Nežná revolúcia (čes. Sametová revoluce; 17. november - 29. december 1989) je názov pre nekrvavé udalosti, ktorých dôsledkom bolo odstránenie komunistického režimu v Česko-Slovensku. Iniciátormi boli študenti, ku ktorým sa pridali najprv výtvarníci, herci a divadelníci a postupne ostatné skupiny obyvateľstva.
Predohra: Spoločenská kríza a odpor v Bratislave
Komunistická strana získala moc v krajine prevratom vo februári 1948. Počas nasledujúcich štyroch desaťročí boli iné politické strany zakázané a disidenti prenasledovaní tajnou políciou (Štátna bezpečnosť - ŠtB). Cenzúra a kontrola všetkých sfér života, od médií až po školy, vytvárali atmosféru strachu. Ekonomický rast v 80. rokoch 20. storočia stagnoval, čo viedlo k systémovej kríze, ktorú čiastočne reflektovali aj pokusy o reformy v Sovietskom zväze (perestrojka a glasnosť).
Na Slovensku sa prejavy nespokojnosti stupňovali. Významným míľnikom bola Sviečková manifestácia v Bratislave (marec 1988) a vydanie brožúry Bratislava/nahlas v roku 1987. Kľúčovým momentom, ktorý predchádzal udalostiam v Prahe, bol 16. november 1989 v Bratislave. Vysokoškolskí a stredoškolskí študenti vtedy zorganizovali protestnú demonštráciu proti väzneniu členov tzv. „Bratislavskej päťky“, návrhu vysokoškolského zákona a za akademické slobody.
Študenti skandovali heslá: „Slobodu slova! Nechceme reaktor! Chceme školské reformy! Demokraciu!“. Táto udalosť, ktorej sa zúčastnilo niekoľko stoviek ľudí, je dnes vnímaná ako prológ Nežnej revolúcie.
Brutálny zásah v Prahe a vznik hnutí
Dňa 17. novembra 1989 sa v Prahe na Albertove konala povolená študentská manifestácia pri príležitosti 50. výročia smrti Jana Opletala. Po pietnom akte na Vyšehrade sa demonštranti vydali do centra mesta. Na Národnej triede však poriadkové sily zásahom brutálne potlačili pokojný sprievod. Počas útoku príslušníkov tzv. „Červených baretov“ bolo zranených viac ako 500 ľudí.
Správa o násilí vyvolala celospoločenský odpor. Už počas víkendu 18. a 19. novembra vzniklo v Prahe Občianske fórum (OF) a v Bratislave Verejnosť proti násiliu (VPN). Študenti na vysokých školách začali od 21. novembra štrajkovať.
Pád totalitného režimu
Protesty na námestiach vyústili do dvojhodinového generálneho štrajku 27. novembra 1989. Tlak verejnosti priniesol rýchle politické zmeny:
- 29. november: Federálny parlament schválil zmeny v Ústave, čím komunistická strana stratila svoje vedúce postavenie.
- 10. december: Prezident Gustáv Husák vymenoval novú vládu a následne podal demisiu.
- 28. december: Federálne zhromaždenie zvolilo za svojho predsedu Alexandra Dubčeka.
- 29. december: Václav Havel bol jednomyseľne zvolený za prezidenta ČSSR.
Čo sa skutočne stalo počas Nežnej revolúcie v roku 1989
Od roku 2001 si Slovensko túto udalosť pripomína ako štátny sviatok - Deň boja za slobodu a demokraciu, ktorý je zároveň spojený s Medzinárodným dňom študentstva.
tags: #slavnost #nezna #revolucia #v #bratislave