Život nie je o počte nadýchnutí, ale o chvíľach, ktoré berú dych. O okamihoch, z ktorých sa v mysli utkáva pavučina spomienok. Jemné vlákna pádov i výhier, sklamaní a úsmevov, spoznávania i lúčenia. Všetky tieto slová by sa dali nahradiť jediným - škola. Nie je to však len zhluk písmen označujúcich budovu, je to samostatná kapitola neodvratne zapísaná v knihe bytia.
Rozlúčka maturantov
Dnes sme sa tu zišli, aby sme spoločne zapečatili 78 životných kapitol, aby sme 78 spolužiakov odprevadili na cestu dospelosti. Čas plynie ako rozbúrená rieka. My sa len nechávame strhnúť jej rýchlym spádom. Pamätám sa na časy, keď sme ako ustráchaní prváci obdivovali vyobliekaných maturantov. Chceli sme byť ako oni, najstarší, a že vraj aj najmúdrejší na škole. Teraz po tom už netúžime. Cítime, že nás budúcnosť začína dobiehať. Pretože, len čo odídete, preberáme vaše žezlo my.
Prejav študentov k maturantom
Čaká vás veľa nových dvier. Želáme vám, milí štvrtáci, aby každé, do ktorých vstúpite, boli tie pravé. Ak by ste si náhodou vybrali nesprávne a nevládali sa nadýchnuť, obzrite sa späť. Rozpleťte zopár ošúchaných spomienok zo školských lavíc.
Slávnostné okamihy rozlúčky
Piatok, 19. máj 2017: o 10:25 hodine plný vestibul vyučujúcich, zamestnancov školy a študentov upriamil svoju pozornosť na hlavné schodište, ktorým poslednýkrát spoločne zostupovali naši štvrtáci s piesňou Lúčenie na perách. Dôstojne odspievaný Gaudeamus navodil slávnostnú atmosféru a otvoril scenár rozlúčky.
Stretávame sa v tento slávnostný okamih, aby sme sa rozlúčili. Štyri roky! Pre nás, štvorka znamená 4 roky úsilia, spolupatričnosti, vzájomnej pomoci, možno spoločných problémov, ale určite aj spoločných riešení.
Poďakovanie triednym učiteľom
V mene svojich spolužiakov by som sa chcel poďakovať našim drahým triednym učiteľom. Za ich dobré rady, za ochrannú ruku, ktorú nad nami držali, za kilometre, ktoré kvôli nám nabehali. Drahí učitelia, neplačte. Veď nie sme na pohrebe. Nevidíme sa naposledy.
Poďakovanie pedagogickému zboru a zamestnancom školy
Rovnako chcem poďakovať všetkým vyučujúcim, ktorí do nás natlačili toľko vedomostí, div nám hlava nepraskla... A potom sa čudujú, že nám rožky narastajú. Samozrejme, nesmieme zabudnúť na pána riaditeľa. V neposlednom rade chcem poďakovať aj ostatným zamestnancom školy. Aj keď sme sa nestretávali tak často, vieme, že bez Vás by to tu nemohlo fungovať. Veď, nech je mechanizmus akokoľvek veľký, obsahuje maličké nity, bez ktorých by sa veľmi rýchlo rozpadol.
Rozlúčka so spolužiakmi
Na záver sa chcem rozlúčiť aj s vami, milí spolužiaci. Takto sa končí naša spoločná púť a začína sa púť jednotlivca.
Báseň od pani profesorky Márie Petrovej Absolventom našej školy predniesla Radoslava Goralová, žiačka IV. G triedy. Tretiaci sa rozlúčili príhovorom, ktorý precítene prečítala Nikola Beňová z III. B triedy, ktorá je členkou Rady školy pri SPŠ Samuela Mikovíniho v B.
Prejav riaditeľa školy
Po odovzdaní kytíc a kvietkov profesorskému zboru a zamestnancov školy, pán riaditeľ Ing. Ján Totkovič predniesol svoj slávnostný prejav, v ktorom zhodnotil výchovno - vzdelávacie výsledky maturitných tried v II. polroku a menovite vyzdvihol študentov, ktorí príkladne študovali a vzorne reprezentovali našu školu. Neobišiel ani druhú stranu: pokarhaných žiakov a znížené známky zo správania.
Rozlúčka deviatakov
Milí deviataci! Tak ako vždy v tomto čase, školský rok sa končí zase. Je to čas, kedy sa vy, deviataci, lúčite s najkrajšími rokmi detstva a stávate sa takmer dospelákmi. Pred deviatimi rokmi ste vchádzali do tejto školy so strachom na tvári. Naučili ste sa čítať, písať, prišli prvé päťky aj prvé poznámky. Dnes, s hlavou plnou v vedomostí a s hrdosťou môžete povedať ,,zbohom“ tejto škole a začať druhú etapu vášho vzdelávania.
Cesta od prvákov k najstarším
Na začiatku tohto roka ste do školy prichádzali ako najstarší žiaci a tešili ste sa, že ste na základnej škole posledný rok. Teraz to však bude naopak. Po prázdninách prídete do školy ako najmladší. Budú z vás opäť prváčikovia. Minulosť sa bude ako keby opakovať. Nové prostredie, noví učitelia, noví spolužiaci. Bojíte sa? Veď niet čoho. Keď ste to zvládli ako malí prváčikovia, tak prečo by ste to nemali zvládnuť takmer ako dospelí prváci. Veď život je už raz taký. Niečo sa končí a niečo začína. Držíme vám palce a veríme, že ak sa niekedy stretneme, tak nám budete rozprávať samé zaujímavé zážitky. Sľubujeme vám, že sa pokúsime pevne uchopiť deviatacké žezlo, ktoré nám odovzdávate. Budeme sa snažiť ísť vo vašich šľapajach. Blahoželáme vám k úspešnému ukončeniu 9. ročníka a dúfame, že sme vám dodali trochu odvahy, k vykročeniu do ďalšej časti vášho života.
Spomienky na základnú školu
Vážená pani riaditeľka, vážení učitelia, milí žiaci. A je to tu. Ďalší školský rok je za nami, no pre nás deviatakov bol posledným rokom na tejto škole. Bolo by ľahké povedať "Zbohom a ďakujem za vedomosti". No pri tejto príležitosti si určite každý z nás zaspomína, ako po prvýkrát nesmelo vkročil do školy. Nastal okamih, keď v nás ožívajú radostné i možno aj menej šťastné spomienky na deväť rokov strávených na tejto škole. Od prvej chvíle, keď sme prekročili prah školy ako prváci, od prvých slov či viet napísaných v zošite ste nám boli Vy, milé pani učiteľky, oporou a poskytli ste nám ten najlepší štart do života. Ani sme sa nenazdali a už sme boli na druhom stupni. Opäť prišiel strach, neistota. Museli sme si zvykať na nové tváre, ba aj na predmety, ktoré už neboli také jednoduché ako tie na prvom stupni. No Vy, milí učitelia, ste nás aj v ťažkých chvíľach podržali.
Význam vzdelania a morálnych hodnôt
Tak ako povedal známy filozof: "K učeniu nedochádza automaticky, treba k nemu viesť". Vy ste nás doviedli cestou vzdelávania až k rázcestiu, na ktorom sa už sami rozhodujeme kam a ako ďalej. Týmto sa Vám chcem za všetkých deviatakov vrúcne poďakovať za more vedomostí, čo ste nás stihli za tých deväť rokov na tejto škole naučiť.
Dovolím si začať vetou známeho filozofa Seneca: „Non scholae sed vitae discimus.“ - „Neučíme sa pre školu, ale pre život.“ Život nám dáva krídla a posiela nás ďalej sa učiť, ale predtým ako odletíme, by sme vám chceli povedať niekoľko slov. Pred deviatimi rokmi sme nastupovali do tejto školy malí, ustráchaní, ale aj plní nových očakávaní a radosti. Na tejto škole sme sa naučili čítať, písať prvé písané písmená a počítať. Ako pribúdali roky, pribúdali aj naše vedomosti.
Naučili sme sa ako vás oklamať a ako spraviť nevinné tváričky, keď sa niečo stalo, ale nie vždy to zabralo. Boli časy, kedy sme vás priam nenávideli zato, akú známku sme dostali, ale aj naopak, keď sme vás zbožňovali. Naučili sme sa odpisovať pri písomkách, ale naučili sme sa byť aj fér. Rok čo rok to skúšajú stále mladšie triedy. My sme neboli výnimka. V piatom ročníku, keď sme sa s tým zoznamovali, nebolo to úplne ideálne ako sme si to predstavovali. Pani učiteľky nás viedli a upozorňovali. No čím na dverách našej triedy bolo stále väčšie číslo, stále sme sa iba zdokonaľovali. Nebolo to však jediné, čo sme sa naučili. Boli to všelijaké vzorce z chémie, správna gramatika zo slovenčiny a angličtiny a mnoho ďalšieho.
Poďakovanie a lúčenie s kolektívom
Ďakujeme. Ďakujeme Vám za všetko, zato že ste mali pri nás trpezlivosť. Osobitná vďaka patrí našej bývalej triednej, ale aj terajšej triednej pani učiteľke. My odchádzame a pevne dúfame, že vo vašich srdciach ostaneme a že na nás nezabudnete, tak ako my nezabudneme na vás.
Rozlúčka so školou (Slávnostný prejav) Vážená pani riaditeľka, vážený pedagogický zbor, milé tety upratovačky a kuchárky, milí spolužiaci! Dnes sa pre mnohých niečo končí, no pre mnohých sa niečo ešte len začína. Končí sa ďalší školský rok, no začínajú sa prázdniny. Už onedlho budeme mať v rukách vysvedčenia a s radosťou i úľavou pôjdeme domov. Pre vás, milí spolužiaci, sa skončil len jeden z mnohých školských rokov. Načo sa obzerať späť? Veď čoskoro sa všetci znovu stretneme pred bránami tejto školy. Naozaj všetci? Určite nie. My, deviataci, tu už medzi vami stáť nebudeme. Budeme niekde úplne inde, každý na inej škole. Pre všetkých nás sa tam začne nielen nový školský rok, ale aj iný život na strednej škole. Pre vás sa začne len ďalší školský rok. Pre niekoho posledný, pre iného prvý. My tu však končíme. Ale začínali sme TU.
Základy vzdelania a budovanie vzťahov
Základná škola nám dala základy vzdelania - naučili sme sa písať, čítať, počítať, neskôr aj tie náročnejšie veci. Dnes nám už fyzika, matematika, chémia, nemčina, či iné predmety nerobia až taký problém. No v škole sme sa naučili i to, čo učitelia na hodinách nevysvetľujú. Boli to hlavne vzťahy medzi spolužiakmi, medzi žiakom a učiteľom. Nie všetci si zo všetkými rozumejú, no aj tak sa treba snažiť ich porozumieť ich myšlienky a správanie. Veď každý sme iný. V škole sme spoznali zopár skvelých ľudí, možno začiatok na celoživotné priateľstvá. S kamarátmi išlo všetko ľahšie. Teraz nám už nezostáva nič iné, len sa poďakovať a rozlúčiť.
Srdečné poďakovanie všetkým
Ďakujeme všetkým učiteľom, že nás poctivo viedli cestičkou vzdelania, že nás pripravovali na život na stredných školách, že sa nám s láskou venovali a pomáhali nám prehrýzť sa životom na základnej škole. Naša vďaka patrí každému z nich. Každému rovnako úprimná, vrelá. Každý si ju zaslúži rovnako. A preto naše „ďakujem“ plynie priamo zo srdca. Veríme, že na nás budú spomínať len v dobrom, aj napriek tomu, že sme neboli vždy taký, ako si predstavovali a ako by sa patrilo. Ďakujeme aj pani riaditeľke, ktorá bdela nad naším vzdelaním a dozerala na všetko. Ďakujeme aj tetám upratovačkám, ktoré po nás upratali aj ten najväčší neporiadok, aby sme sa na druhý deň mohli vrátiť do čistej triedy. Boli na nás vždy milé. Im nezáležalo na tom, či sme dostali päťku z diktátu alebo trojku z písomky. S tetami kuchárkami sme sa tak často nestretávali. Väčšinou boli v jedálni a niečo pre nás varili. Vždy niečo chutné a dobré. A za to im patrí ďakujem. V neposlednom rade patrí naša vďaka i vám, milí spolužiaci. Veď koľkokrát sme pobehovali po triedach a zháňali sme výkres, pravítko, či kalkulačku. Mnohí máme medzi vami kamarátov či súrodencov. Tak nás nesklamte a snažte sa pokračovať v našich šľapajach. Či už v športe alebo v učení. Veríme, že budete úspešní vo všetkom, do čoho sa pustíte. Naše dni sa na tejto škole skončili, no čakajú na nás ďalšie, no na inej škole. Preto sa s vami všetkými lúčime a želáme veľa šťastia. Budete ho potrebovať.
Rozlúčka s gymnáziom
Vážená pani riaditeľka, ctený profesorský zbor, milí spolužiaci! Dovoľte nám, aby sme vás privítali v aule nášho gymnázia, a tak ako tisícky študentov pred nami sa s vami rozlúčili. Známy grécky filozof Epiktetos povedal: „Iba vzdelaní ľudia sú slobodní.“ Vzdelanie nám umožňuje slobodne rozmýšľať, dosahovať nové obzory v poznaní, mať iný pohľad na svet a žiť lepší život. Aká však bola naša púť za vzdelaním?
Dary gymnázia: čítanie a písanie
Už od prvých dní nám škola otvárala brány poznania, naučila nás čítať, čím nám umožnila spoznávať a zoznamovať sa s myšlienkami iných ľudí. Dala nám veľa príležitostí osvojovať si nové vedomosti z rôznych oblastí či už z prírodovedných alebo humanitných. Čítanie nám dalo možnosť v predstavách putovať za dobrodružstvom, spoznávať ďaleké kraje, prežívať neuveriteľné príbehy vo fantazijných svetoch a vžiť sa do postáv, ktoré prechádzali neľahkými skúškami.
Škola nám tiež dala vzácny dar písania. Schopnosť písať, vyjadriť svoje myšlienky nielen prchavo v reči, ale aj vdýchnuť časť svojej duše papieru, je základný prejav slobody človeka. Umožňuje nám šíriť naše myšlienky do sveta, nechať svoj hlas zaznieť v spoločnosti a vo svete a prispieť našou troškou k lepšej budúcnosti.
Nadobudnuté vedomosti a praktické skúsenosti
Počas nášho štúdia na tomto gymnáziu sme mali možnosť načerpať nové vedomosti z rôznych predmetov. Popri teórii sme si mohli vyskúšať novonadobudnuté poznatky v praxi, pri rôznych pokusoch a testoch, napríklad na hodinách chémie alebo fyziky. Sledovať premenu človeka v dejinách, chápať ho ako rozvíjajúcu sa bytosť a skúmať jeho správanie v spoločnosti, toto všetko a mnoho iného sme sa dozvedali z predmetov ako dejepis alebo občianska náuka.
Vďačnosť a inšpirácia do budúcnosti
Aj keď sa čas gymnaziálneho štúdia chýli ku koncu, cesta k slobode, slobode vzdelaných ľudí stále nie je zavŕšená. Naše ďalšie kroky budú viesť na vysokú školu. Mnohí z nás tápali v hľadaní správnej cesty životom, ktorým smerom sa na tejto púti vybrať, ale aj vďaka vám, naši drahí profesori, sme opäť našli stratenú cestu, ktorou sa chceme v živote uberať. Preto vám patrí naša vďaka. Vedeniu školy za to, že ste nám vytvorili podmienky pre štúdium na našej alma mater, triednym profesorkám za to, že nás viedli a usmerňovali v našom štúdiu a pomáhali nám v ťažkých chvíľach spojených so štúdiom, a v neposlednom rade ste tu vy, ctení profesori, vašou zásluhou sa formovala naša osobnosť, názory a schopnosť správne sa rozhodovať. Ďakujeme vám za úžasné roky plné nezabudnuteľných zážitkov v škole aj mimo nej. Stále sa samých seba pýtame: „Je toto naozaj koniec?“ Žiaľ, áno, je to tak, no v našich spomienkach navždy zostanete osobami, ktoré nás inšpirovali k životu podľa Epiktetovho citátu. Po rokoch sme pochopili jeho podstatu. Preto ďakujeme práve vám, ktorí nám odchýlili brány poznania.