Mohyla Milana Rastislava Štefánika na Bradle je monumentálne dielo, architektonický skvost a posvätné miesto slovenského národa. Táto monumentálna hrobka, alebo mauzóleum M. R. Štefánika, už 100 rokov krášli domovský kraj Milana Rastislava Štefánika, týčiac sa na temene vrchu Bradlo (543 m n. m.) v Myjavskej pahorkatine, ktorý dominuje okolitej krajine.
Život a tragická smrť Milana Rastislava Štefánika
Milan Rastislav Štefánik (narodený 21. júla 1880) patrí medzi najvýraznejšie osobnosti slovenských dejín. Bol významným diplomatom, politikom, štátnikom, vojakom a tiež vedcom, astronómom a cestovateľom. Generál francúzskej armády a jeden zo zakladateľov Československej republiky sa významne zaslúžil o návrat československých légií zo Sovietskeho zväzu.
Žiaľ, už sa vlastne ani nestačil živý dotknúť slobodnej slovenskej zeme. Generál M. R. Štefánik tragicky zahynul 4. mája 1919 pri návrate do vlasti z Talianska, neďaleko Ivanky pri Dunaji, kde sa jeho lietadlo za dosiaľ nevyjasnených okolností zrútilo. Mal sa ujať funkcie ministra vojny. Jeho všestrannosť, skutky a myšlienky poskytujú ľuďom inšpiráciu naprieč celým životom a politickým spektrom. Jeho odkaz možno ďaleko presiahol viaceré pozemské životy.
Pohreb, ktorý zjednotil národ
Tragická smrť M. R. Štefánika a jeho pohreb sa stali celonárodnou udalosťou. Pozostatky generála a talianskej posádky - mechanika Gabriela Aggiusta a seržanta Umberta Merlina - boli pochované nad jeho rodnými Košariskami na Bradle 7. mája 1919. Poručík Giotto Mancinelli Scotti, ktorého pozostatky boli v roku 1921 na žiadosť rodiny odvezené do Talianska, bol pôvodne pochovaný po pravej Štefánikovej strane.
Pohreb bol rozdelený na dva dni. Prvá časť sa konala 10. mája 1919 v Bratislave a o deň na to v Brezovej, v Košariskách a na Bradle. Pozostatky letcov a generála sprevádzali pri vynášaní na Bradlo zástupy ľudí, celkom sa ich malo zhromaždiť až 30 tisíc - vojaci, legionári, diplomati, politici, pospolitý ľud z celého regiónu. Slováci sa rozlúčili so svojím hrdinom veľkolepo. Miesto ako Bradlo malo podčiarkovať atmosféru vtedajších dní, pocit skutočnej spolupatričnosti a národnej jednoty počas pohrebu, ktorý početnosťou dovtedy nemal obdoby.
Holý vrch v dohľade rodného domu, zďaleka viditeľný a s výhľadom do krajiny, v ktorej sa zrodil slovenský národný zápas, bol pre túto udalosť výnimočným miestom. V ten deň sa v širokom okolí nekonali bohoslužby. Masy krojovaného ľudu smerovali k Bradlu. Také početné zhromaždenie Slovákov sa neuskutočnilo v celých dovtedajších dejinách. Mnohí ľudia zažili ten povznášajúci pocit vzájomnej jednoty a spoločnej sily, ktorý vyvolala tragická smrť.
Vznik monumentálneho mauzólea: Vízia Dušana Jurkoviča
Už pri oznámení Štefánikovej smrti sa architekt Dušan Samuel Jurkovič (rodák z neďalekej Turej Lúky) začal zaoberať myšlienkou vzniku monumentálneho mauzólea. Cítil sa byť povolaný na neľahkú úlohu vytvoriť dielo, ktoré by odrážalo význam Štefánika pre národ. Jurkovič bol skúsený a medzinárodne uznávaný architekt, poverený prípravou smútočného obradu a pohrebu.
Podnetom pre Jurkoviča však neboli iba krajanské, rodácke či národné city. Ako architekt, ktorý prežíval svoje mimoriadne plodné obdobie, mal počas nedávno skončenej prvej svetovej vojny príležitosť vybudovať desiatky vojenských poľných cintorínov na území bývalej Haliče. Prvá svetová vojna ho zamestnala stavbou pomníkov a zakladaním cintorínov v Haličských Karpatoch, kde sa mu zjavila vidina pamätníka udalostí revolučných z roku 1848 uprostred jeho rodného kraja. Tento duch kraja sa za I. svetovej vojny najvýraznejšie stelesnil v legionároch, najmä v M. R. Štefánikovi. Po opojných dňoch porevolučných bol Jurkovič akoby bleskom zasiahnutý tragickým osudom Štefánikovým. I na základe haličských skúseností a úvah bol po Štefánikovej tragickej smrti schopný reagovať veľmi rýchlo. Bol presvedčený, že výnimočný hrdina potrebuje výnimočné miesto posledného odpočinku.
Smútočná výzdoba Bradla počas Štefánikovho pohrebu bola pre Jurkoviča podnetom pre zrod hrubého projektu budúceho mauzólea. Štyri pohrebné obelisky prakticky zostali a Jurkovič ich premietol do konečnej podoby diela, ktorého dominantným architektonickým prvkom sa mali stať štyri mohutné obelisky. Jurkovič si bol výnimočnosti pohrebu dobre vedomý a uviedol: „Ja pre svoju osobu pokladám pohreb generála Štefánika na Bradle za svoj najväčší a najodvážnejší umelecký čin.“
Proces výstavby Mohyly
Hoci položenie základného kameňa Mohyly na Bradle prebehlo 4. mája 1924, ceste k jej postaveniu predchádzalo viacero plánov, dohadov, komplikácií a zmien. Jurkovičovu myšlienku sa po súhlase kompetentných i Štefánikovej rodiny podarilo uskutočniť.
Financovanie a prípravné práce
Prvý návrh mohyly vznikol už v roku 1920 a o rok neskôr bol založený Spolok pre postavenie pomníka generálovi Milanovi Rastislavovi Štefánikovi, ktorého úlohou bolo zbierať na stavbu peniaze. Práve financie boli jedným z výrazných aspektov, ktoré okliešťovali konečnú veľkosť a rozmer stavby mohyly; mala byť pôvodne rozsiahlejšia a vyššia. Jurkovič presviedčal, kde sa dalo, aj u prezidenta Masaryka, na úradoch a ministerstvách. Štát napokon poskytol 1 182 000 československých korún, zvyšok získal spomenutý spolok najmä v národnej zbierke od ľudí. Celkové náklady na mohylu presiahli 2 960 233,04 korún československých.
Ešte pred stavbou Mohyly vybudovali cestu na Bradlo, potrebnú k doprave materiálu. Základný kameň pamätníka položil vtedajší minister zahraničných vecí ČSR Eduard Beneš 4. mája 1924.
Výstavba a materiály
Stavať sa však začalo až 11. júla 1927. Ako obkladová stavebnina boli vybrané kvalitné travertínové kvádre, ktoré dovážali zo Spišských Vlachov (z kameňolomu Dreveník). Celkovo bolo takto dopravených na Brezovú až takmer 925 kubíkov, teda 194 vagónov. Na vrchole Bradla si s ich prepravou k miestu stavby pomáhali koľajovou dráhou. Samotné travertíny tvoria plášť stavby, na ktorú spotrebovali 6000 m³ muriva, jadrá múrov i pylónov sú z betónu.
Na priestor spodnej, obdĺžnikovej terasy s dĺžkou 93 a šírkou 62 metrov muselo byť odkopaných 14 000 m³ zeminy a skál. Výstavba sa uskutočnila obdivuhodne rýchlo, za 280 pracovných dní, od 11. júla 1927 do 20. septembra 1928. Počet robotníkov sa pohyboval do 200.
Presne v strede staveniska zostával pôvodný hrob Štefánika a talianskych letcov. Do hrobky Mohyly boli ich pozostatky preložené 21. apríla 1928.
Architektonický opis a symbolika
Mohyla Milana Rastislava Štefánika na Bradle predstavuje vrcholný štandard európskej monumentálnej architektonickej tvorby. Jej charakteristická bielo sa skvúca terasovitá stavba so štyrmi obeliskmi je typickým prejavom Dušana Jurkoviča v zosúladení s okolitou krajinou.
Mohylu tvorí mohutná stavba s pôdorysom obdĺžnika, orientovaná od západu na východ, čo zodpovedá prvotnému uloženiu štyroch hrobov. Skladá sa z dvoch zrezaných ihlanov, alebo terás, a trojstupňovej pyramídy nesúcej kvadratickú tumbu.
- Spodná terasa: Má rozmery 93 m x 62 m a je ukončená dvoma schodiskami. V jej nárožiach sú umiestnené štyri vatrové komory, ktoré slúžia pre večné ohne.
- Horná terasa: Má rozmery 45 m x 32 m a tiež dve schodiská. S vyššou terasou je spojená šiestimi schodiskami.
- Tretia terasa a obelisky: Z hornej terasy vystupuje tretia terasa, tvorená štyrmi 12 až 12,5 metra vysokými obeliskami s tumbou v strede. Obelisky symbolizujú štyri obete leteckého nešťastia a zároveň štyri krajiny, v ktorých Štefánik pôsobil.
- Tumba a hrobka: Vrchol mohyly tvorí tumba (náhrobok), na ktorej sú umiestnené pamätné dosky s nápismi. Priamo pod ňou, v hĺbke 10 metrov, sa nachádza verejnosti neprístupná uzatvorená hrobka s telesnými pozostatkami generála Štefánika a jeho dvoch sprievodcov.
Mohyla v historických premenách a obdobiach
Mohylu slávnostne odhalili 23. septembra 1928 pri príležitosti desiateho výročia vzniku Československej republiky.
Obdobie pred rokom 1989
Odlesnené Bradlo kedysi poskytovalo nádherné výhľady, ktoré Štefánik obľuboval. Pamätníci si možno spomenú aj na sady s čerešňami, ktoré na úbočiach Bradla rástli a v kvete miestu s belavým pamätníkom dodávali neobyčajnú atmosféru. Proces zalesnenia vrchu prebehol v neskoršom období, kedy hrdinstvo Milana Rastislava Štefánika nebolo z politických dôvodov vítané. Mohyla sa viac zakrývala do zelene, ale ľudia na ňu a Štefánika nezabúdali. Naďalej pri príležitosti dôležitých výročí zakladali ohne, v čase vojny skutočnej i studenej, napriek zákazu vládnej strany. Na znak odporu proti totalite vojnovej Slovenskej republiky boli odbojármi na Mohyle pri výročiach vzniku ČSR zapaľované ohne.
Obdobie pred rokom 1989 spomienke na velikána slovenských dejín a miestam spojených s jeho osobnosťou neprialo. Režim s výnimkou rokov 1968-1969 zakazoval spomienkové slávnosti na Mohyle a napriek jej vyhláseniu za národnú kultúrnu pamiatku ju neudržiaval. V 80-tych rokoch 20. storočia masív Bradla zalesnili vysadením borovice čiernej na ploche 33 ha. I za bývalého režimu sa však našli obyvatelia, ktorí na Mohyle napriek zákazu zapaľovali ohne.
Významným míľnikom sa stal rok 1968. V období politického uvoľnenia vyhlásili mohylu za národnú kultúrnu pamiatku. Počas národnej púte si prišlo v ten rok uctiť pamiatku štátnika na beznádejne zaplnené Bradlo údajne až 150 tisíc ľudí.
Rekonštrukcia a moderná doba
Nadchádzajúce bezúdržbové obdobie sa však na jej stave podpísalo a mohyla neúprosne chátrala. Rekonštrukcie sa Mohyla dočkala až po páde totality, keď trvala takmer 7 rokov a bola ukončená v roku 1996. O jej rozsahu svedčí napríklad fakt, že tumba bola už tak napadnutá zlými poveternostnými vplyvmi, že pôvodné vavrínové vence museli byť nahradené vernými kópiami vysekanými z talianskeho mramoru (lom, odkiaľ pochádzal pôvodný travertín, bol už uzatvorený). Takisto boli rozobraté dlažby a znovu položené na sanované podložie s drenážami. Celé okolie diela bolo čiastočne odhalené od náletových drevín, ktoré za posledných takmer tridsať rokov zakrývali pohľad na mohylu. Bolo vymenených 30 % travertínového obloženia Mohyly.
Dušan Jurkovič na sklonku svojho života, v roku 1947, vypracoval návrh, ktorým by sa mohyla rozšírila o dve nové terasy, ktoré mali slúžiť ako pamätník letcov padlých v II. svetovej vojne.
Dnes je pamiatka už lepšie vidno vďaka odstráneniu náletových drevín a v posledných rokoch pribudlo aj nové sociálne zázemie, navrhnuté tak, aby nijako nerušilo chránené prostredie a výhľad na monumentálne Jurkovičovo dielo. Od roku 2009 je Mohyla Milana Rastislava Štefánika slávnostne zapísaná v Zozname európskeho dedičstva.
Slávnostné výstupy a pietne spomienky
Mohyla M. R. Štefánika na Bradle sa stala miestom pravidelných pietnych spomienok pri príležitosti výročí úmrtia M. R. Štefánika, osláv vzniku ČSR, ale aj pamätným miestom, na ktoré prichádzali tisíce ľudí uctiť si pamiatku, vzdať úctu a vďaku za vykonanú prácu tejto významnej osobnosti našich i európskych dejín. Areál Mohyly M. R. Štefánika na Bradle je skutočným miestom pamäti národa.
Program spomienkových slávností
Každoročne si pripomíname výročie úmrtia M. R. Štefánika. V obci Košariská a na Mohyle Milana Rastislava Štefánika na Bradle sa uskutočňujú regionálne spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho tragickej smrti. Program podujatia sa často začína spomienkovými bohoslužbami v evanjelickom kostole v Košariskách. Následne pokračuje pietny akt pred rodným domom generála M. R. Štefánika a fakľový sprievod na Bradlo.
Ďalšia časť spomienky sa uskutočňuje pri mohyle na Bradle. V rámci programu zaznieva hymna Slovenskej republiky a Českej republiky v podaní spevokolu, sú súčasťou básne, piesne, príhovory, duchovné slovo, ako aj zapálenie vatier a hymnická pieseň. Organizátori upozorňujú, že vzhľadom na prebiehajúce rekonštrukcie areálu Bradlo je potrebné rešpektovať obmedzený rozsah spomienkových slávností. Pre verejnosť je často zabezpečená bezplatná autobusová doprava.
Bradlo, Spomienkové slávnosti na M.R.Štefánika
Odkaz Milana Rastislava Štefánika a prístup k Mohyle
Mohyla Milana Rastislava Štefánika je symbolom samostatnosti a slobody nášho národa a pamätník významnej historickej udalosti, kedy sa Slováci zaradili medzi slobodné národy sveta. Je obľúbeným miestom výletov a exkurzií.
Dostupnosť a služby
Z mesta Brezová pod Bradlom vedie označená asfaltová cesta takmer až k pamätníku, kde je záchytné parkovisko. Turistický chodník z mesta má červenú farbu (Štefánikova magistrála) so zelenou odbočkou na Bradlo. Na Bradlo k mohyle vedie udržiavaná 4-kilometrová komunikácia. Počas zimnej a letnej turistickej sezóny je možné občerstviť sa na chate Bradlo a zakúpiť si propagačné materiály a suveníry v Centre informačných služieb. Sprievodcovskú službu zabezpečuje MsÚ Brezová pod Bradlom.
tags: #slavnostny #vystup #na #bradlo