Úvod a privítanie
Vážená pani riaditeľka, ctený profesorský zbor, milí spolužiaci!
Dovoľte nám, aby sme vás privítali v aule nášho gymnázia a tak, ako tisícky študentov pred nami, sa s vami rozlúčili.
Význam vzdelania a cesta za ním
Známy grécky filozof Epiktetos povedal: „Iba vzdelaní ľudia sú slobodní.“ Vzdelanie nám umožňuje slobodne rozmýšľať, dosahovať nové obzory v poznaní, mať iný pohľad na svet a žiť lepší život.
Už od prvých dní nám škola otvárala brány poznania, naučila nás čítať, čím nám umožnila spoznávať a zoznamovať sa s myšlienkami iných ľudí. Dala nám veľa príležitostí osvojovať si nové vedomosti z rôznych oblastí, či už z prírodovedných alebo humanitných.
Čítanie nám dalo možnosť v predstavách putovať za dobrodružstvom, spoznávať ďaleké kraje, prežívať neuveriteľné príbehy vo fantazijných svetoch a vžiť sa do postáv, ktoré prechádzali neľahkými skúškami.
Škola nám tiež dala vzácny dar písania. Schopnosť písať, vyjadriť svoje myšlienky nielen prchavo v reči, ale aj vdýchnuť časť svojej duše papieru, je základný prejav slobody človeka. Umožňuje nám šíriť naše myšlienky do sveta, nechať svoj hlas zaznieť v spoločnosti a vo svete a prispieť našou troškou k lepšej budúcnosti.
Počas nášho štúdia na tomto gymnáziu sme mali možnosť načerpať nové vedomosti z rôznych predmetov. Popri teórii sme si mohli vyskúšať novonadobudnuté poznatky v praxi, pri rôznych pokusoch a testoch, napríklad na hodinách chémie alebo fyziky.
Sledovať premenu človeka v dejinách, chápať ho ako rozvíjajúcu sa bytosť a skúmať jeho správanie v spoločnosti - toto všetko a mnoho iného sme sa dozvedali z predmetov ako dejepis alebo občianska náuka.
Prechod do ďalšej etapy
Aj keď sa čas gymnaziálneho štúdia chýli ku koncu, cesta k slobode, slobode vzdelaných ľudí, stále nie je zavŕšená. Naše ďalšie kroky budú viesť na vysokú školu.
Mnohí z nás tápali v hľadaní správnej cesty životom, ktorým smerom sa na tejto púti vybrať, ale aj vďaka vám, naši drahí profesori, sme opäť našli stratenú cestu, ktorou sa chceme v živote uberať.
Ďakovné slová
Preto vám patrí naša vďaka. Vedeniu školy za to, že ste nám vytvorili podmienky pre štúdium na našej alma mater, triednym profesorkám za to, že nás viedli a usmerňovali v našom štúdiu a pomáhali nám v ťažkých chvíľach spojených so štúdiom.
A v neposlednom rade ste tu vy, ctení profesori, vašou zásluhou sa formovala naša osobnosť, názory a schopnosť správne sa rozhodovať. Ďakujeme vám za úžasné roky plné nezabudnuteľných zážitkov v škole aj mimo nej.
Rozlúčka a spomienky
Stále sa samých seba pýtame: „Je toto naozaj koniec?“ Žiaľ, áno, je to tak, no v našich spomienkach navždy zostanete osobami, ktoré nás inšpirovali k životu podľa Epiktetovho citátu. Po rokoch sme pochopili jeho podstatu. Preto ďakujeme práve vám, ktorí ste nám odchýlili brány poznania.
Príhovor na konci 9. ročníka
Milá pani riaditeľka, vážený pedagogický zbor, milí spolužiaci!
Čas uteká ako voda. Deväť rokov rýchlo uplynulo, my sme vyrástli a dnes nám prichodí rozlúčiť sa s vami aj s touto našou školou.
Vážime si vašu prácu, úprimne vám všetkým ďakujeme za deväťročnú každodennú námahu, ktorú ste vynaložili na to, aby sme dnes postúpili do stredných škôl a odborných učilíšť dobre pripravení, aby sme svojimi postojmi prispeli k dobrému menu tejto školy, aby sme sa vedeli vyrovnať so všetkými prekážkami, ktoré nás v živote čakajú a neobídu.
Spomíname, ako sme pred deviatimi rokmi stáli spolu s rodičmi ustráchaní pred bránami tejto školy. Vy, naši učitelia, ste nás prijali, vzali za ruku a viedli od prvej čiaročky, cez prvé písmenká a číslice. Krok za krokom ste nás zasväcovali do tajov vedy a umenia, učili ste nás rozoznávať dobro od zla a vnímať krásy života.
Vieme, že práca s nami si vyžadovala nesmierne veľa trpezlivosti a námahy. Vieme aj to, že nie vždy sme chápali vaše úsilie tak, ako bolo treba, a spôsobili sme vám nejednu trpkú chvíľu. Ak môžete, odpustite nám, zabudnite na zlé a spomínajte na nás ako na dobré deti, ktoré vás mali vždy rady.
Zo slovami lúčenia sa obraciame i na vás, naši mladší spolužiaci. Spomínajte len na pekné chvíle, ktoré sme spolu prežili, a zabudnite, keď sme sa k vám správali niekedy povýšenecky z pozície starších. Vážte si svojich učiteľov a poslúchajte ich. Verte, chcú vám len to najlepšie. Aj my si to uvedomujeme, ale veľakrát je už neskoro.
Pri tejto rozlúčke sa nám všetkým lesknú v očiach slzy. Sú to slzy dvojaké. Slzy radosti, že sme šťastlivo ukončili školskú púť na tejto škole a prijali nás na školy, ktoré sme si vysnívali, no kalia ich slzy žiaľu, že sa musíme rozlúčiť s vami aj s touto školou.
Vďaka vašej práci, námahe a trpezlivosti, ktorú ste preukázali počas celého tohto roka, sa dnes tu spolu stretávame, aby sme zavŕšili ďalší školský rok. Bez vás by školská atmosféra nebola taká plná energie, vášne a vzájomnej spolupráce.
Vážení učitelia, vaša práca je prameňom inšpirácie pre nás všetkých, predovšetkým však pre našich žiakov. Vašou trpezlivosťou, odbornosťou a láskou k vzdelávaniu ste aj v tomto školskom roku ukázali cestu k vedomostiam a rastu.
Milí žiaci, vy ste srdcom celej našej školy. Vaša ochota spolupracovať, vaša húževnatosť a odhodlanie vám zabezpečili úspech nielen v štúdiu, ale aj v rôznych súťažiach a pretekoch. Vaše úsilie a nasadenie vás posúvajú vpred a budujú pevné základy pre vašu budúcnosť.
Ako sa nám však blíži leto, dovolenka, prázdniny, chcem vám popriať pokojné a zaujímavé leto. Nech si oddýchnete od školských povinností a načerpáte nové sily, želám nám príjemné chvíle s rodinou a priateľmi. Nech vám toto obdobie prináša nové zážitky, skúsenosti a poznatky. Je to čas, kedy si môžete vybudovať nové priateľstvá, objaviť nové koníčky a posilniť vzťahy s rodinou a priateľmi. Využite ho naplno a nezabúdajte, že život je krásny a plný príležitostí.
Ešte raz vám všetkým chcem poďakovať za vašu skvelú prácu a spoluprácu. Ďakujem učiteľom za vedenie a všetkým žiakom za ich prístup k vzdelávaniu.
Ďalšie príhovory a úvahy
Stretli sme sa tu, aby sme sa rozlúčili s tými, ktorí z nás spravili to, čo sme, a pripravili nás na cestu životom. Týchto ľudí si veľmi vážime a máme ich radi ako vlastnú rodinu.
Už veľmi veľa žiakov tu stálo, teraz sme to však my, kto čaká na to úplne posledné zvonenie pre nás na tejto škole. Spomínam si na naše prvé kroky v učení. Učili sme sa písať, čítať, počítať. Vtedy sa nám zdalo nemožné naučiť sa tak veľa a dnes tu stojíme poslednýkrát.
Plne si uvedomujeme, že týchto deväť rokov nám bolo základom pre náš život. Za veľmi mnoho vďačíme našim učiteľkám a učiteľom. Oni nás od začiatku viedli cestou za učením.
V spolužiakoch sme našli mnoho nových kamarátov, na ktorých nikdy nezabudneme, a tí nám takisto v mnohom pomohli a podržali nás v ťažkých chvíľach. Za toto všetko sa chceme poďakovať.
Bude sa nám odtiaľto veľmi ťažko odchádzať, ale musíme. Týmto dňom sa končí niečo, čo trvalo celých deväť rokov. Každý deň nám síce nebolo do smiechu, a to hlavne pred a častokrát po písomke. Ale v každom prípade, škola je pre nás druhý domov, aj keď si to plne uvedomujeme až teraz.
Dúfam, že tu takto bude stáť ešte mnoho a mnoho žiakov. My už to máme za sebou a neostáva nám nič iné, len pozrieť dopredu a vykročiť.
Táto škola je jedinečná a nenahraditeľná a za to jej ďakujem...
Dnešným dňom sa ukončil školský rok 2021/2022.
V prvom rade sa prihovorím k vám, milí žiaci. Desať mesiacov ste plnili svoje školské povinnosti a vaša snaha je odzrkadlená vo vašich výsledkoch, ktoré dnes máte pred sebou. Teraz sú pred vami prázdniny, ktoré vám poskytnú oddych a načerpanie nových síl do ďalšieho školského roka.
Prváci, váš prvý rok a hádam aj ten najťažší rok v škole je už za vami. Naučili ste sa počas tohto obdobia naozaj veľa. Nie je jednoduché zvyknúť si na školské povinnosti. To, že máte za sebou desať mesiacov veľkého snaženia, platí, samozrejme, aj pre ďalšie ročníky. Taktiež piataci, zvládli prvý rok na druhom stupni, čo je určite dosť náročné.
A vy milí deviataci... už veľmi veľa žiakov prešlo bránou našej školy, teraz ste to vy, kto čaká na posledné zvonenie. Spomínam si na vaše prvé kroky v učení. Učili ste sa písať, čítať, počítať. Vtedy sa vám zdalo nemožné naučiť sa tak veľa a dnes tu stojíte poslednýkrát.
Som presvedčený, že si plne uvedomujete, že týchto deväť rokov bolo základom pre váš ďalší život. Možno až teraz naplno oceníte učiteľov, ktorí vás od začiatku viedli cestou za učením. Ale takisto vás učili, ako sa máte správať a boli niečo ako druhí rodičia.
V spolužiakoch ste našli mnoho nových kamarátov, na ktorých nikdy nezabudnete. Dnes sa vám bude odtiaľto veľmi ťažko odchádzať, ale všetko má svoj koniec. Týmto dňom sa končí niečo, čo trvalo celých deväť rokov. Každý deň vám síce nebolo do smiechu, a to hlavne pred a častokrát po písomke. Ale v každom prípade, škola bola pre vás druhý domov, aj keď si to plne uvedomujete možno až teraz...
Chcem vás ubezpečiť, že aj keď odchádzate, stále vás budeme brať ako našich, nič sa na tom nezmení. A keď to bude potrebné, vždy sa vám budeme snažiť podať pomocnú ruku. A veľmi nás poteší, keď raz budete dospelí a budete mať deti a ostanete bývať v našom meste, tak zapíšte svoje deti na ZŠ Clementisova.
Dovtedy vám v mene všetkých zamestnancov školy prajem, aby sa naplnili vaše túžby a predsavzatia.
Teraz sa však obrátim na vás, milí kolegovia. Chcem podotknúť, že tento školský rok sa spravilo pre školu aj pre žiakov veľa prospešnej práce. Ďakujem vám všetkým za snahu.
Dnes sme sa tu zišli, aby sme opäť ukončili jeden, a to pre nás posledný školský rok na tejto škole. Pre nás deviatakov nastal okamih, keď sa musíme s vami rozlúčiť. Pre nás všetkých to bude koniec jedného krásneho obdobia.
Nastal čas, keď poslednýkrát zasadneme do našich lavíc, keď naposledy zazvoní známy školský zvonček, ktorý nás sprevádzal každým dňom celých 9 rokov. Bolo to dávno, ale pre nás ako by to bolo len pred nedávnom. Sedeli sme v laviciach, vystrašení a plní očakávaní z niečoho nového. Prváčikovia, ktorí nevedeli písať ani počítať. Niekedy sa nám v očiach objavili slzy, keď sme chceli ísť domov k svojej mame.
Postupne sme sa udomácňovali na novej pôde, v novom kolektíve, získavali sme množstvo poznatkov, nachádzali nových kamarátov, zistili sme, ako sa správne učiť, ako nenápadne nazrieť susedovi do písomky. Tu sme sa naučili znášať prehry, ale aj postaviť sa znova na nohy, nevzdávať sa a tešiť sa z úspechu alebo podržať sa v neúspechu.
Už vieme, že 2+2 sú 4, že v slove „mýliť sa“ je ypsilon, že Zem je guľatá. Dôležité pre nás bolo i zistenie, že priateľstvo, lásku a porozumenie si treba vážiť.
V našich spomienkach si nájdu svoje miesta i školské výlety, exkurzie, výmenné pobyty a množstvo iných atrakcií, ktorých nebolo málo.
Milé pani učiteľky, ďakujeme vám za trpezlivosť, priateľský prístup a množstvo vedomostí, ktoré ste nám vkladali. Boli ste nám veľkou oporou, druhou rodinou, poradcom, ale i kritikom. Našli ste si pre nás v ťažkých chvíľach pekné slovo, pohladenie, radu.
S radosťou sa budeme vracať v spomienkach do obdobia, keď sme boli súčasťou tejto školy. Touto cestou by sme sa chceli poďakovať obzvlášť našim triednym pani učiteľkám, ktoré to s nami nemali ľahké, ale vždy nám podali pomocnú ruku, aby sme sa dostali z každého problému.
Milí spolužiaci, navzájom sme si našli nových kamarátov, vytvorili úžasné priateľstvá, zažili krásne a neopakovateľné zážitky. Aj keď sa naše cesty onedlho rozdelia a každý pôjde za svojím cieľom, verím, že príde čas, keď sa po rokoch opäť stretneme a zaspomíname si.
Teraz nás čakajú stredné školy, noví učitelia, nový kolektív, noví kamaráti. Bude sa nám odtiaľto veľmi ťažko odchádzať, ale musíme. V každom prípade táto škola bola pre nás druhým domovom, ale aj keď si to úplne uvedomujeme až na konci nášho pôsobenia. Končí sa jedno obdobie nášho života a musíme vykročiť do ďalšieho. Taký je život, musíme ísť ďalej za svojím cieľom.
Sme si vedomí, že to nebude len cesta ružovou záhradou a budeme si musieť poradiť s prekážkami.
Na záver by sme úprimne chceli poďakovať vedeniu školy, celému pedagogickému zboru, ale aj našim triednym pani učiteľkám a našim spolužiakom za príjemných 9 rokov na tejto škole.
Príhovor na konci školského roka
Milí pedagógovia, žiaci, rodičia a hostia!
Skončila jar a vystriedalo ju leto. Čoraz teplejšie dni, toto naše stretnutie a vysvedčenia, ktoré o malú chvíľku skončia pod vašimi pazuchami, sú znakom, že školskému roku 2023/2024 o chvíľu definitívne odzvoní.
S učebnicami, ktoré vás 10 mesiacov sprevádzali na ceste získavania nových vedomostí, ste sa rozlúčili a o pár minút necháte za chrbtom i školskú bránku. Začnú prázdniny - čas, na ktorý sa všetci ako sme tu tešíme. Prosím, nech dvihne ruku ten, kto sa na prázdniny neteší. Myslela som si to a vôbec som sa nemýlila.
Akokoľvek ťažký alebo ľahký bol tento školský rok, dnes v noci ma váš i náš anjel strážny požiadal, aby som vyhlásila, že je dnešným dňom tento školský rok zaradený do kategórie minulosť - odborne história, ktorá sa môže vrátiť už len v spomienkach.
Viem, že v nás zostane pár z nich nepríjemných, lebo nie všetko v živote vyjde, ale verím, že väčšina z nich bude fajn a bude na čo nastávajúce dva mesiace spomínať.
Vychovať dobrého a čestného človeka je naozaj ťažké. Iba dobrý rodič vie, koľko námahy a odriekania to stojí. Okrem pedagogických schopností je potrebný aj osobný príklad, pochopenie, ale hlavne láska.
Hovorí sa, že bez dobrého učiteľa nie je škola školou, veď žiak trávi v škole s učiteľom viac času ako s rodičmi. Preto by mal byť učiteľ najdôležitejším činiteľom výchovy. Preto chcem poďakovať učiteľom za ich prístup a ak je potrebné sa zmeniť, urobme to teraz. Zmeniť sa tak, aby medzi učiteľmi a žiakmi zavládol duch dôvery, aby sme sa stali vašimi druhými rodičmi.
Chcem sa poďakovať aj žiakom za ich usilovnosť, za reprezentáciu našej školy v súťažiach, o čom svedčí opätovné získanie prvého miesta v EKOJARMOKU.
Chcela by som sa ale poďakovať aj za všetky tie naoko zabudnuté a často okolím nepovšimnuté situácie, pomoc a za čokoľvek dobré, čo ste komukoľvek z tejto školy vykonali a tak trochu urobili samých seba krajším, ale i našu školu krajším miestom na svete, na ktoré sa oplatí po prázdninách vrátiť.
Keď sme tu 2. septembra otvárali tento už uplynulý školský rok, prihovárala som sa zvlášť prvákom. Dnes už nimi nie sú a vďaka svojej učiteľke a vychovávateľke urobili veľký krok dopredu. Blahoželám!
Chcela by som sa krátko prihovoriť aj štvrtákom, žiakom i ich pani učiteľke XXX, ktorí sú žiakmi a učiteľkou našej školy dnes posledný krát. Vaša cesta dnes vyústila na jednu drobnú, ale dôležitú križovatku. Treba sa rozísť a fakt, že už nikdy pokope v jednej triede sedieť nebudete, treba brať vážne. Nech si vyberiete akúkoľvek odbočku, chcem vám zaželať pevný krok, veľa síl a dobrých ľudí v učiteľských plášťoch na všetkých školách, ktoré ste si vybrali.
Dlho som si myslela, že najväčším nešťastím, ktoré môže človeka v živote stretnúť, je, keď sa na jeho pozemku nájde ropa alebo zlatá baňa vo chvíli, keď leží na smrteľnej posteli. Dnes viem, že omnoho väčším nešťastím a smolou je, keď neobjavíme bohatstvo ukryté v našom vnútri. Ako hovorí Reuben Siverling: „Desaťhaliernik má rovnakú hodnotu ako dvadsať zlatých, ktoré ležia na dne mora a zožiera ich hrdza. Rozdiel v hodnote týchto mincí sa prejaví až vtedy, keď ich vylovíme a použijeme na to, na čo sú určené.“
Príhovor na konci školského roka od žiakov
Vážení páni učitelia, milí spolužiaci!
Ktosi múdry raz povedal: „Rastieme iba vtedy, keď sa snažíme dostať ďalej, než sú hranice toho, kde už stojíme.“
O chvíľu budeme počuť posledné zvonenie. Pre nás to bude zvonenie na koniec detských hier, radosti i strachu, prvých úspechov i prehier, lások i sklamaní.
Prešli štyri roky od chvíle, keď sme stisli kľučku na dverách tejto školy prvýkrát. Je to veľa či málo? Obzeráme sa späť.
Mozaika tých štyroch rokov má v sebe kamienky blýskavé, radostné aj tie tmavšie, smutnejšie. Niečo sa dnes končí, ale čaká nás začiatok iného, nového a rovnako krásneho. A hoci je nám trochu smutno, musíme ísť ďalej. Už nie sme deťmi. Klopeme na bránu dospelosti. Môžeme vojsť? Sme pripravení?
Aj vďaka vám - našim učiteľom - áno! Trpezlivo ste nám odovzdávali svoje vedomosti. Boli ste nám múdrym radcom, verným priateľom i prísnou autoritou.
A tak mi na záver neostáva nič iné, ako vám, milí páni učitelia, poďakovať za všetko, čo ste nás naučili.
Škola ako kapitola života
Milí čitatelia! Život nie je o počte nadýchnutí, ale o chvíľach, ktoré berú dych. O okamihoch, z ktorých sa v mysli utkáva pavučina spomienok. Jemné vlákna pádov i výhier, sklamaní a úsmevov, spoznávania i lúčenia.
Všetky tieto slová by sa dali nahradiť jediným - škola. Nie je to však len zhluk písmen označujúcich budovu, je to samostatná kapitola neodvratne zapísaná v knihe bytia.
Dnes sme sa tu zišli, aby sme spoločne zapečatili 78 životných kapitol, aby sme 78 spolužiakov odprevadili na cestu dospelosti.
Čas plynie ako rozbúrená rieka. My sa len nechávame strhnúť jej rýchlym spádom. Pamätám sa na časy, keď sme ako ustráchaní prváci obdivovali vyobliekaných maturantov. Chceli sme byť ako oni, najstarší, a že vraj aj najmúdrejší na škole. Teraz po tom už netúžime. Cítime, že nás budúcnosť začína dobiehať.
Pretože, len čo odídete, preberáme vaše žezlo my. Čaká vás veľa nových dvier. Želáme vám, milí štvrtáci, aby každé, do ktorých vstúpite, boli tie pravé. Ak by ste si náhodou vybrali nesprávne a nevládali sa nadýchnuť, obzrite sa späť. Rozpleťte zopár ošúchaných spomienok zo školských lavíc.
Ukončenie školského roka 2019/2020
Vážení kolegovia, milí žiaci, vážení prítomní!
O chvíľu zazvoní zvonec a bude koniec, nie však rozprávky, ale školského roka. Skôr, než sa symbolicky zatvorí brána školy, mali by sme sa obzrieť dozadu a zhodnotiť uplynulých desať mesiacov.
Pred 10 mesiacmi, čo sa mi zdá, akoby to bolo včera, sme plní očakávania otvárali bránu školy školskému roku 2019/2020. Vrhali sme sa do učenia, práce a každodenných povinností s novou energiou netušiac, akú skúšku nám život pripraví.
Netušili sme, že stereotyp bežných školských rokov naruší udalosť, ktorá otestuje nás všetkých. Po úspešne zvládnutom prvom polroku a polročných prázdninách sme sa ešte ani poriadne nerozbehli a školské brány sme museli zatvoriť, aby sme chránili svoje zdravie a bezpečnosť.
Začalo obdobie, aké nikto z nás predtým nezažil. Naša škola sa zrazu presunula do našich domovov, ktoré sa stali naším pracoviskom na niekoľko týždňov. Boli to týždne, v ktorých sme sa učili všetci spolu - hľadali sme si spôsob, ako učiť a ako sa učiť, spôsob, ako sa stretávať, aj keď nemôžeme byť spolu, ako zvládnuť okrem učiva rôznych predmetov aj svoj strach.
Zrazu sme sa navzájom vpustili do našich domácností, spoznávali sme sa inak, ako je to v škole. Vyučovania sa zrazu každodenne zúčastňovali aj rodinní príslušníci - rodičia, starí rodičia a súrodenci. Vytvorili sme si vzťahy, aké by za bežného vyučovania možno nikdy nevznikli.
Nebolo to ľahké, ale musím s hrdosťou vyhlásiť, že sme to úspešne zvládli.
Najmä pre našich prváčikov a ich pani učiteľku to bol krst ohňom, veď zvládnuť veľkú časť toho najdôležitejšieho - čítania, písania a základov počítania - online, bolo veľmi náročné. Ale vďaka vášmu spoločnému úsiliu ste to výborne zvládli.
Samozrejme, ani pre ostatných to nebolo jednoduché obdobie - donútiť sa učiť sa doma, nastaviť si režim dňa, aj keď bolo veľkým lákadlom leňošiť v posteli celý deň, učiť sa samostatne, bez priamej pomoci učiteľa.....ale aj to ste väčšina z vás zvládli.
A v závere prišlo zhrnutie z vašej strany: Pani učiteľka, my už chceme ísť do školy! Veta, ktorú som si myslela, že od žiakov počuť toľkokrát nikdy nebudem. Pretože ste si práve všetci uvedomili, že škola nie je len učenie sa, skúšanie, písomky a testy. Škola je každodenný režim, ľudia, ktorých každodenne stretávate: spolužiaci, priatelia, učitelia, veľakrát aj zábava a šport, je to vaša istota, že niekam patríte.
A to, že všetci niekam patríme, sme doteraz brali ako samozrejmosť, ale po týchto 2 mesiacoch odlúčenia sme všetci zistili, že nám je doma síce veľmi dobre, ale predsa nám čosi/ktosi chýba.
Deviataci, na chvíľu by som sa chcela prihovoriť aj vám. Posledný ročník, posledné dni na našej škole ste si pravdepodobne predstavovali inak. Ale život nám napísal takýto scenár a my musíme podľa neho hrať. Dovolím si dúfať, že budete „hrať" usilovne, s entuziazmom a s vidinou úspešne dosiahnutého cieľa, pretože byť uvoľnený tak, že sa takmer rozpadnem, je síce príjemné, ale nie vždy pritom zužitkujete všetok svoj potenciál a možno premárnite svoje šance.
Ja vám určite budem držať palce, aby ste v ďalšom štúdiu boli úspešní, že to, čo ste si zvolili, vás bude baviť a tak v tej oblasti budete úspešní - to by som zo srdca želala vám všetkým.
Vážení pedagógovia, teraz by som chcela osloviť vás. Chcem sa vám poďakovať, že ste svoje povolanie počas tohto školského roka vykonávali zodpovedne za akýchkoľvek podmienok. Za to, že ste žiakom ukázali, v čom sú dobrí. Možno im predtým nikto nepovedal alebo nemal šancu si všimnúť, že sú na niečo talentovaní. Často práve vy ste tí, čo v nich objavujú veci, poukazujú na ne a pomáhajú ich zveľaďovať.
Ďakujem vám aj za to, že ste ich vyťahovali z ich komfortných zón. Ukázali ste im, že veda môže byť zábava, že matematika sa dá pochopiť, alebo ste ich donútili na literatúre čítať diela, ktoré im možno zmenia život.
