Príhovor starostu obce pri príležitosti fašiangovej slávnosti
Milí hostia,
dovoľte, aby som Vás srdečne privítal tu na pôde kultúrneho domu v Babíne. Je tomu už desať rokov, čo niekomu skrsla pekná myšlienka stretať sa tu ako voľakedy na fašiangy. Veď naši dedovia tieto ľudové sviatky využívali takisto na spoločné stretanie. Veľmi ma teší, že sa nám darí udržať túto tradíciu a aj tento jubilejný desiaty krát sa vo februári stretávame tu v babínskom kulturáku. Pred pôstom je to posledná možnosť zabaviť sa.
Veľmi ma teší, že Vás, ktorí ste prijali naše pozvanie, neodradili ani prekážky, ako je mráz, či vyschnutý prameň a nedostatok pitnej vody. Vy sa určite nedostatku pitnej vody nemusíte obávať v tejto sále, pretože tam vedľa na dvore stojí cisterna s osemtisíc litrami vody. A určite sa nemusíte obávať ani nástrah ako je nuda, či nedostatok darov v tombole.
Ako vidíte, hrať nám celú noc budú chlapci zo Zákamenného. Ak sa osvedčia, objednáme si ich aj na budúci rok. Vystúpia pre nás aj deti z našej školy s tanečnými kreáciami, prekvapíme Vás aj novotami ako je vystúpenie šermiarov zo Žiliny a dokonca príde aj barman s ohňovou barmanskou šou.
Keď sa dívam na Vás, milí hostia, vidím, že sa tu zišlo to zdravé jadro Babína. Ako sa hovorí, dobrého je vždy málo. Ale nebojte sa, tým pádom sa zvyšuje Vaša šanca vyhrať v našej štedrej tombole. Ako vidíte, 33 sponzorov nám dalo svoj dar do tomboly. Máme pre Vás všetko od televízora po lampu.
Dovoľte mi na tomto mieste vymenovať našich sponzorov, ktorým z tohto miesta, z mojej pozície starostu úprimne ďakujem, že i napriek kríze naša tombola nie je chudobnejšia ako v minulom roku. Takže ďakujeme p. Slameníkovi ako predsedovi Pozemkového spoločenstva Babín a Morkaďská hoľa, ktorý venoval poukaz na palivové drevo, predstaviteľom COOP Jednota Námestovo za tri darčekové balíky, firme Stamar Hruštín za vŕtačku, Tlačiarni Kubík za aperitív, p. Olešovi z Ťapešova za ohrievač, DVD prehrávač a fén, spoločnosti DSI Data Námestovo za poukaz na grátis celoročné pripojenie na internet, p. Matysovi z Uhoľných skladov Námestovo za spoločenské šaty, p. Brišovi z Oravskej Lesnej za štyri obrazy kostola v Babíne, p. Šramkovi z Trenčína firma Ekoauditor s.r.o. za holiaci strojček, firme Falcon z Fiľakova za futbalové lopty s príslušenstvom, p. Sochovi z Jasenice za tanierovú súpravu, p. Lajmonovej z vydavateľstva regionálneho dvojtýždenníka Oravec za dva poukazy na ročné predplatné novín, p. Vrábľovi - autodoprava za DVD prehrávač, firme Jumatex za sadu nožov, obliečok, rámov a hodín, firme Dakna a.s. z Námestova za poukaz na jedno jahňa a kartu na odber mlieka, pošte Hruštín za promo šálky, dáždniky a knihu, firme Bortex za pracovnú obuv, kvetinárstvu Sestrenek za vonné sviece a dekoračné vázy, firme Elektrolux za nočnú lampu, p. Jaššovi z píly Hruštín za mixér, firme Tonermedia z Dolného Kubína za školské ruksaky a perá, p. Jozefovi Cechovy z Námestova za poukaz na nákup v hodnote 33 €.
Fašiangy: Obdobie radosti, veselosti a hojnosti
Je pravdou, že prejavy môžu byť napísané k rôznym príležitostiam. Predstavte si napríklad príhovor „krstného otca“ knihy pri jej krste, prejav kurátora múzea pri otvorení novej výstavy aj príhovor riaditeľky školy k žiakom na začiatku alebo na konci školského roka. Napriek tomu je však existujú prejavy, ktoré sa pomerne často vyžadujú.
Historický pohľad na fašiangové zvyky
Fašiangy sú doba od Troch kráľov do Popolcovej stredy. Najznámejšie a zároveň najveselšie sú posledné dni fašiangu, spojené s radovánkami a hodovaním. Fašiangové tradície, spojené so sprievodmi maskovaných ľudí, boli akýmsi prechodom medzi Vianocami a Veľkonočnými sviatkami.
O fašiangoch sa dozvedáme z písomností už z 13. storočia. Naši dávni predkovia sa na bujaré oslavy veľmi tešili, čo bolo ale tŕňom v oku pre cirkev. Vtedy bývali fašiangy oveľa hlučnejšie ako dnes. Každý sa snažil užiť si tieto krátke chvíle ako najlepšie vedel. Veselil sa bohatý aj chudobný, pán aj sluha, majster aj tovariš.
Fašiangové oslavy idú už tradične ruka v ruke s plesmi, bálmi či tanečnými zábavami. Bolo to tak v minulosti a uchovalo sa to dodnes. Fašiangové obdobie je známe veľkou veselosťou, zábavami, tancovačkami, jedením a pitím. Začína sa po sviatku Troch kráľov, čiže ukončením adventného a vianočného obdobia. Trvá až do popolcovej stredy. Niekedy sú fašiangy dlhšie, inokedy kratšie v závislosti od dátumu Veľkej noci, ktorá sa posúva podľa jarnej rovnodennosti a lunárneho cyklu.
Ako mnoho sviatkov a významných dní, ani fašiangy nie sú typicky kresťanskou záležitosťou. Ich pôvod musíme hľadať už v časoch pohanského antického Ríma a zvykoch starých Slovanov. Išlo o slávnosti na počesť bohov Bakcha a Marsa, nazývali sa saturnálie, luperkálie - očistné slávnosti pastierov, dionízie, bakchanálie, mamurálie. Vyznačovali sa bujarými oslavami, zábavou, hrami spojenými s mágiou a rôznymi sprievodmi masiek. Súčasťou bolo aj kladenie jedál na hroby zosnulých predkov, podobne ako v období Všetkých svätých a dušičiek. Pohanským bohom obetovali živé zvieratá, najmä hydinu a dobytok, ale tiež medovinu, med, vajíčka. Oslavovali koniec zimy a príchod jari.
Z výskumov historikov a archeológov vieme, že v období Veľkomoravskej ríše (okolo 9. stor.) sa používal typický názov - mjasopust, s ktorým sa aj dnes stretneme v staršej literatúre, ale najmä na dedinách. Názov fašiangy sa objavil až v stredoveku a to z nemeckého slova Faschang, čo malo značiť posledné čapovanie liehovín pred pôstom. Na sklonku 4. storočia cirkev zaviedla štyridsaťdňový pôst pred príchodom Veľkej noci a slávenia ukrižovania a zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Katolícka cirkev sa snažila o vytlačenie pohanských zvyklostí, zanikla obeta živých zvierat aj kladenie jedla na hroby. Vtedajšie obyvateľstvo sa však ďalších fašiangových zvyklostí nechcelo vzdať. Cirkev trvala na prísnom dodržiavaní štyridsaťdňového pôstu od Popolcovej stredy. Paradoxne, fašiangové slávnosti, plné zábav, tancov, masiek, jedenia a pitia od Troch kráľov rešpektovala. Protestantské cirkvi neskôr odsudzovali tancovačky, ktoré pokladali za pohanské a oslavy diabla.
Fázy fašiangových osláv
Fašiangové oslavy na dedinách sa diametrálne líšili od tých v mestách. Fašiangy mali niekoľko fáz. Hlavný fašiangový ošiaľ sa sústredil do posledných troch dní - od nedele do stredy. Tieto dni sa zvykli nazývať aj Malý fašiang, niekde Bakchusové dni, či v niektorých regiónoch aj Končiny alebo Ostatky.
Ďalším dňom je popolcová streda, nazývaná aj Škaredá alebo Krivá streda. Popolcová streda je pripomienkou ľudskej pominuteľnosti. Názov dňa pochádza zo zvyku páliť palmové listy či bahniatka z Kvetnej nedele z minulého roka. Takto získaný popol sa používa pri bohoslužbe Popolcovej stredy, kedy sú veriaci poznačení krížikom - popolom na čelo. Popolcovou stredou začína štyridsaťdňový pôst.
Fašiangové sprievody a masky
Najväčšou zábavou boli fašiangové sprievody a potom večerné oslavy. Ľudia v sprievode si obliekali masky, ktoré mali zábavný aj magický charakter. Keď mali na tvárach masky, nikto ich nespoznal a tak sa mohli zabávať pokojne aj na účet richtára, kráľa či starej dievky. Vystrájali, vyspevovali, hrali divadielka, robili hluk a hurhaj. Pri tom všetkom bolo počuť veľa smiechu. Vtedy sa aj chudobní ľudia mohli stať pánmi a nikto ich zato nepotrestal.
Niektoré masky mali hlavne magickú, ochrannú úlohu. Mali ľuďom spolu s obradmi zabezpečiť zdravie, budúcu úrodu a ochranu pred pohromami. Jednou z nich bola napríklad maska ženy, ktorú si obliekali muži. Žena bola vnímaná ako plodná - taká, ktorá má zaručiť kontinuitu života a výchovu potomstva. Ďalší mládenci v sprievodoch sa preobliekali aj za slamené figúry, žandárov, žobrákov, cigánov, za medveďa, koňa a iné zvieratá.
Tradičné fašiangové obchôdzky a ich symbolika
V niektorých oblastiach, napríklad na Šariši, sa chodilo "šabľovať“ alebo "s ražňom chodiť“. Sprievod o desiatich až pätnástich ľuďoch chodil po dedine od domu k domu. Mali svoje typické atribúty - ražeň či šabľu, ktorá slúžila ako magický predmet, ktorý svoju silu preniesol na domácich a príbytok.
Keď vošli do domu, opýtali sa: "Máte fašiang?“, čo znamenalo, či majú pre nich pohostenie. Potom mali ražeň alebo šabľu zapichnúť do steny alebo do dreva, aby sa symbolicky spojila zem s nebom a na príbytok sa preniesla ochranná a plodonosná sila. Domáci im z vďaky na šabľu zapichli kus slaniny alebo klobásy ako výslužku a nakoniec si domáci s maskami zatancovali.
Sprievod mal so sebou aj prútený košík, do ktorého zbierali po domoch ďalšiu výslužku, ktorú potom použili na pohostenie na zábave. Zvyčajne prichystali praženicu so slaninkou a klobásou. V Honte napríklad po domoch zbierali aj zrno na pálenku. Takto pokračovali k ďalšiemu domu.
Fašiangy v slovenskej kultúre
Spoluzakladateľ slovenskej etnografie Ján Čaplovič už v roku 1818 zaradil slovenské fašiangy medzi najväčšie a najveselšie sviatky Slovákov. "Idú z domu do domu, na dvore vystrájajú rozličné kúsky, zatancujú… a pritom všetkom je veľa smiechu. Gazdiná im musí dať slaninu, ktorú si nastoknú na (drevený) ražeň." Neskôr, slovenský polyhistor Ľudovít Holuby napísal, že sa fašiangy občas zvyknú končiť aj tragikomicky: "To vtedy, keď sa mládenci večer nevedia s nafašiangovanou slaninou a inými darmi v krčme spravodlivo podeliť."
Fašiangové obdobie bolo obľúbené pre malých, veľkých, mladých aj starých, nielen pre zábavu, ale aj preto, že sa mohlo jesť mäso, čerstvé klobásy, jaternice, slanina, huspenina alebo údené mäsko, ale aj iné sladké dobroty, koláče, lekvárové šišky, pampúšiky či typické fánky. Pila sa medovina a víno. Tí majetnejší si mohli dovoliť všetky dobroty od výmyslu sveta.
Večerné fašiangové zábavy sa končili v kúdeľnej izbe, aj v krčmách. Pred polnocou sa všetci spolu pobrali žartovne a symbolicky pochovať basu. Tým sa skončilo obdobie zábav, spevu a tancovačiek, začínal sa prísny pôst. Počas pôstu sa prestalo jesť mäso, gazdiné pri varení nepoužívali ani masť. A tak sa zvyklo hovoriť: "Na fašiangy výskaj, v pôste brucho stískaj."
Fašiangy a tradícia sobášov
Na fašiangy sa tešili hlavne mladé dievčatá, ktoré sa chceli vydať. Každá snívala o svojom budúcom ženíchovi, ktorého si privolala počas stridžích dní. Pozvali hostí, urobili ohlášky a začali piecť koláče na svadbu, aby sa dievka stihla vydať ešte počas fašiangov. Všetky si priali pekného, mladého a mohol byť aj bohatý. Ak taký nebol, postačil aj starší či chudobnejší, ale ak nebol žiaden, tak postačil aj hocijaký, hlavne pre dievčatá, o ktorých sa už po dedine začalo hovoriť, že ostanú starými dievkami.
Fašiangy boli obdobím, kedy sa usporadúvali svadby, od Popolcovej stredy až do konca Veľkej noci boli svadby zakázané. Hovorilo sa: "Aké fašiangy, taká Veľká noc."
Slovakia Explained In 9 Minutes (History, Geography, And Culture)
Príklady fašiangových príhovorov
Príhovor č. 1
Milí priatelia, vážení hostia,
dnes sme sa zišli, aby sme spoločne oslávili Fašiangy - obdobie radosti, veselosti a hojnosti. Fašiangy sú časom, keď sa zábava spája s tradíciami, keď masky a kostýmy prinášajú smiech a dobrú náladu a keď si môžeme na chvíľu oddýchnuť od každodenných starostí.
Od nepamäti boli fašiangy symbolom hojnosti, veselosti a spoločenstva. Ľudia sa stretávali, spievali, tancovali a užívali si jedlo a pitie, pretože vedeli, že po tomto období prichádza pôst. Dnes síce už dodržiavanie pôstu nie je také prísne ako kedysi, no význam fašiangov ostáva rovnaký - sú to dni, keď môžeme zabudnúť na starosti, pustiť sa do tanca a užiť si spoločnosť priateľov a rodiny.
Nech je dnešný večer plný smiechu, dobrej hudby a veselej nálady! Nech si každý odnesie nezabudnuteľné zážitky, ktoré mu budú ešte dlho vyvolávať úsmev na tvári.
Prajme si, aby fašiangová radosť a dobrá nálada pretrvali čo najdlhšie! Na zdravie a veselú zábavu!
Príhovor č. 2
Milí priatelia, vážení hostia,
dnes sa stretávame pri príležitosti Fašiangov - obdobia, ktoré je odpradávna symbolom veselosti, hojnosti a bezstarostného života. Fašiangy majú v našej kultúre dlhú tradíciu. Už naši predkovia verili, že čím viac sa budú v tomto období veseliť, tým úspešnejší a šťastnejší bude celý rok. Preto nechýbali fašiangové sprievody, tance, hudba a hostiny, na ktorých sa podávali šišky, fánky, klobásky a iné dobroty.
No Fašiangy neboli len o jedle a zábave - boli aj symbolom spoločenstva, keď sa ľudia stretávali, upevňovali priateľstvá a spolu si vytvárali krásne spomienky. Dnes, v modernej dobe, sa mnohé zvyky a tradície menia, ale jedno ostáva rovnaké - Fašiangy sú stále obdobím, keď sa môžeme aspoň na chvíľu odpútať od každodenných starostí, zabudnúť na pracovný zhon a naplno si užiť radosť zo života. Je to čas, keď by mal každý z nás nechať problémy za dverami a oddať sa smiechu, hudbe a spoločnosti dobrých ľudí.
Nech je dnešný deň plný radosti, dobrej nálady a príjemných chvíľ v kruhu priateľov. Prajem vám, aby ste si odniesli krásne zážitky a aby vás fašiangová pohoda sprevádzala aj v ďalších dňoch.
Želám vám veselú zábavu, dobré zdravie a veľa šťastia! Na Fašiangy a na nás všetkých!
tags: #slavnostny #prihovor #na #fasiangovu #slavnost