti. Ženu zavreli do cely, ktoré boli o veľkosti sprchového kúta.

Osobná reakcia a odporúčanie

Andrea si myslí, že má silný žalúdok, ale veľakrát musela vyjsť von a rozdýchať to. Veľa ľudí to ani nezvládne, preto aj audio sprievodca stále opakuje, že kedykoľvek môžete vyjsť von. Netušila, že niečo také sa v Kambodži dialo, takže návštevu ani nemali v pláne. Kúpili si len jednosmernú letenku do Mjanmarska a tam sa rozhodovali, kam pôjdu ďalej. Keď prišli do hlavného mesta Kambodže, načítala si o tom a jednoznačne tam chcela ísť. Pre turistov je to top 1 medzi „odporúčanými“ miestami.

Najsilnejší moment

Po trojhodinovej prehliadke v múzeu uvideli siedmich ľudí okolo šesťdesiatky, ktorí tento tábor prežili. Sedeli tam a predávali svoje knihy, v ktorých opisovali, čo zažili. Andrea sa im nevedela pozrieť do očí, hanbila sa za to, čoho je ľudská rasa schopná. Neskôr ju mrzelo, že sa nepristavila a neporozprávala sa s nimi. No bol to silný emocionálny zážitok, absolútne to nedávala. Potom, ako odišli, sa už celý deň nerozprávali a ani poriadne nejedli. Andrea si myslí, že ľudia by to mali vidieť.

Dopad Cestovania na Osobný Rozvoj

Zmena perspektívy

Sú to naozaj silné miesta, vďaka ktorým si človek opäť raz uvedomí, aký má šťastný život a aké banality často rieši. Ľudia tam žijú naozaj z dolára na deň a bojujú s existenčnými problémami. Andrea tvrdí, že ju celkovo cestovanie asi zmenilo v tom, že vo všeobecnosti neanalyzuje tak, ako to zvykla robiť, a nerobí veci len preto, že zapadajú do nastavenia súčasnej spoločnosti. Dôležité je určite aj to, akými ľuďmi sa človek obklopuje. Má šťastie, že u nej sú to kamaráti, ktorí ju do ničoho netlačia a rešpektujú to, aká je. A hlavne v eyerime sa naučila neplánovať. Čím viac plánovali, tým viac to nevychádzalo tak, ako chceli, a boli frustrovaní.

Ekológia a Vplyv na Sociálne Siete

Osveta na Instagrame

Cez Instagram sa Andrea snaží šíriť osvetu aj v oblasti ekológie. Naposledy si vo Photoshope extrémne zúžila pás, aby upútala pozornosť na problém znečisťovania. Veľa ľudí jej vtedy písalo, prečo sa upravuje, a riešili to, čo nebolo zámerom tej fotky. Vďaka cestovaniu vidí, ako sa tie miesta menia a aký máme problém. Andrea priznáva, že ani ona nie je stopercentná, ani „zero waste“, no snaží sa brať ohľad na naše prostredie. Veľa ľudí jej síce vyčíta, že cestovanie je kontraproduktívne, myslí si však, že človek si potrebuje nájsť taký spôsob života, aby bol spokojný.

Praktické kroky a motivácia

Treba to určite kompenzovať, napríklad tým, že nefajčí a neznečisťuje oceány ohorkami či obmedzuje živočíšne výrobky, ktorých výroba zaťažuje planétu. Andrea nezachádza do extrému a nie je ten typ, ktorý bude pol dňa smädný, len aby si nekúpil plastovú fľašu. Aj ľudí sa snaží motivovať k úplným základom, akým je zbieranie odpadkov v lese. Nechce ich nútiť ani poučovať, len im ukázať, že aj toto je cesta.

Instagram a Verejná Diskusia

Manažment followerov a kritiky

Na Instagrame má Andrea vyše 50-tisíc followerov, ktorí sa bežne vyjadrujú k jej príspevkom. Instagram berie s nadhľadom. Pozitívnych reakcií je mnohonásobne viac a tie si veľmi váži, no rada si číta aj tie negatívne. Má rada konštruktívnu kritiku, ale často sú to skôr agresívne postoje ľudí, ktorí vystupujú anonymne bez fotky a takto si ventilujú svoj hnev. Má pocit, že sú to dokonca za týmto účelom vytvorené profily. Chodia jej otázky typu, prečo píše o Rómoch, o ľuďoch z Kambodže či prečo chodí do takých špinavých krajín.

Vysvetľovanie a zmena názorov

Andrea sa im to snaží vysvetliť, ale závisí to od toho, akým spôsobom to ten človek sformuluje. Ak je niekto vyslovene agresívny, vie byť veľmi asertívna a ľudí „zrušiť“. Je možné zmeniť ich úsudok u ľudí, ktorí neútočia a zaujímajú sa, prečo niektoré veci vníma tak, ako ich vníma. Stalo sa jej, že jej po diskusii napísali, že takto sa na to nepozerali. Nesnaží sa ľuďom zmeniť názor, vždy im skôr vysvetľuje to, prečo ho ona taký zastáva.

Extrémizmus a tolerancia

Určite sa do ľudí, ktorí majú vyhranený názor a agresívne si ho obhajujú, netreba púšťať alebo im násilne ich názor vyvracať. Možno im to skôr ukázať takýmto spôsobom, zdieľať zverstvá a udalosti plné nenávisti a krutosti a ich dopad na krajiny a ľudí. Možno to nejako pomôže.

Šokujúca reakcia - politické presvedčenie

Počas obdobia volieb mala Andrea zverejnené otázkové kolo. Niekto sa jej spýtal, koho bude voliť. Odpovedala fotkou Zuzany Čaputovej. V priebehu hodiny ju prestalo sledovať asi tisíc ľudí a inbox mala zamorený správami o tom, že si o nej mysleli niečo iné a že sú sklamaní. Mala z toho zmiešané pocity, ale aj sa tešila, že sa jej follow list pretriedil.

tags: #andrea #zahurancova #narodeniny