Úvod do Zeleného štvrtka
Zelený štvrtok, známy aj ako Veľkonočný štvrtok, je významný kresťanský sviatok, ktorý sa slávi vo štvrtok pred Veľkou nocou. V tento deň si veriaci pripomínajú ustanovenie Oltárnej sviatosti a služobného kňazstva, ktoré Ježiš Kristus vykonal počas Poslednej večere so svojimi učeníkmi.
Podľa biblického záznamu, Ježiš vedel, že nadišla jeho hodina odísť z tohto sveta k Otcovi. Pretože miloval svojich, čo boli na svete, miloval ich do krajnosti. Pri večeri, keď už diabol vniesol do srdca Judáša Iškariotského myšlienku zrady, Ježiš vedomý si svojej božskej autority a pôvodu, vstal od stola, zobliekol si odev, vzal plátennú zásteru a prepásal sa. Potom nalial vody do umývadla a začal umývať učeníkom nohy a utierať ich zásterou, ktorou bol prepásaný.
Týmto dňom, ktorý pravdepodobne dostal svoje pomenovanie podľa zelene v Getsemanskej záhrade, kde sa Ježiš modlil pred svojím zatknutím, začína Veľkonočné trojdnie. Vo štvrtok prestávajú zvoniť zvony, ako znak spoluúčasti s utrpením Krista. Ich zvuk sa opäť ozve až na slávnostnú Glóriu na Veľkonočnú vigíliu Zmŕtvychvstania, a namiesto nich sa používajú rapkáče.
Význam ustanovení na Zelený štvrtok
Ustanovenie Oltárnej sviatosti (Eucharistie)
Večerná svätá omša na Zelený štvrtok sa slávi na pamiatku ustanovenia Oltárnej sviatosti. Počas Pánovej Večere Kristus ustanovuje Eucharistiu, teda sviatosť, ktorá umožní, aby sa jeho obeta zvečňovala. Prefácia svätej omše odhaľuje jej význam: „On si vyberá ľudí, aby sa vkladaním rúk podieľali na jeho posvätnej službe. Ustanovuje ich, aby v jeho mene obnovovali obetu nášho vykúpenia, keď pred tvoju rodinu kladú jeho paschálny pokrm.“
Ježiš vzal kalich a hovoril: „Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi.“ Týmto gestom ustanovil novú zmluvu medzi Bohom a ľudstvom, založenú na jeho obeti.
Ustanovenie služobného kňazstva
Na Zelený štvrtok sa predpoludním konajú sväté omše nazývané Missa chrismatis, kde biskupi na pamiatku ustanovenia služobného kňazstva slúžia sväté omše so všetkými kňazmi svojich diecéz. Pri týchto omšiach sa posväcujú tri druhy oleja: krizma, olej katechumenov a olej chorých.
Olej je znamením sily. Olej chorých (Oleum infirmorum) sa používa pri udeľovaní sviatosti pomazania chorých a má aj liečivé účinky. Krizma, olej s voňavými prísadami, sa historicky používal pri uvádzaní kráľov do úradov. Slovo „Kristus“ pochádza z gréčtiny (Christos) a znamená „Pomazaný“, čo poukazuje na význam pomazania v biblických dejinách.
Tajomstvo kňazstva v Cirkvi spočíva v tom, že ľudia, hoci sú biedni, môžu mocou sviatosti hovoriť Kristovým „ja“ - in persona Christi. Kristus chce uskutočňovať svoje kňazstvo prostredníctvom nás. Toto tajomstvo si zvlášť pripomíname na Zelený štvrtok, aby sa nám nestratilo v každodennosti.
Symbolika a duchovný odkaz Zeleného štvrtka
Umývanie nôh
Večerná svätá omša na Zelený štvrtok je tiež známa obradom umývania nôh dvanástim mužom. Tento obrad pochádza z čias svätého Gregora Veľkého. Ježiš s postojom služobníka umýva nohy apoštolom a odporúča im, aby si navzájom umývali nohy (porov. Jn 13, 14).
V Majstrovom geste je čosi viac než len lekcia pokory. Teológ Romano Guardini hovorí: „Postoj našej malosti, ktorá sa skláňa pred veľkým, ešte nie je postojom pokory. Je to jednoducho, postoj k pravde. Pravá pokora.“ Pred týmto pokorným Kristom sa naše zaužívané vzorce rozbijú.
Svätý Augustín hovorí: „Pretože ľudská pokora je taká veľká, že aj Božská velebnosť ju chcela pochváliť svojím vlastným príkladom, lebo pyšný človek by bol večne zahynul, keby ho nebol našiel pokorný Boh.“ František dodáva: „Život znamená zašpiniť si nohy od prachu na cestách života a dejín. Všetci potrebujeme byť očistení, umytí.“
Pri večeri Ježiš povedal: „Chápete, čo som vám urobil? Vy ma oslovujete: „Učiteľ“ a: „Pane“ a dobre hovoríte, lebo to som. Keď som teda ja, Pán a Učiteľ, umyl nohy vám, aj vy si máte jeden druhému nohy umývať. Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, ako som ja urobil vám.“
Nové prikázanie lásky
Vo štvrtok večer nám Ježiš dáva svoje nové prikázanie lásky: „Milujte sa navzájom. Ako som ja miloval vás, tak sa aj vy milujte navzájom (Jn 13, 34).“ Pred Ježišom bola láska založená na očakávanej odmene na oplátku alebo na plnení uloženej normy. Teraz je kresťanská láska založená na Kristovi.
Význam symbolov a gest
Olej ako znamenie
Olej je znamením sily. V Starom zákone bolo pomazanie znakom ustanovenia do služby: kráľ, prorok, kňaz robí a dáva viac, ako to, čo pochádza od neho samého. V istom zmysle sa musí zriecť seba samého kvôli službe, v ktorej sa dáva k dispozícii niekomu väčšiemu, ako je on sám.
Ruky ako nástroj
Prečo práve ruky? Ľudská ruka je nástrojom činnosti človeka, je symbolom jeho schopnosti čeliť svetu, presnejšie povedané „vziať ho do rúk“. Pán na nás vložil ruky a teraz chce, aby sa naše ruky stali vo svete jeho rukami. Chce, aby už neboli iba nástrojmi, ktorými si berieme veci, ľudí a svet a privlastňujeme si ich, ale aby odovzdávali jeho božský dotyk, dajúc sa do služby jeho lásky.
Ak ľudské ruky symbolicky predstavujú schopnosť človeka či všeobecne techniku na ovládnutie sveta, potom pomazané ruky majú byť znamením jeho schopnosti dávať a tvorivo formovať svet láskou - a na to je, zaiste, potrebný Duch Svätý.
Hlbší teologický pohľad
Kňazstvo in persona Christi
„Už vás nenazývam sluhami, lebo sluha nevie, čo robí jeho pán. Nazval som vás priateľmi, pretože som vám oznámil všetko, čo som počul od svojho Otca“ (Jn 15, 15). V týchto slovách možno priamo vidieť ustanovenie kňazstva. Pán nás urobil svojimi priateľmi: všetko nám zveril; zveril nám seba samého, takže môžeme hovoriť s jeho „ja“ - in persona Christi capitis.
Vkladanie rúk, odovzdanie knihy - jeho slova, ktoré nám zveruje, odovzdanie kalicha, ktorým nám zanecháva svoje najhlbšie a najosobnejšie tajomstvo, sú súčasťou tohto kňazského poslania. Súčasťou toho je aj moc odpúšťať hriechy.
Priateľstvo s Kristom
Jadrom kňazstva je byť priateľom Ježiša Krista. O toto priateľstvo sa musíme každý deň nanovo usilovať. Priateľstvo znamená spoločenstvo v zmýšľaní a chcení. V tomto spoločenstve zmýšľania s Ježišom sa musíme cvičiť (porov. Flp 2, 2 - 5). Táto jednota zmýšľania je nielen záležitosťou intelektu, ale aj spoločenstvom citov a vôle, teda aj konania.
Čítanie Svätého písma je modlitbou, musí vychádzať z modlitby a viesť k modlitbe. Potrebujeme vnútorný vrch modlitby, aby sa rozvíjalo priateľstvo. Iba tak môžeme vykonávať svoju kňazskú službu, iba tak môžeme prinášať Krista a jeho evanjelium ľuďom.
Ako byť SKUTOČNÝM priateľom
Zelený štvrtok v ľudovej tradícii a kultúre
Zelený štvrtok má aj silné korene v ľudovej tradícii. V tento deň sa zvyčajne jedávalo niečo zelené - špenát, žihľava, mladá cibuľka alebo iné jarné bylinky. Zelený štvrtok je sviatok, ktorý nesie silné duchovné aj kultúrne posolstvo.
Zelený štvrtok sa oslavuje po celom svete, ale každá krajina mu dáva vlastnú tvár. Pre niekoho je to deň duchovnej obnovy, pre iných tradícia s dramatickým, až divadelným nábojom. Mestá ako Antigua vytvárajú „alfombras“ - farebné koberce z pilín, piesku a kvetov, kde postavy v kapucniach - „nazarenos“ - pochodujú bosí, s reťazami alebo nesú kríže.
Homílie a reflexie
Homília Svätého Otca Benedikta XVI. na Zelený štvrtok zdôrazňuje, že Zelený štvrtok je dňom, v ktorom Pán zveril dvanástim apoštolom kňazskú úlohu - pod spôsobom chleba a vína sláviť sviatosť jeho tela a krvi, až kým znova nepríde.
Nitriansky biskup Mons. Viliam Judák vo svojej homílii pripomína, že Zelený štvrtok je „deň narodenín nášho kňazstva“. Zdôrazňuje, že umývanie nôh je znamením dôstojnosti človeka a že do tohto veľkonočného tajomstva možno vstúpiť len vtedy, keď je človek čistý, nielen telesne, ale aj duchovne.
V iných homíliách sa uvažuje o tom, že evanjelista Ján nehovorí priamo o ustanovení Eucharistie na Zelený štvrtok, ale o umývaní nôh, ktoré je rukolapným ukázaním Ježišovej poníženosti, pokory a darovania sa. Toto gesto nám má pomôcť lepšie pochopiť dar Eucharistie.