Slávnostný prejav, obzvlášť ten rozlúčkový pre deviatakov, predstavuje významný míľnik v živote každého žiaka. Znamená nielen koniec jednej dôležitej etapy - základnej školy, ale aj začiatok novej, stredoškolskej. V tomto okamihu sa mnohým môže zdať, že sa všetko končí - učenie, skoré vstávanie, desiatky iných vecí. Avšak, ako to už býva, to, čo vyzerá ako koniec, môže byť len začiatok.
Pre deviatakov je tento deň koncom i začiatkom. Končí sa jedno obdobie života, plné detských hier, prvých lások, radostí, ale aj sklamaní a žiaľu. Začína sa však aj nový školský rok a nový život na strednej škole, kde sa budú učiť nielen nové vedomosti, ale aj nové životné lekcie. Základná škola im dala základy vzdelania - naučili sa písať, čítať, počítať a neskôr aj tie náročnejšie veci. Pochopili tiež medziľudské vzťahy, vzťahy medzi spolužiakmi a medzi žiakom a učiteľom. Spoznali zopár skvelých ľudí a možno aj začiatky celoživotných priateľstiev.
Charakteristika a štruktúra slávnostného prejavu
Slávnostný prejav, zvlášť na rozlúčku s deviatakmi, prevláda
Oslovovanie v prejave
V slávnostných a gratulačných prejavoch je dôležité správne oslovovať prítomných. Na prvom mieste sa oslovuje
Obsahové prvky a ich spracovanie
- Objasnenie, posudzovanie pojmov:
Príklady fráz: „Navždy sa zachová v pamäti stužková…“, „Maturitná skúška nie je len skúškou vedomostí, ale i skúškou dospelosti, skúškou…“, „Päťdesiatku, tú človek oslavuje iba raz…“.
- Analýza:
Rozoberanie témy, jej vysvetlenie, hodnotenie a podobne. Napríklad: „Roky, ktoré sme tu prežili, kamarátstva, ktoré sme…“, „Žiaľ, boli medzi nami aj takí, ktorí nemali to šťastie, aby…“.
- Porovnanie; zovšeobecnenie, podloženie tvrdenia citátom:
Ako príklad môže poslúžiť: „Tak ako aj iní študenti, aj my tu dnes stojíme pred vami…“, „Dostali by sme sa sem len veľmi ťažko nebyť…“.
Inšpiratívny citát: „Shakespeare povedal: ‚Svet je veľké javisko, na ktorom každý hrá svoju úlohu.‘ Naša úloha sa na javisku gymnázia definitívne končí.“ Táto pasáž efektívne spája koniec jednej etapy so známou metaforou.
Vzorové prejavy deviatakov
Prejav 1: Bilancia minulosti a nádeje pre budúcnosť
Vážená pani riaditeľka, vážený pedagogický zbor, milé tety upratovačky a kuchárky, milí spolužiaci!
Dnes sa mnohým zdá, že sa všetko končí. Je predsa koniec školského roka, končí sa učenie, skoré vstávanie a desiatky iných vecí. Ale naozaj je to koniec? Niektorí určite myslia na začiatky - začínajú sa predsa prázdniny, leto. Začína sa nový deň, deň, ktorý je zároveň koncom i začiatkom.
My, deviataci, tu už medzi vami stáť nebudeme. Budeme každý na inej škole. Pre nás sa tam začne nielen nový školský rok, ale aj nový život na strednej škole. My tu však končíme, ale začínali sme tu. Základná škola nám dala základy vzdelania - naučili sme sa písať, čítať, počítať, neskôr aj tie náročnejšie veci. V škole sme sa naučili i to, čo nenájdete v učebniciach, čo sa na hodinách nevysvetľuje. Pochopili sme medziľudské vzťahy, vzťahy medzi spolužiakmi a medzi žiakom a učiteľom. Nie každý sme so všetkými kamaráti, ale aj tak sme sa snažili porozumieť ich myšlienkam a správaniu, veď každý sme iný. V škole sme spoznali zopár skvelých ľudí, možno začiatok na celoživotné priateľstvá. S kamarátmi všetko išlo ľahšie.
Vám, milí učitelia, ďakujeme za to, že ste nás viedli cestičkou vzdelania. Poctivo ste nás pripravili na život na strednej škole. Venovali ste sa nám s láskou a pomáhali ste nám prehrýzť sa učivom základnej školy. Naša vďaka patrí každému z vás úprimne a vrelo, pretože si ju všetci zaslúžite rovnako. A preto naše „ďakujem“ plynie priamo zo srdca. Veríme, že nás budete spomínať len v dobrom, aj napriek tomu, že sme neboli vždy takí, ako ste si predstavovali a ako by sa patrilo.
Pani riaditeľka, ďakujeme i vám. Vy ste bdeli nad naším vzdelaním a dozerali ste na všetko.
Tety upratovačky, i vám patrí naše „ďakujem“. Vy ste po nás upratali aj ten najväčší neporiadok, aby sme sa na druhý deň mohli vrátiť do čistej triedy. Boli ste na nás vždy milé.
S vami, tety kuchárky, sme sa tak často nestretávali. Väčšinou ste boli v jedálni a niečo pre nás varili. Vždy niečo chutné a dobré. A za to vám patrí „ďakujem“.
V neposlednom rade patrí naša vďaka i vám, milí spolužiaci. Veď koľkokrát sme pobehovali po triedach a zháňali sme výkres, pravítko, či kalkulačku. Mnohí máme medzi vami kamarátov či súrodencov. Tak nás nesklamte a snažte sa pokračovať v našich šľapajach. Či už v športe alebo v učení. Veríme, že budete úspešní vo všetkom, do čoho sa pustíte.
Našich deväť na tejto škole uplynulo, no čakajú na nás ďalšie, ale na inej škole. Preto sa s vami všetkými lúčime a želáme veľa šťastia. Ešte raz vám všetkým ďakujeme a dovidenia!
Prejav 2: Od prváčika po deviataka - cesta poznania a priateľstva
Vážený pán riaditeľ, ctení učitelia, milí žiaci!
Dnes sme sa tu zišli, aby sme zase raz ukončili jeden školský rok. Pre nás deviatakov nastal okamih, keď sa so školou musíme rozlúčiť. Pre niekoho je to možno vydýchnutie, pre niekoho, a myslím, že nakoniec pre všetkých, to bude ukončenie jedného krásneho obdobia. Naša rozlúčka bude však iná. Od prvej chvíle, keď naše nôžky prekročili prah tejto školy ako prváčikovia, od prvých čiarok, roztrasených písmeniek abecedy, prvých slov či viet ste nám boli vy, milé pani učiteľky, oporou a poskytli ste nám ten najlepší štart do života.
Neskôr sme sa trošku oťukali v novom kolektíve, naučili sme sa množstvo vecí, napríklad ako sa správne systematicky učiť, ako nenápadne nazrieť susedovi do písomky, ako sa uliať z telesnej výchovy. Tu sme sa naučili ako znášať prehry a potom sa znovu postaviť na nohy, nevzdávať sa a tešiť sa z víťazstiev. Už vieme, že dva plus dva je štyri, že v slove „mýliť“ sa píše ypsilon, že zem je guľatá... Jednou z najdôležitejších vecí, čo sme sa naučili, bolo vážiť si priateľstvo, lásku a porozumenie.
Veď škola nám dala veľa priateľov. Medzi nimi však neboli len spolužiaci, či kamaráti zo záujmového sídliska, ale boli to hlavne chápaví učitelia, ktorí z nás vychovali zodpovedné osobnosti. S týmito ľuďmi sme zažili množstvo krásnych chvíľ v škole, ale i mimo nej. Napríklad na spoločných výletoch, kde sme stvárali samé hlúposti a vylomeniny, no oni nám to vždy odpustili. Počas týchto rokov si každý z nás našiel cestičku, ktorou prechádzal z ročníka do ročníka. Rok po roku deviataci odovzdávajú svoje žezlo ôsmakom, ktorí ani netušia čo ich čaká. Teraz budú najstarší, najmúdrejší, vážení a obľúbení, tak je čas, aby sme im konečne prenechali trón - náš čas vypršal!
Aj keď sme len deviataci, ktorí „zjedli všetku múdrosť sveta“, chceli by sme sa vám z celého srdca poďakovať. Osobitá vďaka patrí našej triednej pani učiteľke za jej obetavosť, pevné nervy a lásku, ktorú sme cítili každý jeden deň.
Prejav 3: Lúčenie s druhým domovom
Vážená pani riaditeľka, učiteľský zbor, milí spolužiaci,
O chvíľu budeme počuť posledné zvonenie, tú milovanú i nenávidenú melódiu. Vždy sme sa tešili, keď zvonilo na koniec hodiny, no o pár hodín odzvoní detským hrám, prvým láskam, vráskam, sklamaniam i žiaľu. Na nič z toho sa nebude dať zabudnúť. Ako by sa aj dalo, keď si každý z nás odnáša milión zážitkov. Spomienky na spoločné bláznovstvá, výhry a prehry, radosti i starosti ostanú hrubými písmenami vryté navždy v našich srdciach.
Naša cesta sa začala pred deviatimi rokmi, kedy naše kroky prvýkrát viedli do školy. Ruka v ruke s mamou sme sa vydali v ústrety nepoznaného dobrodružstva, ktoré na nás čakalo za bránami tejto budovy. Pocity boli rôzne. Niektorí boli plní šťastia, eufórie i vzrušenia, no aj strachu, obáv či neistoty, že sa pre nich skončili bezstarostné roky hier a detských zábav. Predsa sme však s rodičmi spoločne prekročili prah prváckych tried, kde nás už vítali usmievavé tváre pani učiteliek a vychovávateliek.
Dodnes si pamätám, ako nám ochotná pani učiteľka rozdávala šlabikáre či prvé učebnice matematiky, ktoré sa stali neoddeliteľnou súčasťou našich aktoviek počas nasledujúceho roka. Postupne sme začali spoznávať prvé písmenká, ktoré sme skladali do slabík, slov a neskôr aj do viet. Obohatili sme sa aj o základné poznatky z matematiky. Naučili sme sa pracovať s číslicami, číslami i znamienkami. Rýchlo z nás opadol pocit obáv vďaka každodenným stretnutiam. Mnohých z nás nerozdelil ani prechod z prvého stupňa na druhý, keďže sme sa opäť stretli so známymi tvárami v piatom ročníku. Nadobudnuté poznatky sme rozširovali, aby tak pribúdali dieliky do skladačky poznania. Každý školský rok nám dal čosi nové, čosi výnimočné. Síce sa nám do školy chodievalo čoraz s väčšou nevôľou, no ťahali nás k nej kamaráti a možno aj túžba po rozširovaní obzorov. Pokladnica spomienok nadobúdala na hodnote humornými situáciami, pri ktorých dokonca niekedy išlo za hranice školského poriadku.
V pamäti nám ostanú šantivé prestávky, výbuchy smiechu, rozletené stoličky či nezabudnuteľné hlášky. Zvláštnu pozornosť si vyžadujú školské výlety (a nebolo ich málo), pri ktorých dochádzalo k zaujímavým, ba aj vtipným udalostiam, no hlavne posilňovali, utužovali a zjednocovali našu triednu „rodinu“. Tiež nezabudneme na písomné práce či odpovede, kde sme rozvíjali spoluprácu a vzájomnú pomoc.
Deväť rokov sa nám presýpalo pomedzi prsty ako ten najsypkejší piesok. Ani sme sa nenazdali a už sme sa ocitli v deviatom ročníku. Konečne sa z nás stali najstarší žiaci so všetkým, čo k tomu patrí. No trápila nás otázka, ktorá nám počas celej deviatky klopala na dvere: Kam ísť na strednú? Vynaložené úsilie a námaha ani náhodou neboli zbytočné, keďže sa nám podarilo prehrýzť cez monitor i prijímačky, ktoré sme úspešne všetci zvládli a nakoniec sme sa rozhodli podľa svojich možností a schopností pre vhodné štúdium. Zostáva nám len dúfať, že naše rozhodnutia boli správne a vybrané stredné školy budú dobrým odrazovým mostíkom pre budúci život, či už v zamestnaní alebo vo vysokoškolských laviciach.
Lúčime sa s časom presedeným v laviciach našej triedy. Vyľakané deti sa počas deviatich rokov premenili na sebavedomých žiakov a v septembri sa z nich stanú čerství stredoškoláci. Zo školy ste nám vytvorili druhý domov. Našli sme vo vás dobrých priateľov, na ktorých sa dá vždy spoľahnúť a ktorí sú oporou v ťažkých chvíľach, a za to vám úprimne a srdečne ďakujeme. Zároveň sa vám chceme ospravedlniť za všetky problémy, ktoré sme vám spôsobili často krát kvôli našej nezodpovednosti, ľahostajnosti, lenivosti, neposlušnosti či drzosti. Teraz, keď sa naše spoločné chodníčky rozchádzajú, vám môžeme sľúbiť, že našu základnú školu budeme reprezentovať, robiť jej dobré meno a v dobrom na ňu spomínať.
Dnes sme sa tu zišli, aby sme opäť ukončili jeden, a to pre nás posledný, školský rok na tejto škole. Pre nás deviatakov nastal okamih, keď sa musíme s vami rozlúčiť. Pre nás všetkých to bude koniec jedného krásneho obdobia. Nastal čas, keď poslednýkrát zasadneme do našich lavíc, keď naposledy zazvoní známy školský zvonček, ktorý nás sprevádzal každým dňom celých 9 rokov. Bolo to dávno, ale pre nás ako by to bolo len pred nedávnom. Sedeli sme v laviciach, vystrašení a plní očakávaní z niečoho nového. Prváčikovia, ktorí nevedeli písať ani počítať. Niekedy sa nám v očiach objavili slzy, keď sme chceli ísť domov k svojej mame. Postupne sme sa udomácňovali na novej pôde, v novom kolektíve, získavali sme množstvo poznatkov, nachádzali nových kamarátov, zistili sme ako sa správne učiť, ako nenápadne nazrieť susedovi do písomky. Tu sme sa naučili znášať prehry, ale aj postaviť sa znova na nohy, nevzdávať sa a tešiť sa z úspechu alebo podržať sa v neúspechu. Už vieme, že 2+2 sú 4, že v slove „mýliť sa“ je ypsilon, že Zem je guľatá. Dôležité pre nás bolo i zistenie, že priateľstvo, lásku a porozumenie si treba vážiť.
V našich spomienkach si nájdu svoje miesta i školské výlety, exkurzie, výmenné pobyty a množstvo iných atrakcií, ktorých nebolo málo. Milé pani učiteľky, ďakujeme vám za trpezlivosť, priateľský prístup a množstvo vedomostí, ktoré ste nám vkladali. Boli ste nám veľkou oporou, druhou rodinou, poradcom, ale i kritikom. Našli ste si pre nás v ťažkých chvíľach pekné slovo, pohladenie, radu. S radosťou sa budeme vracať v spomienkach do obdobia, keď sme boli súčasťou tejto školy. Touto cestou by sme sa chceli poďakovať obzvlášť našim triednym pani učiteľkám, ktoré to s nami nemali ľahké, ale vždy nám podali pomocnú ruku, aby sme sa dostali z každého problému.
Milí spolužiaci, navzájom sme si našli nových kamarátov, vytvorili úžasné priateľstvá, zažili krásne a neopakovateľné zážitky. Aj keď sa naše cesty onedlho rozdelia a každý pôjde za svojím cieľom, verím, že príde čas, keď sa po rokoch opäť stretneme a zaspomíname si. Teraz nás čakajú stredné školy, noví učitelia, nový kolektív, noví kamaráti. Bude sa nám odtiaľto veľmi ťažko odchádzať, ale musíme. V každom prípade táto škola bola pre nás druhým domovom, ale aj keď si to úplne uvedomujeme až na konci nášho pôsobenia. Končí sa jedno obdobie nášho života a musíme vykročiť do ďalšieho. Taký je život, musíme ísť ďalej za svojím cieľom. Sme si vedomí, že to nebude len cesta ružovou záhradou a budeme si musieť poradiť s prekážkami. Na záver by sme úprimne chceli poďakovať vedeniu školy, celému pedagogickému zboru, ale aj našim triednym pani učiteľkám a našim spolužiakom za príjemných 9 rokov na tejto škole.
Literatúra a zdroje
- Caltíková, M. - Polakovičová, A. - Štarková, Ľ. Stredoškolské písomné práce zo slovenského jazyka. Nitra: ENIGMA PUBLISHING, 2010. ISBN 978-80-89509-02-7.
- Caltíková, M. Slovenský jazyk a literatúra. Nitra: Enigma Publishing, 2019. ISBN 978-80-8133-080-3.
- Caltíková, M. - Lauková, Z. - Polakovičová, A. - Štarková, Ľ. Slovenský jazyk pre stredné školy 4 - učebnica. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2014. ISBN 978-80-8120-630-6.
- Papuga, J. Kompendium slovenčiny. Bratislava, 2019. ISBN 978-80-971287-5-3.
tags: #slavnostny #prejav #deviatakov