Vážená pani riaditeľka, vážené pani zástupkyne, milí hostia, vážený učiteľský zbor, milé tety upratovačky a kuchárky, milí spolužiaci!
Nastal okamih, ktorý nám bude pripomínať naše detstvo, čas prežitý na tejto škole a zároveň obdobie, ktorým sa prenesieme do mladosti. O mladosti sa hovorí, že je najkrajším okamihom života. Dnes je ten deň, tá chvíľa, ten čas, kedy sa lúčime, my deviataci, s touto školou. Dovoľte nám, aby sme teraz vyjadrili svoje pocity a spomienky, ktoré nám prebehli pred očami v uplynulých deviatich rokoch.
Spomienky na začiatky
Pri tejto príležitosti sa chceme vrátiť do chvíle, keď sme prvýkrát nesmelo prekročili bránu tejto školy. Bola som útle, vystrašené dievčatko, ktoré sa pevne a bojazlivo držalo mamkinej ruky. So zvedavosťou sme vstupovali do školy, s novými taškami na pleciach. Strach a neistota pominuli, keď sa ku nám prihovorila prvá pani učiteľka. V triede sme zahliadli svojich škôlkarov-rovesníkov a hneď sme si boli istejší. Spoločne s rodičmi sme vtedy prekročili prah prváckych tried, kde nás už vítali usmievavé tváre pani učiteliek a vychovávateliek. Dodnes si pamätáme, ako nám ochotná pani učiteľka rozdávala šlabikáre či prvé učebnice matematiky, ktoré sa stali neoddeliteľnou súčasťou našich aktoviek.
Postupne sme spolu bojovali s prvými písmenkami, číslicami, násobilkou i s vybranými slovami. Naučili sme sa pracovať s číslicami, číslami i znamienkami. Rýchlo z nás opadol pocit obáv vďaka každodenným stretnutiam. Ani sme sa nenazdali a prvý stupeň sme mali za sebou.
Cesta školskými rokmi a získané poznatky
Zase prišiel strach a obavy z druhého stupňa. Po prvom polroku sme boli opäť v pohode, pretože páni učitelia neboli žiadni strašiaci, ale obyčajní ľudia, ktorí nás chceli veľa naučiť a usmerniť nás tým správnym smerom. Mnohých z nás nerozdelil ani prechod z prvého stupňa na druhý, keďže sme sa opäť stretli so známymi tvárami v piatom ročníku. Každá vyučovacia hodina žiakovi dala to, čo rozšírilo jeho obzor a vedomosti. No nie všetci sme boli na hodinách pozorní a usilovní, a tak sa stalo, že isté medzery predsa len niektorí majú.
Nadobudnuté poznatky sme rozširovali, aby tak pribúdali dieliky do skladačky poznania. Každý školský rok nám dal čosi nové, čosi výnimočné. Naučili ste nás nielen lietať, ale naučili ste nás žiť - vytvárať si názory, hodnotiť veci kladne i záporne, pozerať na svet s vľúdnym a láskavým srdcom, ale pritom zostať nohami stále na zemi. Náročný bol najmä deviaty ročník, keď sme sa pripravovali na prijímacie pohovory. Už to máme všetko za sebou a úspešne sme zvládli monitor aj prijímačky.
Vďačnosť a uznanie
Poďakovanie učiteľom a pedagógom
Drahí učitelia, už vieme, že dva plus dva je štyri, že v slove „mýliť“ sa píše ypsilon, že zem je guľatá. Ale naučili ste nás i to, čo nenájdete v učebniciach, čo sa na hodinách nevysvetľuje. Pochopili sme medziľudské vzťahy, vzťahy medzi spolužiakmi, medzi žiakom a učiteľom. Darovali ste nám trochu zo svojho života. Darovali ste nám svoj čas, svoj úsmev, vľúdne a povzbudivé slová, ale i trpezlivosť. Chceme, aby ste vedeli, že si to hlboko vážime. Sme Vám za to veľmi vďační.
Vám, milí učitelia, ďakujeme za to, že ste nás viedli cestičkou vzdelania. Poctivo ste nás pripravili na život na strednej škole. Venovali ste sa nám s láskou a pomáhali ste nám prehrýzť sa učivom základnej školy. Naša vďaka patrí každému z vás. Každému takisto úprimná a vrelá, pretože si ju všetci zaslúžite rovnako. Preto naše „ďakujem“ plynie priamo zo srdca. Veríme, že nás budete spomínať len v dobrom, aj napriek tomu, že sme neboli vždy takí, ako ste si predstavovali a ako by sa patrilo. Osobitá vďaka patrí našej triednej pani učiteľke za jej obetavosť, pevné nervy a lásku, ktorú sme cítili každý jeden deň.
Prijmite v kytici vďaky dar od detí, z každého kvetu nech pozdrav náš vyletí. Nech lieta sťa motýľ nad lúkou ihravý, nech zmení na radosť tie naše pozdravy. Za všetky trápenia, úsilia, obete, za všetko poučné čo nám vždy poviete.
Poďakovanie ostatnému personálu školy
Pani riaditeľka, ďakujeme i vám. Vy ste bdeli nad naším vzdelaním a dozerali ste na všetko. Tety upratovačky, i vám patrí naše „ďakujem“. Vy ste po nás upratali aj ten najväčší neporiadok, aby sme sa na druhý deň mohli vrátiť do čistej triedy. Boli ste na nás vždy milé. S vami, tety kuchárky, sme sa tak často nestretávali. Väčšinou ste boli v jedálni a niečo pre nás varili. Vždy niečo chutné a dobré. A za to vám patrí „ďakujem“.
Poďakovanie spolužiakom
V neposlednom rade patrí naša vďaka i vám, milí spolužiaci. Prežili sme spolu tie najkrajšie roky. Roky detstva. Keď si pozrieme film o našich školských časoch, nájdeme v ňom veľa srandy, smiechu, ale i chvíle, keď sme museli zaťať zuby. Všetko sme prekonali. Boli dni lepšie, ale prišli aj dni horšie. Spolu sme sa tešili, keď nebola písomka, smútili, keď písomka bola. Spájali nás ťaháky, učenie pred Testovaním, radosť z dobrých výsledkov. V pamäti nám ostanú šantivé prestávky, výbuchy smiechu, rozletené stoličky či nezabudnuteľné hlášky. Spomenieme si na chvíle, keď sme potrápili aj našich učiteľov, no nikdy nám nezmizol úsmev z tvárí. V škole sme spoznali zopár skvelých ľudí, možno začiatok na celoživotné priateľstvá.
Nech nám tento úsmev vydrží, nech spomienky nám nedovolia na seba zabudnúť. Verím, že sa nevidíme posledný raz, a že sa stretneme onedlho ako spolužiaci na stredných školách. My, deviataci, tu už však medzi vami stáť nebudeme. Budeme každý na inej škole. Pre vás sa tam začne nielen nový školský rok, ale aj nový život na strednej škole. Pre vás sa tu začne len ďalší školský rok. Pre niekoho posledný, pre iného prvý. My tu však končíme.
Lúčenie a nové začiatky
Skončila sa jedna etapa našich životov a stojíme na rozhraní ďalšej. V tento čas si uvedomujeme, že už nám ostáva málo času. Na záver by sme chceli poďakovať všetkým za tie chvíle šťastia, za skúsenosti a vedomosti, na ktorých môžeme stavať. Našich deväť rokov na tejto škole uplynulo, no čakajú na nás ďalšie, ale na inej škole. Otvára sa svet ružový, možno modrý, zlatistý, nevieme čo život píše do budúcna na listy. Preto sa s vami všetkými lúčime a želáme veľa šťastia. Ešte raz vám všetkým ďakujeme a dovidenia!
Choď vlastnou cestou. Široká cesta je tá, ktorou kráčajú všetci. Ty si musíš nájsť svoju vlastnú cestu a pozorne ju sledovať. Odvážne sa rozhodnúť ísť touto cestou, aj keby si sa na nej cítil osamelý. Len na svojej vlastnej ceste budeš rásť a spoznáš pravý život. S odvahou, s úsmevom vykročíme ďalej, majákom vždy bola pre ľud vzácna nádej.
tags: #prihovor #starostovi #deviataci