Obec Bystrá ukrýva architektonický skvost - neogotický Kostol svätého Floriána, postavený v rokoch 1914 - 1915. Jeho história je úzko spojená s miestnou komunitou a legendou o svätom Floriánovi, ochrancovi pred požiarmi, ktorého sviatok sa celosvetovo oslavuje 4. mája.
História a stavebný vývoj kostola
Práce na výstavbe nového kostola v Bystrej sa začali v máji 1914, keď cirkevníci pristúpili k rozkopávaniu a urovnávaniu stavebného miesta. Tieto činnosti prebiehali podľa návodu a pod hlavným dozorom Rudolfa Boboka, bývalého rímskokatolíckeho farára z Valaskej. Vypuknutím prvej svetovej vojny boli stavebné práce dočasne prerušené, no na jeseň sa pokračovalo v terénnych úpravách a príprave stavebného materiálu.
Stálym dozorom prác bol poverený vtedajší starosta Jozef Kováčik, ktorý zároveň pôsobil ako cirkevný pokladník. Stavba kostola bola zadaná staviteľovi Ľudovítovi Peyerbergerovi z Banskej Bystrice za sumu 11 900 korún. Na jar v roku 1915 bola výstavba opäť započatá a 28. októbra 1915 boli stavebné práce kostola dokončené.
Kostol bol následne po doplňujúcich prácach a kolaudácii vysvätený 17. septembra 1916. Vysviacku vykonal Arnold Bobok, bývalý riaditeľ banskobystrického seminára, pápežský komorník a poslanec Hlinkovej ľudovej strany, ktorý bol mladším bratom Rudolfa Boboka. Slávnostnej vysviacky kostola sa v hojnom počte zúčastnilo aj riaditeľstvo Štátnych železiarní v Podbrezovej.
Architektúra a interiér kostola
Architektúra kostola je neogotická, charakterizovaná vežou zakončenou ihlanom s lomenými zvukovými otvormi. Vnútorné zariadenie kostola pochádza z obdobia jeho výstavby. Kostolné oltáre a kazateľnica sú taktiež neogotické. Hlavný oltár bol zakúpený v roku 1908 od rímskokatolíckej cirkevnej obce v Lopeji, odkiaľ musel tamojší farár Martinček ujsť do Ameriky pre svoje slovenské povedomie.
Výzdoba hlavného a bočných oltárov
- Na hlavnom oltári sú umiestnené sochy svätej Kataríny Alexandrijskej, svätého Floriána, svätého Vendelína a dvaja anjeli.
- Bočný oltár a kazateľnicu vyhotovil umelecký stolár R. Maštalirc v Slovenskej Ľupči v roku 1915. Na bočnom oltári sú sochy Božského Srdca Ježišovho, svätého Jozefa a Panny Márie Lurdskej.
Obraz Madony, olejomaľbu, darovala kostolu manželka Júliusa Scheneka, námestníka riaditeľa Štátnych železiarní v Podbrezovej. Obrazy krížovej cesty, vytvorené ako drevorezba, boli zakúpené z ružencových peňazí v 50. rokoch 20. storočia. Dva obrazy - Pán Ježiš a Panna Mária, nachádzajúce sa v presbytériu kostola, daroval Jozef Náther z Podbrezovej.
Betlehem v podobe jaskynky vyhotovil a daroval Jozef Siman z Piesku približne v rokoch 1950 - 1953, pričom figúrky do betlehema boli zakúpené z ružencových peňazí. Organ, ktorý sa v kostole nachádza, pochádza z malého kostolíka (kaplnky).
Renovácie a umelecké úpravy interiéru
V roku 1937 bol kostol renovovaný. Pôvodne boli steny kostola maľované na bielo. V roku 1937 ho vymaľoval maliar Ján Schenek so synom z Banskej Štiavnice. Na strope sú zobrazení štyria evanjelisti - Marek, Matúš, Lukáš a Ján, zatiaľ čo v strede je výjav Svätej Trojice (Boh, Syn a Duch Svätý). Nad vstupom do presbytéria boli zobrazení dvaja anjeli a baránok. Podklad stropu nad presbytériom vytvára sýta modrá farba so zlatými hviezdičkami a výjavmi „pelikána“ a „Srdce Ježiša a Márie“. Bočné steny kostola boli v tom čase zamaľované v tvare tehličiek (šesťuholník) v okerovej, hnedej a zlatej farbe.
Úpravy po Druhom vatikánskom koncile
Po Druhom vatikánskom koncile došlo k významným zmenám v interiéri z dôvodu úpravy vysluhovania obradov počas svätej omše. Pôvodné umelecky tvarované kovové zábradlie, ktoré oddeľovalo presbytérium od chrámovej lode a bolo rovnaké ako zábradlie na chóre, bolo zrušené. Do interiéru kostola bol v jesenných mesiacoch roku 1991, za pôsobenia pána farára Barilu, dodaný nový obetný stôl a ambóna, ktoré darovali ľudia z Detvy.
Na podnet pátra Tadeusza Mrzigloda sa v zimných mesiacoch roku 2000 začalo uvažovať o nutnosti vymaľovania interiéru kostola. Hoci sa pôvodne uvažovalo s kompletným novým vymaľovaním, Dr. Čambala posúdil, že strop nie je potrebné premaľovať, ale postačí ho vyčistiť a obnoviť. Maliar pán Auxt z Brezna, spolu so svojím synom a študentmi umeleckej školy z Banskej Štiavnice, previedli obnovu stropných malieb. Dva anjeliky a baránok v klenbe vstupu do presbytéria boli zabielené a nahradené nápisom „JA SOM CESTA, PRAVDA A ŽIVOT“. Steny kostola boli vymaľované jednofarebne, a zároveň bol obnovený hlavný oltár, bočný oltárik, kazateľnica, ako aj všetky sochy. Tieto reštauračné práce sa začali 16. júla 2001 a boli ukončené 30. júla 2001. Na maľovanie kostola bola zorganizovaná zbierka, v rámci ktorej sa od občanov vyzbieralo 72 150 Sk.
Vonkajšie opravy a úpravy kostola
V rámci údržby a zlepšenia bezpečnosti bola vykonaná aj obnova vonkajších častí kostola. Zub času nahlodal schodisko ku kostolu, ktoré už z bezpečnostného hľadiska nebolo vyhovujúce. Na obnovu schodov bola objednaná firma HRONSTAV z Brezna, ktorá v jesenných mesiacoch roku 2002 zrealizovala výstavbu nových schodov a vydláždenie chodníka medzi schodiskom a cestičkou ku kostolu dlažbou. Celková cena za tieto práce dosiahla 198 317 Sk.
V dňoch 26. - 27. mája 2009 bola prevedená výmena pôvodných železných okien na kostole za drevené eurookná. Finančné prostriedky na okná v hodnote 150 000 Sk venoval Mons. Eduard Kojnok, emeritný biskup Rožňavskej diecézy, a občania obce Bystrá prispeli sumou 30 000 Sk. Okná boli zakúpené a dovezené už v roku 2008. Výmenu realizovala firma DURTEX zo Štiavničky pod vedením Mareka Hanzloviča, ktorá práce vykonala sponzorsky, pričom im bolo poskytnuté len stravovanie, na ktoré prispelo Ružencové spoločenstvo Bystrá (I. ruža 29 € a II. ruža 25 €).
Vplyvom poveternostných podmienok bol plech na streche kostola poškodený a hrdzavý, čo si vyžiadalo ošetrenie novým náterom pred zimnými mesiacmi. Začiatkom septembra 2009 bola v kostole vyhlásená zbierka na náter strechy. Práce boli vykonané už v prvej polovici septembra farníkmi Matejom Haászom, Pavlom Haászom a Jurajom Zelenčíkom z Valaskej. Farbu zabezpečil a čiastkou 514 € na ňu prispel Obecný úrad Bystrá prostredníctvom starostu Mariana Albertyho. Od farníkov bolo vyzbierané 1 502 € a z ružencových peňazí sa prispelo sumou 239 €.
Patrocínium kostola a história požiarov v Bystrej
Pravdepodobne pre časté a rozsiahle požiare bol kostol v Bystrej zasvätený svätému Floriánovi, ktorý je uctievaný ako ochranca pred požiarom a patrón hasičov. Bystrá má v histórii zaznamenané viaceré tragické udalosti spojené s ohňom. Prvé obydlia boli drevené, a tak sa v roku 1863 rozšíril veľký požiar zo skladu bývalých hámrov, ktorý zničil nielen budovy hámra, ale aj takmer celú dedinu. Ďalší veľký požiar bol zaznamenaný v roku 1906, po ktorom sa začali budovať obydlia z murovaného kameňa a hliny.
Život a legenda svätého Floriána
Svätý Florián (lat. Florianus, známy aj ako Florián z Lorchu) sa narodil okolo roku 250 v Zeiselmauer-Wolfpassingu a zomrel 4. mája 304 v Enns. Bol plukovníkom v legionárskom vojsku rímskeho cisára v Cetii (dnešný Zeiselmauer-Wolfpassing v Rakúsku). Roku 304 sa postavil na obranu 40 zatknutých a uväznených kresťanských legionárov v Lorchu. Za tento pokus o vyslobodenie bol zatknutý a miestodržiteľom Aquiliánom odsúdený na smrť.
Poprava sa konala 4. mája 304 na brehu rieky Enns (v tej dobe nazývanej Aniza). Na krk mu bol priviazaný mlynský kameň a následne bol utopený vo vodách Enns. Legenda hovorí, že voda vyplavila Floriánovo mŕtve telo na skalu, kde ho našla vdova Valéria, strážené veľkým orlom, ktorý ho chránil pred zhanobením. Tento orol sa objavil aj na niektorých neskorších zobrazeniach svätca.
Kult a atribúty svätého Floriána
Na mieste hrobu svätého Floriána pri Linci bola postavená kaplnka, a neskôr kostol s kláštorom, ktorý obývali benediktíni a po nich augustiniáni. Floriánove ostatky sa našli v 13. storočí. Časť jeho relikvií je od roku 1183 v Krakove, kam ich daroval pápež Lucius III. Pre tieto relikvie dal knieža Kazimír II. (Spravodlivý) postaviť baziliku zasvätenú svätému Floriánovi. Kult patróna hasičov sa neskôr rozšíril po celej strednej Európe. Vyobrazenia Floriána sa často vyskytujú na priečeliach domov, v erboch, na pečatiach, rázcestiach a predovšetkým na hasičských zbrojniciach. Pred Floriánom boli v 15. storočí ochrancami pred ohňom svätá Agáta.
Povesť hovorí, že Florián zachránil nemecké mesto Norimberg pred požiarom v ôsmom storočí. Podľa legendy taktiež ochránil istého uhliara, ktorý spadol do ohňa a na príhovor svätca bol zachránený. Medzi jeho atribúty patrí zobrazenie ako rímskeho dôstojníka alebo vojaka s prilbou na hlave, v ľavej ruke so zástavou a v pravej s nádobou na vodu, ktorou zalieva horiace obydlie. Katolícka cirkev si jeho pamiatku každoročne oslavuje 4. mája.
Súčasný stav kostola a oslavy sviatku
Kostol svätého Floriána v Bystrej je v dobrom stave a naďalej slúži svojmu účelu. Dňa 4. mája oslavujú všetky zbory na Slovensku sviatok svätého Floriána, ktorý je celoplošným patrónom hasičov. Pri tejto príležitosti, 2. mája 2013, odovzdal pán farár Mgr. Jozef Petráš sošku svätého Floriána.