Slávnostný pochod a dychová hudba: Charakteristiky a história

Dychová hudba je špecifický hudobný žáner, ktorý pre svoj prejav využíva predovšetkým plechové dychové nástroje a perkusie. Jej hudobný štýl predstavuje zaujímavé spojenie európskej klasickej hudby a folklóru, čím vznikol zábavný žáner, ktorý nachádza široké uplatnenie dodnes. Dychová hudba je typická svojím využitím pri prezentácii pochodovej, smútočnej, tanečnej (ako sú polka či valčík) a koncertnej hudby.

Niektorí odborníci považujú za úspešnú a samostatnú aj dychovú hudbu Moravěnka. Žáner má svoje korene v európskej klasickej hudbe a folklóre, pričom jeho rozmach nastal najmä v 19. storočí. Pre dychovú hudbu sú charakteristické najmä dychové nástroje.

Historický vývoj a rozšírenie

Všeobecná popularita dychovej hudby bola výraznejšia najmä v prvej polovici 20. storočia, pričom jej rozšírenie bolo často viazané na konkrétne regióny. Hoci presné počiatky dychovej hudby na Slovensku sú často zahalené tajomstvom, prvá dychová hudba na Slovensku bola založená v roku 1838 v Hronci pri Podbrezovej. Táto hudba mala 12 členov - robotníkov miestnych železiarní. V roku 1840, keď sa vedenie železiarní presťahovalo do Podbrezovej, presťahovala sa tam aj hudba a odvtedy tu existuje nepretržite aj dychový orchester.

Existovali však aj formy interpretácie hudby na dychové nástroje už dávno pred týmto dátumom. V stredovekých baníckych mestách, ako napríklad Banská Štiavnica, Kremnica a iné, existovali už v stredoveku zoskupenia mestských trubačov, tzv. turnerov. V Bratislave boli mestskí trubači známi už v roku 1358, prvé zmienky o existencii turnerov v Banskej Štiavnici sú z roku 1365 a v Kremnici z roku 1441. Títo mestskí turneri účinkovali viac ako 500 rokov na mestských vežiach, v chrámoch a zámkoch, ale aj na ľudových podujatiach, svadbách a pohreboch.

V 19. storočí sa z mestských trubačov začínajú formovať väčšie zoskupenia, ktoré postupne prerastajú do dychových hudieb (napr. banícke, dedinské, závodné, požiarnické), neskôr do väčších orchestrov (vojenské, mestské a pod.).

Vplyv vojenských dychových hudieb

Druhým dôležitým podnetom pre vznik amatérskych dychových hudieb na Slovensku bol rozvoj vojenských dychových hudieb pri rôznych peších plukoch vtedajšej cisársko-kráľovskej armády v druhej polovici 19. storočia. Tieto vojenské dychové hudby vznikali a koncertovali v miestach svojich posádok, najmä v Bratislave, Košiciach, Komárne (kde bol kapelníkom Franz Lehár st.), ďalej v Lučenci, kde bol kapelníkom od roku 1889 známy skladateľ operiet Franz Lehár ml. Vojenské hudby pôsobili aj v Trenčíne, Prešove, Banskej Bystrici a v iných mestách. Známi vojenskí kapelníci toho obdobia boli Karel Komzák starší a mladší, Jozef Obruča a iní.

Promenádne koncerty vojenských hudieb (ktoré mali vtedy obsadenie dychové a aj sláčikové) si získali v mestách veľkú popularitu a boli neoddeliteľnou súčasťou hudobného života daného mesta. Keďže vtedy neexistovali žiadne rádiá, televízory a gramofóny, bol to prakticky jediný spôsob, akým sa pospolitý ľud stretával s dielami skladateľov vážnej hudby. Na promenádnych koncertoch vojenské hudby interpretovali zmesi - transkripcie diel svetoznámych autorov, napr. G. Verdiho, G. Bizeta, A. Dvořáka, B. Smetanu a mnohých ďalších.

Český vplyv a rozvoj na Slovensku

Na rozvoj dychovej hudby na Slovensku mala veľký vplyv česká dychová hudba. Mnohí kapelníci a hráči dychových hudieb boli českého pôvodu. Osud ich zavial na Slovensko, kde zakladali nové dychové hudby a vychovávali mladých hráčov v hre na dychové nástroje. Slovenské dychové hudby často interpretovali skladby českých autorov, predovšetkým pochody F. Kmocha, koncertné valčíky J. Fučíka a V. Vačkára, neskôr polky a valčíky J. Vejvodu, K. Vacka, A. Borovičku, J. Bláhu, J. Poncara a mnohých ďalších.

Postupne vznikali dychové hudby aj v ďalších mestách na Slovensku, napr. v Banskej Štiavnici (1841), v Modre (1843), v Dolnej Súči (1853), v Krakovanoch (1854), v Dubnici (1855), atď. Celkovo vzniklo v 19. storočí na území Slovenska až 56 dychových hudieb.

Pôsobenie dychovej hudby v 20. storočí

Obdobie 20. storočia poznačilo veľa spoločenských udalostí a prelomov, ktoré sa odzrkadlili aj na pôsobení dychovej hudby ako nástrojového zoskupenia. Dychová hudba pôsobila v rôznych oblastiach:

• Vojenské prostredie: Dychová hudba slúžila ako „hnací motor“ vojsk v Európe už od 18. storočia.
• Mestské prostredie: V 19. storočí, po vylepšení technickej stránky plechových dychových nástrojov, sa vďaka silnému, prenikavému hlasu presadili v mestskom prostredí a predstavovali prestíž podnikov a miest.
• Vidiecke prostredie: Vojenskí navrátilci domov prinášali novú vlnu nielen nástrojových združení (ktoré vytlačili gajdošov/dudákov a sláčikové zoskupenia), ale aj nový spevný a tanečný repertoár, ktorý sa vďaka veľkej popularite v mestskom prostredí preniesol aj na vidiek. Vzhľadom na to, že na začiatku 20. storočia na vidieku nebola elektrina a populácia sa rýchlo zväčšovala, akustické možnosti gájd a sláčikových kapiel nepostačovali neustále narastajúcemu množstvu ľudí.

Zmeny v 20. storočí

Prvý zlom v pôsobení dychovej hudby nepredstavovala prvá a ani druhá svetová vojna, ale vznik rozhlasového vysielania, ktoré sa na území Slovenska, Moravy a Čiech rozmohlo v 20. rokoch 20. storočia. Vďaka K. Hašlerovi, J. Vejvodovi a iným sa začala krajinami šíriť tzv. lidovka - teda pieseň majúca svojho autora, ale vychádzajúca z ľudovej hudby a piesne, a ktorá bola zameraná na masy.

Po roku 1948, so zmenou politického režimu, prišla aj zmena kultúrnej politiky. Kvôli zmene životného štýlu a sťahovania sa z vidieka do miest bola dychová hudba spolu s inými aktivitami týkajúcimi sa zachovávania tradičnej ľudovej kultúry v mnohých mestách mimoriadne štedro podporovanou aktivitou.

Najzásadnejší zlom v pôsobení vidieckej dychovej hudby na Slovensku a na Morave spôsobila v roku 1973 Moravanka Jany Slabáka, ktorá prispela k radikálnej zmene dychoviek vo vidieckom prostredí. Ďalší zlom nastal po roku 1989. Otvorením hraníc sa na naše územie dostala nielen hudba zo zahraničia, ale aj nové hudobné nástroje a nové nástrojové zoskupenia. Zmenila sa finančná situácia ľudí a zrazu bolo oveľa výhodnejšie zavolať si na svadbu alebo oslavu miesto 12-člennej dychovky 3-člennú kapelu hrajúcu na elektrické nástroje. Bolo to jednak lacnejšie a stalo sa opäť to, čo pri začiatku pôsobenia dychoviek - tieto nové kapely priniesli so sebou nový tanečný, hudobný a spevný repertoár, ktorý bol moderný a populárny. V mnohých regiónoch sa dychová hudba vytlačila na okraj, jej jedinou hernou príležitosťou bol pohreb a jej jedinými fanúšikmi dôchodcovia.

Príklady pôsobenia dychových hudieb na Slovensku

Dychová hudba v Bojnej

História dychovej hudby v Bojnej siaha minimálne do obdobia pred prvou svetovou vojnou, pričom presný rok vzniku nie je známy. Je isté, že počas 1. svetovej vojny dychová hudba existovala, hoci zdecimovaná odchodom niektorých členov do vojny. Svedčí o tom nápis v jednej starej notovej knižke: „Veru, veru, na svätého Petra a Pavla 29. júna 1917 nás hralo v kostole len 7 muzikantov.“

Po roku 1945 bola dychovka doplnená o troch mladých hudobníkov. V 50. rokoch cvičila v rodinnom dome Kamila Blašku, pričom o teplo v zimných mesiacoch sa staral Jozef Vondra. V 60. rokoch sa cvičilo v budove MNV v miestnosti hasičov a od roku 1975 bola dychovke pridelená miestnosť v kultúrnom dome. Od roku 2008 dychovka cvičí v zasadačke KD.

Už od začiatku hrávala dychovka pri pohreboch. Do roku 1960 to bolo niekoľko pohrebov v 12-15 dedinách v okolí. V lete roku 1947 začal hudobník školský brat Anzelm cvičiť dychové nástroje približne 30 chlapcov z Bojnej a okolitých obcí. Systém výučby bol efektívny a už po polroku dychovka zahrala niekoľko ľudových piesní, medzi prvými patrili „Prečo si neprišiel“ a „Boleráz, boleráz“. Súčasne sa cvičili aj kostolné piesne.

V roku 1949 sa detská dychovka zúčastnila okresnej súťaže umeleckej tvorivosti v Topoľčanoch, kde obsadila 2. miesto. V júni 1949 hrala na primíciách v Urminciach. V roku 1948 a 1949 hrala pri omši pri kaplnke sv. Urbana, čo dokazuje aj fotografia detskej dychovky z toho obdobia, ktorá mala vtedy 23 členov.

V školskom roku 1950-51 kláštorná dychovka účinkovala pod názvom Hudba-Pionier-Bojná pod vedením učiteľa Jána Svitka. Najväčšou akciou v tomto období bolo hranie na Bojnej a okolitých dedinách v rámci náboru pracovníkov do baní. Odmenou za túto činnosť bol v júni 1951 výlet do Slovenského raja a Vysokých Tatier. Na konci školského roka detská dychovka zanikla.

Nie je známe, kto bol prvým kapelníkom dychovky. Pravdepodobne druhým bol Štefan Kuchárik, ktorý viedol dychovku do roku 1960. V ďalších rokoch „školovanie“ viedli starší členovia. Od 70. rokov cvičil dychovku Ján Bečka až do roku 1982. Od roku 1982 až dodnes je kapelníkom dychovky František Kasala.

Od roku 1976 bola dychovka povinná, ak chcela verejne účinkovať, zúčastniť sa prehrávok organizovaných okresným osvetovým strediskom. Súčasne sa vyžadovalo, aby mala dychovka vedúceho. Prvým vedúcim dychovky bol Ing. Ľudovít Lukačovič (1976-1996). Po ňom sa organizačným vedúcim stal Vladimír Blaška.

V roku 1975 si dychovka zakúpila z vlastných prostriedkov šedé uniformy. V roku 1989 zorganizovala 3-dňový výlet Kysuce - Tatry. Počet členov dychovky v polovici 50. rokov dosahoval až 18 hudobníkov. V roku 1982 bol pokus založiť aj detskú dychovku, ktorá však pretrvávajúci nezáujem zanikla.

V 80. a 90. rokoch postupne do dychovky prichádzali chlapci zo ZUŠ, čím sa počet hudobníkov v krátkom období zvýšil až na 24, čo bol maximálny počet za celú dobu trvania dychovky. V súčasnosti (r. 2007-2010) sú členmi bojňanskej dychovky aj hudobníci z Topoľčian a Nemčíc.

Dychovka hrávala v kostole na sviatky a pri cirkevných slávnostiach, napr. pri Vzkriesení, na sviatok Božieho Tela, pri omšiach pri Kaplnke sv. Urbana na Vinohradoch. Každoročne sa konala púť v Topoľčanoch, kde dychovka pútnikov sprevádzala alebo ich vítala na okraji dediny.

V roku 1969 sa dychovka zúčastnila púte do Podolínca, kde hrala večer pri omši a pre zábavu v hostinci. Cestou domov navštívili Spišské Podhradie, kde pri pobožnosti tiež účinkovala dychovka. V posledných rokoch hráva dychovka aj pri pobožnosti alebo omši pri „Božskom srdci“ pod Bieleným vrchom.

V 60. až do roku 1989 sa dychovka pravidelne zúčastňovala prvomájového sprievodu v Topoľčanoch. Hrala pred kostolom, počas čakania na prejav a slávnostný sprievod, pričom interpretovala polky, valčíky, ľudové piesne a pochody. Niekedy doprevádzala pred tribúnou aj sprievody iných podnikov.

V roku 1975 hrala dychovka zábavy v Ardanovciach a Bzinciach. V roku 1977 hrala fašiangovú zábavu v Bojnej. Po obnovení fašiangového pochovávania basy v polovici 80. rokov dychovka pravidelne hrala do tanca aj pri týchto akciách.

V 90. rokoch sa dychovka stabilizovala a pravidelne cvičila, čím dosiahla vyššiu úroveň hrania. Zúčastnila sa 3 okresných festivalov dychových hudieb. V roku 2000 odohrala 2-hodinový koncert v Piešťanoch pre návštevníkov kúpeľov.

V 70. rokoch minulého storočia dychovka hrávala aj na hodoch v blízkom okolí (Ardanovce, Záhrady, Velušovce, Behynce, Radošina). V 70.-80. rokoch účinkovala aj na primíciách v Bojnej, v Bzinciach, Topoľčanoch, Komjaticiach a Tesároch.

Koncom mája začiatkom 90. rokov dychovka hrávala v Tesároch pri príležitosti sviatku sv. Jána Nepomuckého. V 80. rokoch dychovka pravidelne hrávala v rámci Dňa záhradkárov a pri akciách poľovníckeho združenia „Borinka“. V posledných 3 rokoch sa po Urbanskej omši organizovalo posedenie pri guláši vo Vinohradoch s hraním dychovky. Podobne hrala dychovka pri návštevách premiéra Fica a prezidenta Gašparoviča v Bojnej.

Kapelníci v dychovke Bojňanka

Podľa Ing. Ľ. Lukačoviča, Jozef Vondra sa staral o dychovku v období približne 1958-1968. Okolo roku 1960 bol v dychovke aj Miroslav Kasala, ktorý učil teóriu. Ing. Ľ. Lukačovič nastúpil do dychovky v roku 1971 na pozvanie Jozefa Vondru.

Možní kapelníci a ich obdobia pôsobenia:

• Štefan Kucharik (cca 1920/1930-1958)
• Jozef Vondra (cca 1958-1968)
• Miroslav Kasala (cca 1960-1965)
• Ján Bečka (cca 1968-1978)
• Ľudovít Lukačovič (cca 1978-1989)
• František Kasala (cca 1982-2010-...)

Súčasné obsadenie DH Bojňanka: Ing. Daniel Krajčík, PhD. (I. krídlovka), Ing. Michal Sobota (I. krídlovka), Lukáš Blaška (I. krídlovka), František Kasala (II. krídlovka), Peter Kramár (Klarinet B), Štefan Pavlík (Tenor), Vladimír Blaška ml. (Tenor), Tomáš Kupka (Barytón), Peter Kochan (Trúbka III.), Jozef Čerešňák (Bastrúbka), Ing. (ďalšie mená chýbajú).

Dychová hudba v Nemčiciach

Nemčice, malebná dedina v doline potoka Zľavy, má bohatú históriu, ktorá sa odzrkadľuje aj v dejinách jej dychovej hudby. Prvá písomná zmienka o dychovej hudbe pochádza z kroniky obce z roku 1894, kedy prišiel do Nemčíc učiteľ - organista František Streicher. Z toho vyplýva, že dychová hudba v obci pôsobila už aj pred týmto rokom, no hodnoverné údaje o jej činnosti chýbajú.

Najstaršia zachovaná fotografia nemčickej dychovej hudby je z roku 1927. Významnú etapu začala dychová hudba v rokoch 1920 až 1921. Koncom leta v roku 1920 sa vrátil z ruského zajatia Pavol Martoš, člen nemčickej dychovky už od roku 1895. Počas I. svetovej vojny pôsobil ako zástupca kapelníka v šesťdesiat člennom orchestri 12. pluku Štefánikových légií v ruskom Irkutsku. Hneď po návrate zorganizoval dychovú hudbu v obci a venoval sa aj výchove mladých muzikantov.

Jeho prvými žiakmi boli pravdepodobne Jozef Meluš (vychýrený krídlovkar s viac ako 65-ročné aktívnym pôsobením v dychovke), Jozef Martoš, František Žitňanský, Štefan Ďurina a Ján Sivák (basisti), Ján Kúcha, František Kúcha (krídlovky), Imrich Kmeť a Matejovič Gejza (klarinetisti), Imrich Pečo a ďalší.

Okolo roku 1934 Pavol Martoš vyučil ďalšiu skupinu muzikantov, medzi nimi aj svojho syna Pavla Martoša ml. Ďalšími boli pravdepodobne Ľudovít Holubek, Ľudovít Huba, Gejza Kmeť, Gustav Halo, Jozef Mokoš, Jozef Toman a ďalší.

Z týchto dvoch skupín muzikantov bola potom zostavená vychýrená nemčická dychovka, známa na celom širokom okolí. Veľmi populárne boli najmä jej nedeľňajšie vystúpenia v známom hostinci Zlatý Baránok, kde kapela hrávala do tanca a tieto „muziky“ hojne navštevovala mládež z Topoľčian.

Dôležitú úlohu zohrávala dychovka v tej dobe hlavne pri cirkevných slávnostiach, ktoré boli spojené s procesiami. Vo veľké sviatky ako Vzkriesenie, posviacka ozimín, Hody, Božie telo, prvé sväté prijímanie, topoľčianska púť a podobné, vždy sprievod sprevádzali tóny dychových nástrojov striedavo so spevom.

Až do dnešných čias si nevieme predstaviť sviatočné omše cez sviatky ako Veľká noc, Vianoce a Nový rok bez účinkovania dychovej hudby. Zvláštnu atmosféru mala hlavne polnočná omša. Pamätník spomína na prekvapenie v tvári kaplána Pavla Bachana v roku 1956, keď sa po doznení zvončeka ozvali z chórusa jasné tóny krídlovky a pripojila sa celá kapela v slávnostnom intráde.

Pravidelne chodila dychovka hrať na hody do Horných Štitár, kde je obzvlášť obľúbená a občas hrala na hody aj v Krtovciach. Dychová hudba obohatila svojim účinkovaním aj významné udalosti ako primície rodákov vdp. Pavla Pavlíka a vdp. Jozefa Kamana, výročia obce (840. a 850. výročie prvej písomnej zmienky), vysviacka obecných symbolov, otvorenie nového kultúrneho domu a fašiangové zábavy.

Niekoľko rokov chodila kapela na fašiangy do neďalekej Radošiny. V sobotu s fašiangovým sprievodom poobchodila všetky domy v obci, pričom sa muzikanti museli rozdeliť na dve skupiny. Večer potom odohrali tanečnú zábavu v kultúrnom dome.

V rokoch 1934 až 1950 a 1952 až 1960 nemčická dychovka odohrala každú veľkú omšu počas púte k topoľčianskej sedembolestnej Panne Márii patrónke Slovenska. Z Nemčíc až na námestie do Topoľčian sprevádzala nemčických pútnikov a potom hrala počas hlavnej omše na topoľčianskom námestí.

Aj také sviatky ako Jozefa, Petra a Pavla, Štefana, Jána pri omšiach účinkovala celá kapela a po skončení omše nositeľom týchto mien chodila zahrať aj domov. Po každej omši sa muzikanti zhromaždili na priestranstve pred kostolom a interpretovali svoje pesničky. Krátky koncert dychovky si vypočuli hádam všetci ľudia, čo boli v kostole.

V roku 1966 sa konal koncert v starom kultúrnom dome. V posledných rokoch však záujem o vystúpenia klesol, čo autor článku vníma ako neúctu k ľuďom, ktorí venujú svoj voľný čas spríjemneniu spoločenských udalostí.

Dychovka odprevadila na ich poslednej ceste hádam všetkých rodákov a odohrala veľa pohrebov aj v obciach širokého okolia a v Topoľčanoch.

Výchova nových muzikantov

Muzikanti vyučení v medzivojnovom období postupne končili s muzikou alebo sa odsťahovali, preto bolo potrebné vychovať ich mladých nástupcov. Na jeseň v roku 1952 dedko, ako v dedine všetci volali kapelníka Pavla Martoša, začali učiť ďalších dvanásť nádejných muzikantov na rôzne nástroje.

O rok neskôr sa začala učiť ďalšia početná skupina. Nástroje boli pred tým, ako ich dostali mladí muzikanti, v oprave a vrátili sa odtiaľ ako nové. Teoretická príprava a skúšky sa konali v kuchyni rodinného domu kapelníka.

V nedeľu sa potom nacvičovali pochody. Začalo sa na Kapusníckej ulici, pochodovalo sa poľnou cestou na Izát a hlavnou cestou cez Vinohrady naspäť. Na dirigovanie a „zladenie“ kroku sa používala „trstenica“. Tí, čo nevedeli pochodovať, dostali „klobáse“ po lýtkach alebo stehnách. Výchovným prostriedkom bola okrem dirigentskej paličky aj dedkova ľavačka. Keď sa niekomu podarilo vyľudiť falošný tón, nasledovala presne mierená facka.

No aj napriek tvrdším výchovným metódam nebola pri skúškach núdza o veselé a úsmevné príhody.

Festivály a podujatia dychových hudieb

Na Slovensku sa koná viacero významných podujatí zameraných na dychovú hudbu:

• Dychfest (Slávnosti dychových hudieb a mažoretiek Slovenska) - Slovensko
• Dychovky v preši - Pezinok
• Námestovský Dych-fest - Námestovo
• Trstenská krídlovka - Trstená na Orave (tradičné podujatie s medzinárodnou účasťou)
• Drietomský festival dychových hudieb - Drietoma
• Fordych - Tvrdošín
• Festival dychových hudieb Horné Srnie
• Festival dechových hudeb - Lomnice nad Lužnicí (Česká republika)
• Pravečkův Lanškroun - Lanškroun (Česká republika)

tags: #slavnostny #pochod #dychova #hudba