Rétorika a rečnícky štýl: S dôrazom na Marca Tullia Cicera a slávnostný prejav

Rétorika, často nazývaná aj rečníctvo, je náuka o vlastnostiach hovoreného prejavu a o umení hovoriť logicky, zaujímavo, presvedčivo a pútavo. Je to jeden z najstarších funkčných jazykových štýlov, ktorého korene siahajú hlboko do staroveku.

Dejiny rečníckeho štýlu

Rečníctvo vzniklo v starovekom Grécku už v 6. storočí pred naším letopočtom ako dôsledok spoločenskej situácie otrokárskej demokracie. V tom čase mal každý slobodný občan právo vystupovať na verejnom zhromaždení alebo na súde, či už ako obhajca alebo žalobca. Rečníctvo sa spolu s drámou, hudbou, sochárstvom a staviteľstvom považovalo za umenie.

Významnými teoretikmi a učiteľmi rečníctva boli filozofi ako Platón, ktorý od rečníka vyžadoval zodpovednosť, morálku a bezúhonnosť, a tiež Sokrates so svojou metódou systematického vedenia rozhovoru. Najväčší mysliteľ staroveku, Aristoteles, bol i najvýznamnejší teoretik rečníctva, a jeho myšlienky z diel Rétorika a Poetika tvoria základ súčasnej rétoriky.

S príchodom kresťanstva v stredoveku zanikla antická súdna a politická reč. Rétorika sa v tomto období rozvíjala najmä v náboženských žánroch a vyučovala sa na univerzitách. Vznikli nové rečnícke žánre ako výklady biblických textov a postily (kázne), ktoré boli menej polemické a viac oslavné.

Obdobie renesancie prinieslo znovuzrodenie rétoriky. Dbalo sa na kultivovaný jazykový prejav a žiakov učili písať a rečniť. Vznik buržoáznej spoločnosti následne priniesol rozvoj politického rečníctva, čoho príkladom je aj Veľká francúzska buržoázna revolúcia v 18. storočí.

Rétorika na Slovensku

Do 18. storočia bola na území Slovenska latinčina jazykom vzdelancov. Slovenské rečníctvo získalo národnú platformu na rozvoj po vzniku prvých spolkov, kde sa objavovali správy o činnosti, diskusné príspevky a otváracie prejavy. Toto sú považované za počiatky rečníctva na Slovensku. Vďaka zvoleniu Ľudovíta Štúra za poslanca uhorského snemu máme v slovenských rečníckych pamiatkach aj politické reči a parlamentné prejavy. Ľudovít Štúr je považovaný za prvého veľkého slovenského rečníka.

Znaky rečníckeho štýlu

Rečnícky štýl je predovšetkým štýlom verejného styku a zaraďuje sa medzi subjektívno-objektívne štýly. Medzi jeho kľúčové funkcie patrí presviedčať, vysvetľovať, informovať, komentovať, agitovať a pôsobiť na city poslucháča. Medzi základné znaky patria:

• Verejnosť: Realizuje sa vo verejnej komunikácii, ale môže sa uplatňovať aj v súkromí (napríklad pri príležitostných prejavoch). Útvary rečníckeho štýlu sú väčšinou určené širokej verejnosti. Používa výhradne prostriedky zo spisovnej formy jazyka. Rečník využíva známe termíny, kratšie vety a zaokrúhľuje čísla. Nevyužíva vulgarizmy ani termíny zrozumiteľné len úzkemu okruhu osôb.
• Ústnosť/Písomnosť: Väčšina rečníckych prejavov je vopred písomne pripravená a následne sa prednesie. Rečník pritom využíva zvukové prostriedky reči (melódia, intonácia, dôraz, tempo) a neverbálne komunikačné prostriedky (mimika, gestikulácia). Dôležitá je spätná väzba v reakciách poslucháčov a udržiavanie oficiálnej vzdialenosti medzi rečníkom a publikom.
• Sugestívnosť: Znamená, že rečník sa snaží zapôsobiť na city poslucháča, získať ho, presvedčiť a ovplyvniť jeho myslenie a konanie. Využíva prostriedky z iných jazykových štýlov, napríklad z umeleckého štýlu (metafory, prirovnania, epitetá, personifikáciu, opakovanie slov, rečnícke otázky, zvolania), z náučného štýlu (názorné prvky ako mapy, grafy, tabuľky) a z administratívneho štýlu (faktografiu).
• Adresnosť: Rečník má kolektívne publikum vždy pred sebou. Na vytvorenie a udržanie kontaktu využíva „kontaktové slová“ (oslovenia ako „Milí hostia!“), očný kontakt a dialogizujúce gramatické kategórie (1. a 2. osoba). Autor sa často vedome zaraďuje do spoločenstva poslucháčov, napríklad frázou „My sme tu nato, aby sme...“.
• Názornosť: Najmä pri náučných prejavoch (prednáškach) sa využívajú názorné prvky ako grafy, mapy, portréty, výpočty, frazeologické jednotky, citáty, rôzne príklady a faktografické údaje.

Chyby v rečníckom prejave

Medzi časté chyby, ktorým by sa rečník mal vyhnúť, patria defektné pauzy, zbytočne opakované oslovenia, príliš rýchle tempo reči, slabá intenzita hlasu, zlá výslovnosť, nespisovné a vulgárne slová, monotónnosť, čítanie textu z papiera s nulovým očným kontaktom s publikom a nevhodne zvolená dĺžka prejavu.

Marcus Tullius Cicero: Život a odkaz neprekonateľného rečníka a filozofa

Marcus Tullius Cicero (* 3. január 106 pred Kr., Arpinum - † 7. december 43 pred Kr., Formiae) bol jedným z najvýznamnejších rímskych štátnikov, rečníkov a filozofov. Bol autorom početných politicko-teoretických, filozofických aj rečníckych spisov a je vnímaný ako jeden z najvšestrannejších vzdelancov, ktorých svetu dala rímska kultúra. Počas svojho života sa preslávil ako vynikajúci rečník a úspešný právnik, no dnes je oceňovaný predovšetkým ako filozof, humanista a autor politických prác.

Pôvod a vzdelanie

Cicero pochádzal z rodiny jazdeckého stavu v Arpiniu. Jeho rodné mesto získalo rímske občianstvo v roku 188 pred Kr., no latinčinou sa hovorilo už predtým. Cicero sa naučil nielen latinsky, ale aj grécky, čo bolo v tom čase kľúčové pre vyššie vzdelanie a znalosť gréckej histórie, literatúry a kultúry. Hoci jeho rodina nemala väzby na rímsku senátorskú šľachtu, Cicero bol vzdialeným príbuzným Gaia Maria.

Cicerónov cognomen, čo v latinčine znamená „cícer“, mu bol podľa Plutarcha udelený pre bradavicu na nose pripomínajúcu túto strukovinu. Cicero odmietol zmeniť si ho pri vstupe do politiky, veriac, že meno „Cicero“ urobí slávnejším ako mená ako Scaurus či Catulus.

Ako nesmierne nadaný žiak študoval právo u slávneho právnika Quinta Mucia Scaevolu. V mladosti sa zamiloval do filozofie a mal možnosť stretnúť sa s epikurejcom Phaedrom, platónikom Filonom z Larissy a stoikom Diodotom. Zaujal ho umiernený stoicizmus s jeho dôrazom na sebakontrolu a silu vôle. Jeho heslom sa stal citát z Iliady: „Byť vždy najlepším a vo všetkom prekonať ostatných.“ Na ostrove Rodos sa stal žiakom rétora Apollonia Molona, zástancu aticistickej formy rečníctva, ktorá uprednostňovala jednoduchosť jazyka pred patetickosťou.

Politická a právnická kariéra

Cicerónova právnická kariéra sa začala okolo rokov 83 - 81 pred Kr. Jeho prvý veľký prípad z roku 80 pred Kr. bola obhajoba Sexta Roscia, obvineného z otcovraždy. Pre mladého a neznámeho právnika to bol odvážny krok, najmä preto, že žalobcom bol Chrysogonus, chránenec vtedy všemocného Cornelia Sullu. Cicero bravúrne obhajoval Roscia, poukázal na motív iných osôb a zaútočil na Chrysogona, čím dosiahol Rosciovo oslobodenie.

Roku 75 pred Kr. nastúpil do úradu kvestora na Sicílii, kde sa prejavil ako čestný a bezúhonný správca finančných záležitostí. Vďaka tomu si získal lásku Sicílčanov, ktorí ho neskôr požiadali, aby začal proces proti prétorovi Gaiovi Verrovi, ktorý zneužíval svoje právomoci. Proces proti Verrovi v roku 70 pred Kr. priniesol Cicerónovi obrovský úspech a Verres odišiel do vyhnanstva. Od tohto okamihu bol Cicero považovaný za prvého muža na rímskych súdoch.

Napriek nízkemu pôvodu, ktorý mu sťažoval politickú kariéru, Cicero stúpal po priečkach cursus honorum. Roku 63 pred Kr. získal úrad konzula. Počas svojho úradovania zabránil sprisahaniu vedenému Luciom Sergiom Catilinom. Pri tejto príležitosti predniesol v senáte štyri slávne Reči proti Catilinovi (In Catilinam), v ktorých očiernil Catilinu a jeho prívržencov. Za tento nevojenský čin mu bol udelený čestný titul Pater patriae (Otec vlasti).

Vyhnanstvo, návrat a smrť

Roku 58 pred Kr. bol Cicero donútený odísť do vyhnanstva tribúnom ľudu Publiom Clodiom Pulcherom, svojím úhlavným nepriateľom. Zákon, ktorý Clodius presadil, hrozil vyhnanstvom tomu, kto by usmrtil rímskeho občana bez súdu, čo bolo namierené proti Cicerónovi za jeho postup proti Catilinovým prívržencom. Cicero sa vrátil z vyhnanstva 5. augusta 57 pred Kr.

V konflikte medzi Pompeiom a Caesarom sa Cicero rozhodol podporiť Pompeia, no po Caesarovom víťazstve pri Farsale v roku 48 pred Kr. sa opatrno vrátil do Ríma a pokúsil sa prispôsobiť novej politickej situácii. Po Caesarovej smrti v roku 44 pred Kr. sa opäť stal dôležitou politickou postavou. Slovo Antonius, vodca Caesarových stúpencov, žiadal pomstu za vraždu, no Cicero sa proti tomu postavil. Následne v sérii rečí nazvaných Filipiky (Philippicae) útočil na Marca Antonia, označil ho za nepriateľa republiky a vlasti. Tento politický boj však prehral.

Dňa 7. decembra 43 pred Kr. ho Antoniovi vojaci brutálne zavraždili. Odťali mu ruky a hlavu, ktoré boli následne vystavené na rímskom fóre.

Odkaz Cicera

Cicerovo filozofické dielo otvorilo Rimanom dvere ku gréckej filozofii, pre ktorú sám vytvoril latinskú slovnú zásobu. Forma latinského jazyka, ktorou Cicero písal, je považovaná za vzor klasickej latinčiny. Jeho dochovaná objemná korešpondencia slúžila po nasledujúce storočia ako vzor písania listov pre vzdelané vrstvy v Európe. Svojimi prácami značne ovplyvnil aj prvé storočia kresťanstva. Ako sám poznamenal: „Najjasnejšie pojmy sú často zatemňované zložitými úvahami.“

Cicerova rečnícka tvorba a štýl

Marcus Tullius Cicero bol považovaný za neprekonateľného ideálu rímskeho rečníka, slávneho súdneho obhajcu a ochrancu republiky. Je tiež uznávaný ako spisovateľ a otec latinskej vzdelanosti a literatúry.

Charakteristika Cicerovho štýlu

Jeho sloh bol veľmi ozdobný a všestranne vypracovaný, oplýval zvučnými i málo obvyklými slovami. Využíval rečnícku otázku, dialóg a zvolanie. Dôležitý bol pre neho princíp jasnosti - používal bežné, ale pritom priliehavé a výstižné slová. Obľuboval rozmanité vetné formy: krátka úsečná veta, súvetie a zložené súvetie. Pri argumentácii a pri útočnej časti bol jeho prednes často vzrušený i energický.

Kľúčové diela a prejavy

Cicerove reči sa rozdeľujú na súdne a politické. Mnohé z nich sa zachovali, ďalšie sú známe iba z titulov alebo zlomkov.

Súdne reči

• „Pro Roscio Amerino“ (Na obranu Roscia z Amerie): V tomto prejave Cicero obhajoval Sexta Roscia, obvineného z otcovraždy. Prejav bol obrannej povahy, kde Cicero úspešne poukázal na možný motív žalobcov, čím ho oslobodil spod podozrenia.
• „In Verrem“ (Proti Verrovi): Séria rečí v procese proti Gaiovi Verrovi za spreneveru a zneužívanie moci na Sicílii. Cicero vystupoval ako žalobca na žiadosť Sicílčanov. Odrazil útok Verrovho obhajcu a donútil Verra k dobrovoľnému odchodu do vyhnanstva.

Politické reči

• „Reči proti Catilinovi“ (In Catilinam): Štyri reči prednesené proti Luciovi Sergiovi Catilinovi, ktorý sa pokúsil o prevrat a chcel sa zmocniť vlády. Cicero Catilinu v senáte obvinil a prinútil ho k odchodu do vyhnanstva.
• „Filipiky“ (Philippicae): Štrnásť rečí proti Marcovi Antoniovi, ktoré boli politickým bojom plným vzájomných urážok a obvinení. V nich Cicero označil Antonia za nepriateľa republiky a vlasti, čo viedlo k vojne proti nemu.

Slávnostný prejav: Charakteristika a kompozícia

Slávnostný prejav je jeden z najpôsobivejších a najdôstojnejších jazykových prejavov, často prirovnávaný k smútočnému prejavu. Nazýva sa „hovorená hodnotiaca úvaha“ a jeho hlavným cieľom je zhodnotiť význam nejakej dôležitej udalosti alebo akcie, čím svojím obsahom a formou zvyšuje slávnostnosť chvíle.

Charakteristika slávnostného prejavu

• Rečník: Býva ním významná osobnosť verejného, politického života alebo na slovo vzatý odborník.
• Výrazové prostriedky: Využíva výrazové prostriedky umeleckého štýlu, ako sú metafory, prirovnania, rečnícke otázky, citáty a parafrázy (prerozprávanie cudzích slov vlastnými slovami).
• Rozsah a prednes: Nemal by byť príliš rozsiahly a nemal by sa celý čítať. Rečník môže využiť citáty, ale nemal by prejav čítať slovo za slovom.
• Informácie: Neuvádza veľmi presné informácie, napríklad konkrétne roky alebo presné počty.

Kompozícia slávnostného prejavu

Klasická kompozícia slávnostného prejavu je trojčlenná a zahŕňa úvod, jadro a záver:

Úvod

Úvod má byť stručný a pútavý, má naladiť poslucháčov a naznačiť cieľ i obsah prejavu. Dôležité je:

• Oslovenie: Má priaznivo naladiť poslucháčov. Oslovujeme najskôr ženy alebo funkčne vyššie postavené osoby (napr. „Dámy a páni!“, „Vážená pani riaditeľka, vážený profesorský zbor!“).
• Objasnenie: Definujeme udalosť, na ktorej sa zúčastňujeme (napr. „Stretli sme sa dnes na slávnosti, na ktorú sme už dlho čakali...“).

Jadro

V jadre dochádza k rozvíjaniu hlavných myšlienok. Dôležitá je logická nadväznosť a postupnosť kompozície.

• Posudzovanie/Hodnotenie pojmov: Klasifikácia, hodnotenie (napr. „Stužková slávnosť je slávnosťou študentov už od 16. storočia...“).
• Analýza: Rozoberanie témy, vysvetľovanie jednotlivých zložiek, hodnotenie obdobia (napr. „Štyri roky, ktoré sme prežili... žiaľ, nie všetci z nás....“).
• Triedenie: Porovnanie, zovšeobecnenie, podloženie citátom (napr. „Naša najväčšia vďaka patrí..., Ako by sme si dnes mohli nespomenúť..., Stojíme tu pred vami..., Po dnešnom slávnostnom dni precítime slová básnika: „Postoj, chvíľa, si krásna!“).
• Predpoklad: Vyslovenie predpokladu, viery, hypotézy autora (napr. „Som presvedčený, že všetci z nás...“).

Záver

Záver by mal zhrnúť obsah prejavu a zanechať trvalý dojem. Často sa končí prianím, vyjadrením úcty a vďaky tým, ktorí spomienkovú slávnosť organizujú. Môže obsahovať:

• Zhrnutie hlavných myšlienok.
• Výzvu k činnosti.
• Citovanie vhodných veršov.
• Pochvalu poslucháčov (kompliment).
• Vyvolanie smiechu.
• Vystupňovanie myšlienky.

Súčasťou záveru politických i príležitostných rečí bývajú zvolania (ustálené frázy), napríklad: „Príjemnú zábavu!“, „Nech žije mier!“, „Česť jeho pamiatke!“, „Dovidenia o rok!“

Žánre rečníckeho štýlu

Rečnícke útvary delíme na monologické a dialogické, a podľa funkcie ich môžeme kvalifikovať takto:

1. Agitačné / Agitačno - propagačné žánre

Ich cieľom je vyjadriť názory, ovplyvniť názory alebo konanie prijímateľa, získať publikum a presvedčiť o správnosti.

• Politická reč: Je to predvolebný, parlamentný prejav alebo prejav na zjazde strany. Je často najútočnejším útvarom rečníckeho štýlu, vyvracia argumenty opozície, zosmiešňuje, ironizuje a veľmi kategoricky uvádza svoje argumenty ako jediné správne. Výraznejšie ako iné útvary používa mimiku a gestikuláciu.
• Súdna reč: Reč obhajoby alebo obžaloby. Je to jazykový prejav verejnej oficiálnej komunikácie, založený na presviedčaní a argumentácii.
• Cirkevný prejav: Kázeň.

2. Náučné žánre

Tieto žánre slúžia na vzdelávanie, informovanie a prezentovanie.

• Prednáška a referát: Ich cieľom je poslucháča poučiť a poskytnúť mu podrobné informácie. Pri prednáške býva často aj obrázkový materiál, modely, nákresy. Referát je rozsiahla správa, ktorá podáva priebeh nejakej činnosti; údaje v ňom majú byť presné a prehľadné. Prednes je jednoduchý, bez pátosu a neobsahuje citové jazykové prostriedky. Obidva útvary sa môžu čítať.
• Diskusný príspevok: Je to vyjadrenie názoru jednotlivca. Súhrn diskusných príspevkov na rokovaní sa nazýva diskusia, ktorá musí byť vždy riadená vedúcim. Nemá vopred stanovenú formu a stretávame sa s ním na každej pracovnej alebo slávnostnej schôdzi.
• Replikové príspevky / dialogizované útvary: Napríklad polemický a debatný príspevok.

3. Príležitostné žánre

Slúžia na vzbudzovanie emócií a sprevádzanie počas akcií.

• Verejné prejavy: Patria sem slávnostný prejav (jubilejný, gratulačný, spomienkový), rámcový prejav (privítací, záverový, otvárací, pozdravný) a informačný prejav (konferenciersky, výstraha, rozkaz).
• Rodinné prejavy: Stolový (prípitok), sobášny, pohrebný prejav, prejav pri krste dieťaťa.
• Spoločenský príhovor: Jeho cieľom je zaujať poslucháčov pre nejakú myšlienku alebo sa v ich mene vysloviť o nejakej udalosti. Rečník hovorí v 1. osobe množného čísla a príhovor má byť prednesený sviežo a mať spád.

Fázy tvorby rečníckeho prejavu

Príprava rečníckeho prejavu je komplexný proces, ktorý zahŕňa niekoľko kľúčových etáp:

1. Zhromažďovanie faktov

Zhromažďovanie faktov a tvorba celého prejavu závisí od jeho funkcie, či už ide o vysvetlenie, objasnenie, alebo o zapôsobenie a presvedčenie poslucháčov.

2. Kompozícia a štylizácia prejavu

Kompozícia prejavu má byť prehľadná a stručná, tradične rozdelená na úvod, jadro a záver. Štylizácia prejavu má byť pôsobivá. Od rečníka sa vyžaduje, aby dobre poznal problematiku, o ktorej hovorí, aby bol úprimný, hovoril k veci, jednoducho, prirodzene a pútavo.

Úvod

Úvod má byť stručný a pútavý, má upozorniť na to, že sa poslucháči dozvedia niečo zaujímavé alebo dôležité. Oslovenie môže priaznivo alebo nepriaznivo naladiť poslucháča. Nevhodné typy úvodov sú frázy ako „Nie som rečník…“ alebo „Neviem, čo by som vám povedal…“.

Jadro

V kompozícii jadra je dôležitá logická nadväznosť a postupnosť, aby sa nepreskakovalo z jednej veci na druhú. Ak chceme vysvetliť zložitú myšlienku, rozložíme ju na menšie celky a postupujeme od jednoduchších k zložitejším. Kľúčová je názornosť, konkrétnosť a zrozumiteľnosť, dosiahnutá prirovnaniami, zaokrúhľovaním čísiel, spájaním všeobecného záveru s konkrétnym príkladom či menom. Na udržanie pozornosti poslucháča sa používajú zdôrazňovacie a ozdobné rečnícke figúry, ako sú rečnícke otázky, odpovede, zvolania, opakovania či elipsy.

Záver

V závere prejavu môže byť zhrnutie hlavných myšlienok, výzva k činnosti, citovanie vhodných veršov, pochvala poslucháčov (kompliment), vyvolanie smiechu alebo vystupňovanie myšlienky. Súčasťou záveru politických i príležitostných rečí bývajú ustálené zvolania.

3. Spôsob nácviku a prednesenia prejavu

Prednes prejavu je rovnocennou zložkou obsahu a v rétorike má často i väčší význam. Prejav, ak má skutočne zapôsobiť, sa prednáša spamäti, aby mal rečník lepší kontakt s poslucháčmi. V krajnom prípade môže mať rečník na papieri napísané oporné body. Výnimkou sú dlhé príležitostné alebo smútočné prejavy, ktoré sa čítajú, ale s výrazným prednesom.

• Mimika a gestikulácia: Rečník pôsobí na poslucháča nielen svojou rečou (hlasom), ale aj celkovým výzorom: primeraným oblečením, účesom, postojom, mimikou a gestikuláciou, ktorá má pôsobiť prirodzene. Odporúča sa spočiatku nacvičovať prednes pred zrkadlom.
• Hlasová modulácia, intonácia reči: Monotónnosť unavuje, preto treba využiť dôraz (vetný prízvuk) na významovo dôležité slová, prestávky (pauzy) pred a po dôležitých myšlienkach, a melódiu (stúpanie a klesanie hlasu pri reči). Nadbytočné prestávky však pôsobia rušivo.

tags: #slavnostny #prejav #cicero