V liturgickom kalendári rímskokatolíckej cirkvi existuje hierarchia slávení, pričom najvyššie stupne sú slávnosti a prikázané sviatky. Tieto dni sú vyzdvihnuté pre svoju výnimočnú dôležitosť a vyžadujú špecifický prístup vo veriacich.
Stupne liturgických slávení
V rámci liturgického roka rozlišujeme rôzne stupne slávení. Slávnosť predstavuje najvyšší stupeň liturgického slávenia. Okrem slávností existujú aj sviatky a spomienky, ktoré majú nižšie stupne.
Charakteristika slávnosti
Slávnosť je typ liturgického dňa v rímskokatolíckom kalendári. Slávnosťami sú zvlášť význačné dni, v ktoré sa slávia udalosti spásy alebo sa uctievajú osobitne významní svätci. Keď sa slávi svätá omša v deň alebo predvečer slávnosti, je do nej vkladaná Glória a po homílii je povinné vyznanie viery, známe aj ako Krédo. Liturgia slávená počas slávností zvyčajne obsahuje tri čítania: prvé zo Starého zákona, druhé z listov apoštolov z Nového zákona a tretie z Evanjelia. Keďže ide o najvyšší stupeň slávenia, spevy a hudobný sprievod majú byť počas týchto obradov bohatšie.
Slávnosť je vyjadrením mimoriadnej dôležitosti pripomínanej udalosti alebo osobnosti v živote Cirkvi. Mnohé slávnosti sa pripomínajú v konkrétny dátum, ale niektoré sú pohyblivé, čo znamená, že ich dátum závisí od Veľkej noci.
Okrem slávností, ktoré sú záväzné pre celú univerzálnu Cirkev, sa so súhlasom Apoštolskej stolice do zoznamu slávností zaraďujú aj sviatky, ktoré sú významné pre miestnu cirkev. Na Slovensku je to napríklad slávnosť Sedembolestnej Panny Márie. Každá farnosť a filiálka tiež slávi slávnosť v deň, kedy je zasvätený jej chrám, známe aj ako sviatok titulu chrámu.
Príklady slávností v liturgickom kalendári:
- Panna Mária Bohorodička - 1. januára
- Zjavenie Pána - 6. januára
- Nanebovstúpenie Pána - pohyblivý sviatok (40. deň po Veľkej noci)
- Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi - pohyblivý sviatok (štvrtok po Nedeľu Najsvätejšej Trojice)
- Svätých Petra a Pavla, apoštolov - 29. júna
- Nanebovzatie Panny Márie - 15. augusta
- Všetkých svätých - 1. novembra
- Nepoškvrnené počatie Panny Márie - 8. decembra
- Narodenie Pána - 25. decembra
Prikázaný sviatok
Prikázaný sviatok je osobitný termín, ktorý označuje slávnosť, ktorú má veriaci zasvätiť podobne ako nedeľu. To znamená, že veriací sú povinní zúčastniť sa na svätej omši.
Okrem účasti na svätej omši sa veriaci v tieto dni majú zdržiavať takých prác a činností, ktoré prekážajú vo vzdávaní kultu Bohu, v radosti vlastnej dňu Pána alebo povinnému duševnému a telesnému oddychu (podľa Kánona 1247). Túto povinnosť splní aj ten, kto sa nemôže z vážnych dôvodov zúčastniť na svätej omši v deň slávnosti.
História prikázaných sviatkov siaha do raných kresťanských čias, keď sa veriaci začali pravidelne stretávať na liturgických sláveniach, aby si uctili nielen Pánov deň - nedeľu, ale aj významné udalosti ako Narodenie Pána či Zmŕtvychvstanie. Dodržiavanie prikázaných sviatkov nie je len otázkou povinnosti, ale predovšetkým príležitosťou na prehĺbenie viery, modlitbu a účasť na Eucharistii.
Dôležitosť prikázaných sviatkov
Niektoré dni sú v živote človeka významnejšie ako iné. Podobne je to aj v živote kresťana. Tým najvýznamnejším dňom pre kresťana by mala byť nedeľa, kedy sa slávi Ježišovo zmŕtvychvstanie. Avšak Cirkev nás osobitne pozýva aj v iné dni sláviť Eucharistiu. Tieto dni nazývame prikázané sviatky.
V prikázaný sviatok a každú nedeľu sú veriaci povinní zúčastniť sa na omši v katolíckom obrade a zdržiavať sa práce.
Prikázané sviatky na Slovensku:
Na Slovensku sú medzi najvýznamnejšie prikázané sviatky tieto:
- Slávnosť Panny Márie Bohorodičky - 1. januára
- Zjavenie Pána - 6. januára
- Nanebovstúpenie Pána - pohyblivý sviatok
- Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi (Božie Telo) - pohyblivý sviatok
- Svätých apoštolov Petra a Pavla - 29. júna
- Nanebovzatie Panny Márie - 15. augusta
- Všetkých svätých - 1. novembra
- Nepoškvrnené počatie Panny Márie - 8. decembra
- Narodenie nášho Pána Ježiša Krista - 25. decembra
Význam sa prikladá aj slávnostiam, počas ktorých sa pripomínajú významní svätci alebo udalosti zo Svätého písma. Hoci niektoré slávnosti nie sú prikázané (napr. sviatok sv. Jozefa), Cirkev vrelo odporúča účasť na nich.
Je dôležité poznamenať, že niektoré dni, aj keď sa neslávia v nedeľu, Cirkev vyzdvihla na úroveň nedele, čo znamená, že sú prikázanými sviatkami. Napríklad v rímskokatolíckej cirkvi patria medzi prikázané sviatky aj:
- Svätého Jozefa, ženícha Panny Márie - 19. marca
- Zvestovanie Pána - 25. marca
- Narodenie svätého Jána Krstiteľa - 24. júna
- Svätých Cyrila a Metoda, vierozvestov - 5. júla
- Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska - 15. septembra
- Krista Kráľa - posledná nedeľa v cirkevnom roku
Rozlíšenie medzi slávnosťou a prikázaným sviatkom
Pojmy slávnosť a prikázaný sviatok sa často spájajú, no nie každá slávnosť je zároveň prikázaným sviatkom. Slávnosť je najvyšší stupeň liturgického slávenia, ktorý sa vyznačuje pridaním Glórie a Vyznania viery do liturgie. Prikázaný sviatok je špecifický typ dňa, kedy veriaci majú povinnosť zúčastniť sa na svätej omši a zdržiavať sa práce.
Veľká časť prikázaných sviatkov sú práve slávnosti. Napríklad Narodenie Pána (25. december) je zároveň slávnosťou a prikázaným sviatkom. Niektoré slávnosti, ako napríklad sviatok Svätých Cyrila a Metoda (5. júl), sú na Slovensku prikázanými sviatkami, hoci v univerzálnej cirkvi nemusia mať takúto váhu.
Na druhej strane, existujú slávnosti, ktoré nie sú prikázanými sviatkami. V týchto prípadoch veriaci nie sú povinní účasťou na svätej omši, ale Cirkev ich účasť na slávení vrelo odporúča ako príležitosť na duchovné obohatenie.
Osobitné termíny a poznámky
Nedeľa je pre kresťanov primárnym a najvýznamnejším dňom, kedy sa slávi Ježišovo zmŕtvychvstanie. Je to vždy deň Pána a sviatok. Okrem nedele sú prikázané sviatky ďalšími dňami, kedy je povinná účasť na svätej omši.
Svätý Jozef, ženích Panny Márie (19. marca) je v niektorých regiónoch dišpenzovaný (tzn. neslávi sa ako prikázaný sviatok), aj keď je to slávnosť.
Niektoré slávnosti zahŕňajú viacero významných udalostí. Napríklad Zjavenie Pána (6. januára) zahŕňa zjavenie sa Ježiša trom kráľom, jeho krst v Jordáne a Nanebovstúpenie Pána (ktoré je samostatnou slávnosťou). Toto rozlíšenie je dôležité pre pochopenie rôznych liturgických zvyklostí.
Cirkev si uvedomuje, že nie každý veriaci má možnosť zúčastniť sa na každom prikázanom sviatku, a preto Kánon 1247 predpokladá, že povinnosť je splnená aj v prípade vážnych dôvodov.