Životný príbeh Jana Telenského, úspešného podnikateľa a filantropa, je svedectvom o prekonávaní prekážok a neústupnom odhodlaní. Rodený Pražan, ktorý sa narodil v roku 1948 do veriacej rodiny, čelil už v útlom veku obmedzeniam komunistického režimu. Keď mal šesť rokov, predstavitelia režimu mu prikázali, aby „zabudol na školu“ a sústredil sa na zarábanie peňazí ako baník alebo murár. Napriek tomu mal Telenský iné plány.
Bol nadšeným stúpencom Pražského povstania a v roku 1968 bojoval proti sovietskej invázii, keď bez obáv hádzal kamene na tanky a dôstojníkov ruskej armády. O niekoľko mesiacov bol nútený utiecť z Československa s falošným pasom, čeliac pochmúrnej budúcnosti.
Emigrácia a Ťažké Začiatky vo Veľkej Británii
Dňa 21. augusta 1969, presne rok po invázii Československa, dorazil Jan Telenský na brehy Veľkej Británie. Mal pri sebe iba dve libry, nevedel po anglicky a nemal kde bývať. Sám spomína: „Horší začiatok si sotva možno predstaviť.“ Pár dní zostal v Oxforde, ale keď ho sklamal kamarát, ocitol sa na ulici. Prvé dva týždne po príchode do Anglicka prespával na cintoríne v Lutone, konkrétne na kuse trávy pod stromom pri Dunstable. „Aspoň som mal veľmi tichých susedov,“ dodáva s úsmevom. Tento zážitok ho dodnes učí skromnosti, a preto vraj vždy, keď dostane „divné myšlienky o svojom bohatstve“, ide na ten cintorín.
V roku 1969, keď ako 21-ročný opustil Československo bez jedinej koruny a znalosti angličtiny, sa sotva mesiac po jeho odchode hranice na západ zatvorili na rovných 20 rokov, čo znemožnilo návrat k rodine.
Od Pásu k Prvým Úspechom
Jeho pozícia na začiatku sedemdesiatych rokov bola celkom iná, ako majú dnešní mladí emigranti. „Pre politické problémy mojej rodiny som mohol vyštudovať iba priemyslovku. Ale práve vďaka tomu som bol po príjazde oproti iným vo výhode. Všetci tí inžinieri a lekári totiž nemohli pracovať vo svojom fachu,“ vysvetľuje Telenský. Prostredníctvom rodinného priateľa získal prácu na montážnej linke v automobilke Vauxhall v Lutone, kde začínal ako robotník za pásom. Už vtedy však zapájal rozum - vďaka drobnému, ale účinnému zlepšovaciemu návrhu sa výroba na montážnej linke urýchlila, a on mohol robiť nie jednu, ale päť pracovných operácií. „Hneď som pochopil princíp fungovania kapitalizmu. Bez zapojenia rozumu sa človek nikdy vyššie nedostane,“ potvrdzuje.
Neskôr pracoval aj ako bezpečnostná stráž na mestskom letisku. Jeho cieľom a snahou bolo neustále si zlepšovať angličtinu. Aby pochopil Angličanov a ich myslenie, vystriedal asi 16 zamestnaní, vrátane práce v továrni na výrobu podprseniek. „Dodnes bez problémov uhádnem každej žene jej číslo podprsenky bez toho, aby sa vyzliekla,“ smeje sa.
Podnikateľský Vzostup a Finančné Impérium
Po dokonalom zvládnutí jazyka sa Jan Telenský vrhol do predaja poistiek. „Tá práca bola skvelá na získavanie kontaktov. Vtedy to všetko navyše iba začínalo a každý chcel mať dobrú poistku. Prosperoval som natoľko, že som sa rozhodol odísť do predčasného dôchodku, a tak som sa už ako 28-ročný stal penzistom,“ hovorí Telenský, ktorý si však rýchlo uvedomil, že sa nudí. „Neuvedomil som si, že odchod do dôchodku je stav mysle.“
Nehnuteľnosti a Expanzia
Peniaze z predaja obchodu s lahôdkami, ktorý kúpil v roku 1973 na Barry Road v Lutone a predal s veľkým ziskom, použil na nákup štyroch domov (každý za 10 000 - 12 000 libier). Zrekonštruoval ich a začal prenajímať. To bol jeho prvý krok k podnikaniu s nehnuteľnosťami, ktorému sa venuje dodnes a vo Veľkej Británii vlastní veľké množstvo nehnuteľností. Keď padla železná opona, kúpil niekoľko bytov aj v Prahe.
Po štyroch mesiacoch nudy sa zamestnal na čiastočný úväzok u firmy Scheidegger, ktorá sa stala najväčším sekretárskym vzdelávacím inštitútom v Európe. Telenský sa v nej rýchlo stal najúspešnejším predajcom a v roku 1977 krajským manažérom. Po čase zistil, že jeho švajčiarski zamestnávatelia si jeho aktivitu nevážia, a tak odišiel ku konkurencii. O deväť rokov neskôr pôvodného zamestnávateľa odkúpil. „Chuť dokázať ostatným svoje podnikateľské umenie ho doviedla na vrchol pyramídy a začal pracovné miesta nie hľadať, ale vytvárať.“
ŽIVOT NA PRÁNĚ - DOKUMENT CZ
Následne vytvoril banku CDF, ktorá dnes pôsobí v Británii, Holandsku a Škandinávii, kde financuje štúdium mladým ľuďom. Ako ekologický aktivista prevádzkuje fabriku na recyklované výrobky a školu na počítačovú výučbu elektrikárov. Reťazec všetkých jeho firiem má v súčasnosti obrat viac ako 70 miliónov libier ročne.
Návrat k Koreňom: AquaCity Poprad a Podpora Slovenska
Hoci do 35 rokov stihol byť milionárom v anglických librách a splnil si sny o bývaní a jazyku, skutočný „dôchodok“ ho nelákal. V roku 1990, po páde komunizmu, sa mohol prvýkrát pozrieť domov. V Tatrách našiel zdevastované hory a objavil novú výzvu. „A nové ambície boli na svete. O Slovensku nikto nič nevedel a dodnes to nie je oveľa lepšie. Aj preto som si povedal, že ja Tatry dostanem na mapu sveta,“ prezradil svoj dnes najdôležitejší životný cieľ.
V roku 2002 založil AquaCity Poprad pod Vysokými Tatrami, rezort, ktorý je považovaný za najekologickejšie stredisko na svete. Využíva geotermálnu energiu z podzemného jazera a termálnou vodou napĺňa bazény aquaparku, pričom sa využíva aj na vykurovanie hotelov a celého rezortu. Jeho spoločnosť Letheby&Sons vlastnila väčšinu v AquaCity Poprad, kde preinvestoval v prepočte vyše dve miliardy korún.
Telenský je tiež významným propagátorom slovenského cestovného ruchu. Bol iniciátorom priamej leteckej linky Londýn - Poprad s nízkonákladovou spoločnosťou SkyEurope, za ktorú sa zaručil vlastnými financiami. Linka sa stala taká úspešná, že museli pridať ďalšie lietadlo. Jeho prieskum ukázal, že v Londýne žije 160-tisíc Slovákov a Čechov, z ktorých väčšina sú Slováci, pochádzajúci najmä z východného a južného Slovenska, ktorí teraz mohli cestovať domov lacnejšie. Na túto prácu si našiel špecialistku na cestovný ruch Mary Stuart-Miller, ktorá predtým dokonale spropagovala Slovinsko a teraz robí meno Tatrám aj prostredníctvom reportáží na Travel Channel a rozsiahlych reklamných kampaní na britských televíznych kanáloch. „Najväčší poklad Slovenska je v zahraničí, kde máte milión ľudí,“ dodáva.
Osobná Filozofia a Aktívny Život
Jan Telenský, hoci sa stretáva s vplyvnými a bohatými ľuďmi, peniazom nepripisuje žiadnu silu. „Čím viac mám peňazí, tým som skromnejší a menej sa snažím ukazovať, koľko mám na konte,“ hovorí. Nezaujímajú ho zlaté Rolls Royce ani súkromné lietadlá; na Slovensko lieta bežnou linkou. Netuší, koľko vlastní domov, a bankovky nosí zapnuté gumičkou, pretože „na cintorín si totiž nevezmem ani korunu“.
V roku 2012 bol olympijským atašé slovenského tímu, ktorý mal sídlo v inštitúte riaditeľstva Pall Mall.
Rodina a Jazyk
Tatry sa nestali len jeho podnikateľským osudom, ale priniesli mu aj osudovú lásku. S manželkou Alenou, ktorá je spod Tatier, sa zoznámil vďaka rodinným väzbám. Od roku 1998 sú manželia. Ich malý syn, hoci navštevuje anglickú školu, dokonale ovláda angličtinu, slovenčinu (spišský dialekt od matky) a češtinu (od otca, keďže s Alenkou používajú češtinu).
Telenský, hoci takmer 20 rokov nemal kontakt s rodnou zemou, hovorí čistou češtinou. „Aby sa nestalo, že by som sa doma nedohovoril,“ posielal si z domu časopis 100 plus 1 zaujímavostí a po večeroch si hodinu nahlas čítal. „Rodný jazyk zabudnú iba hlupáci,“ tvrdí.
Podpora Krajanských Komunít a Filantropia
Jan Telenský aktívne podporuje rodákov v Anglicku, aby nerobili tie isté chyby ako on. Vydáva napríklad grátis časopis Echo magazín pre krajanov vo Veľkej Británii. Známy je aj jeho skutok, keď Jane Kirschner, ktorá v čase svojich začiatkov v Londýne bývala v zlých podmienkach, okamžite zaplatil na rok bývanie, hoci ju vôbec nepoznal. Spoznal ju až o rok neskôr a pochopil, že to bolo múdre rozhodnutie.
Vizionársky Pohľad do Budúcnosti
Na otázku, či si vie predstaviť, že raz povie „dosť“ a odsťahuje sa do tepla, odpovedá: „Áno, ale až v momente, keď budú Tatry rovnako známe ako Alpy. Potom si poviem, že končím.“ Jeho aktívny režim je evidentný - v novembri plánuje Karibik, kde stavia vilu na ostrove St. John na Barbadose, na jar Španielsko alebo Taliansko, celé leto na Slovensku a jeseň vždy v Anglicku. „To určite nepôjde,“ odpovedá na otázku, či by sa dokázal zbaviť svojho pracovného tempa, s odkazom na svojho dedka stolára, ktorý pracoval do 85 rokov, a matku, ktorá sa dožila viac ako 90 rokov. Svoj životný štýl opisuje ako aktívny, kým to len pôjde.
Na prvý pohľad sa zdá, že Telenský nechal život, aby rozhodol za neho, ale jeho krédom je „To sa nedá!“ - fráza, ktorú považuje za najväčšiu hlúposť. Muž, ktorý ako 21-ročný utečenec spal dva týždne na cintoríne a vo vrecku mal len dve libry, sa totiž naučil, že hranice existujú len v ľudskej mysli.
tags: #jan #telensky #70 #narodeniny