Slávnosť Nanebovstúpenia Pána: Význam, Tradície a Posolstvo

Kresťania na celom svete si pripomínajú významný sviatok - Nanebovstúpenie Pána, latinsky Ascensio Domini, teda vstúpenie Krista do neba. Tento pohyblivý sviatok sa slávi vždy 40 dní po Veľkej noci, nadväzujúc na premenlivý termín veľkonočných sviatkov. Pre katolíkov je to prikázaný sviatok, čo znamená povinnosť zúčastniť sa svätej omše. V Evanjelickej cirkvi a. v. sa Nanebovstúpením začína svätodušný kruh cirkevného roka, ktorý sa o desať dní neskôr završuje svätodušnými sviatkami, známymi ako Turíce alebo Zoslanie Ducha Svätého. Slávnosťou Nanebovstúpenia Pána sa končí veľkonočné obdobie a začína sa obdobie „cez rok“, pričom v piatok po sviatku sa tradične začína deviatnik k Duchu Svätému.

Veriaci si na bohoslužbách pripomínajú zavŕšenie diela Ježiša Krista na Zemi a jeho návrat k nebeskému otcovi. So svojimi učeníkmi sa Spasiteľ lúčil s prísľubom, že bude prítomný vždy medzi tými, ktorí sa zhromaždia v jeho mene. V evanjelických kostoloch je pre tento sviatok charakteristické chrámové rúcho bielej farby.

Biblický základ Nanebovstúpenia

Podľa biblických záznamov sa Pán Ježiš na štyridsiaty deň po svojom vzkriesení naposledy stretol so svojimi učeníkmi. Ježiš im pripomenul, že sa musí splniť všetko, čo je o ňom napísané v Mojžišovom zákone, v Žalmoch a čo napísali proroci - že „Kristus bude trpieť, tretieho dňa vstane zmŕtvych a v jeho mene sa bude všetkým národom hlásať pokánie a odpustenie hriechov“.

Podľa cirkevnej tradície žil Ježiš Kristus 40 dní po svojom zmŕtvychvstaní medzi apoštolmi, robil zázraky na ich povzbudenie a dával im posledné usmernenia do budúcej apoštolskej práce. Zároveň im prisľúbil Ducha Svätého, ktorý im všetko pripomenie a bude ich učiť a viesť. Jeho zoslanie sa slávi desať dní po Kristovom nanebovstúpení ako tretí najväčší cirkevný sviatok.

Nanebovstúpenie opisujú viaceré z biblických kníh. Ježiš podľa nich vyviedol apoštolov na vrch a slávnostne ich vyzval ísť do celého sveta a hlásať evanjelium. Potom ich požehnal a vzniesol sa pred ich očami, ale oblak ho zakryl. Nato sa im zjavili dvaja anjeli a povedali, že Ježiš odišiel do neba, ale znova príde na zem. Bude to jeho druhý príchod pri poslednom súde.

Náš Pán po tom, ako svojim učeníkom pripomenul, aby neopúšťali Jeruzalem do príchodu Svätého Ducha, ktorého zoslanie prisľúbil, „zdvihol ruky a požehnal ich. Ako ich žehnal, vzdialil sa od nich a vznášal sa do neba“ (Lk 24, 50 - 51). V Skutkoch apoštolov čítame, že učeníci hľadeli, ako sa Ježiš Kristus vznášal, ale potom „oblak im ho vzal spred očí“ (Sk 1, 9). Doslova sa naplnilo prisľúbenie, ktoré dal Ježiš Židom, že uvidia „Syna človeka vystupovať ta, kde bol predtým“ (Jn 6, 62). Náš Pán skutočne „vzatý bol do slávy“ (1Tim 3, 16).

Miesto Nanebovstúpenia: Olivová Hora

Ježiš Kristus vystúpil na Nebesia práve na Olivovej hore, aby tam, kde sa začalo jeho pozemské utrpenie, začalo sa aj jeho oslávenie. Miesto, odkiaľ Ježiš vystúpil do neba, je uctievané na vrcholku Olivovej hory. Jedna stará správa hovorí: „Na celej Olivovej hore nie je asi žiadne vyššie miesto ako to, odkiaľ Pán podľa tradície vystúpil do neba.“ Zároveň už od počiatkov kresťanstva bolo toto miesto uctievané ako miesto, kde Ježiš vyučoval svojich učeníkov a kde im zjavil tajomstvo konca sveta.

Svedectvo o Kristovom slávnom výstupe do neba sa nachádza nielen v Písme, ale podopierajú ho aj historické pamiatky. Podľa svedectva Euzébia Cézarejského († 339) svätá Helena, matka cisára Konštantína, „vztýčila majestátnu stavbu na Olivovej hore na pamiatku nanebovstúpenia Toho, ktorý je Spasiteľom ľudstva, keď postavila posvätný chrám na samom vrchole hory“ (Euzébius, Život Konštantína, zv. III, kap. 43).

Historické dokumenty potvrdzujú, že kedysi stál na Olivovej hore svätý vysoko týčiaci sa chrám (jeho názov bol Eleona, čo znamená bazilika Olivovníka). Vieme, že tento chrám bol postavený ku cti Nanebovstúpenia Pána. Bazilika Eleona bola rozborená Peržanmi v roku 614. Po jej obnovení v 8. storočí ju znovu zničili neverci. V 12. storočí križiaci prevzali úlohu obnoviť baziliku, ale skôr, ako ju stihli dokončiť, ju opäť zničili Saracéni a už nikdy nebola obnovená. Do súčasnosti sa zachovala len malá osemuholníková kaplnka, ktorá pokrýva presné miesto, z ktorého podľa tradície náš Pán skutočne vystúpil do neba.

Posledný, kto opisuje krásu Eleony, je jeruzalemský patriarcha Sofronius (7. st.). Križiaci na Olivovej hore postavili novú stavbu na pamiatku nanebovstúpenia Pána (12. st.), v ktorej bol oltár s dvoma stopami, ktoré mali pripomínať, že toto je miesto, odkiaľ Pán vystúpil do neba. Tieto stopy sú však len ľudovou tradíciou, nie skutočnými odtlačkami Kristových chodidiel, čo dokazuje aj fakt, že o uctievaní stôp nie je zmienka v oficiálnej liturgii kostola Nanebovstúpenia. Sultán Saladin po dobytí Jeruzalema (12. st.) urobil z kostola Nanebovstúpenia mešitu, ktorá sa zachovala dodnes.

Ďalej máme svedectvo sv. Cyrila Jeruzalemského († 386), ktorý vo svojich katechézach uvádza Olivovú horu na svedectvo o Nanebovstúpení nášho Pána, keď hovorí: „Z neba zostúpil na zem v Betleheme, ale do neba vystúpil z Olivovej hory. Olivová hora stojí do dnešného dňa a ukazuje očiam veriacich toho, ktorý vystúpil na oblaku. Toto je nebeská brána jeho nanebovstúpenia“ (Katechézy XIV, 23). Olivovú horu Cyril označuje za „svätú horu, z ktorej Kristus vystúpil k svojmu Otcovi“ (tamtiež, X, 19).

Historický Vývoj Slávenia Sviatku

Slávenie sviatku Nanebovstúpenia je veľmi starobylé. Sv. Augustín († 430) neváha uznať, že tento sviatok má apoštolský pôvod (porov. List Januáriovi, č. 118). Avšak, do konca 4. storočia nemáme nijaký historický dôkaz o jeho slávení ako samostatného sviatku. Krátko potom celá Cirkev, na Východe aj Západe, slávila Sväté nanebovstúpenie ako veľký sviatok.

Paschálne obdobie pôvodne trvalo päťdesiat dní a končilo sa v Nedeľu Päťdesiatnice. Pretože Písma spájajú zostúpenie Svätého Ducha so slávnym vystúpením nášho Pána do neba, až do polovice 4. storočia sa tajomstvo Nanebovstúpenia pripomínalo v Päťdesiatnicu. To je dôvod, prečo cirkevný historik Euzébius Cézarejský († 339) dosvedčuje, že svätá a slávna slávnosť Paschy sa končila po „období siedmich týždňov a spečaťovala sa veľkým sviatkom Päťdesiatnice, v ktorý sa podľa Svätých písiem udialo vystúpenie nášho Spasiteľa do neba a zostúpenie Svätého Ducha medzi ľudí“ (porov. Život Konštantína IV, 64).

Na konci 4. storočia sa Nanebovstúpenie začalo sláviť ako samostatný sviatok, oddelene od Päťdesiatnice. V tom čase bolo paschálne obdobie skrátené na štyridsať dní v súlade s údajom zo Skutkov apoštolov. Podľa tohto spisu sa Ježiš po svojom slávnom vzkriesení svojim učeníkom „štyridsať dní zjavoval a hovoril o Božom kráľovstve“ (Sk 1, 3). V tej dobe bolo ostatných desať dní pred Päťdesiatnicou venovaných očakávaniu Svätého Ducha (Sk 1, 14).

A tak okolo roku 380 nám Egeria, slávna španielska pútnička do Svätej zeme, rozpráva, že v Jeruzaleme sa Nanebovstúpenie pripomínalo ešte stále v Nedeľu Päťdesiatnice popoludní slávnostnou procesiou na Olivovú horu, „na miesto, odkiaľ náš Pán vystúpil do neba“. Pri tejto príležitosti sa „čítali niektoré pasáže z Písiem, spievali sa hymny, ktoré boli prerušované modlitbami, a zazneli aj patričné antifóny“ (porov. Egeria, Denník púte, kap. 43). Ale v Betleheme, podľa svedectva tej istej Egerie, slávili sväté Nanebovstúpenie už v štyridsiaty deň po Pasche, teda vo štvrtok šiesteho týždňa (tamže, kap. 42). Tam sa Nanebovstúpenie slávilo ako veľký sviatok, ktorému predchádzalo bdenie (lítia). Na konci 4. storočia sa Nanebovstúpenie začalo sláviť oddelene a nakoniec sa stalo jedným z najväčších sviatkov liturgického kalendára s vlastným bdením a osemdňovým posviatočným obdobím.

Homílie a Učenie Cirkevných Otcov

Najstaršie homílie na sviatok Nanebovstúpenia, slávený už v štyridsiaty deň po Pasche, predniesli sv. Gregor Nysský († 394) a sv. Ján Zlatoústy († 407). Svätý Gregor nazýva tento deň, „v ktorý bol od nás vzatý Pán“, Spása a tým poukazuje na to, že vystúpením do svojej nebeskej slávy náš Pán dokončil dielo našej spásy (porov. Migne, Grécka patrológia, zv. 46, 689 - 690). Svätý Ján Zlatoústy rozpráva o tomto sviatku ako o dobre zabehnutom a všeobecnom (Ibid., zv. 50, 441 - 452).

Svätý Ján Zlatoústy opisuje Nanebovstúpenie ako vrchol sviatkov, ktorý predchádza Turíciam: „Nedávno sme slávili sviatok Kríža, Umučenia, Zmŕtvychvstania a potom Nanebovstúpenia nášho Pána Ježiša Krista; dnes sme povýšení až k samému vrcholu dobier, prišli sme k metropole sviatkov (Turíc).“ Svätý Augustín vo svojej homílii na tento sviatok zdôrazňuje: „Dnes náš Pán, Ježiš Kristus, vystúpil do neba. Pán dnes vystupuje do neba, vystupuje do neba za hlaholu poľnice. Pán vystupuje do neba a celé nebo jasá, lebo domov sa vracia Pán, domov, do Otcovho náručia sa vracia Syn, milovaný Boží Syn.“

A tak na konci 4. alebo na začiatku 5. storočia Apoštolské konštitúcie (V, 19) stanovili nasledovné pravidlo: „Počítajte štyridsať dní od prvého Pánovho dňa (= Nedele Paschy) do piateho dňa (= štvrtka) šiesteho týždňa a slávte sviatok Nanebovstúpenia Pána, pretože v tento deň Pán dokončil celý plán a celé svoje dielo spásy a vrátil sa k Bohu Otcovi, ktorý ho poslal, a sedí po Otcovej pravici (Kniha V, kap. 19)."

Teologický Význam Nanebovstúpenia

Nanebovstúpenie Pána nám okrem iného má pripomenúť, že naša púť po tejto zemi jedného dňa skončí a že náš život nezávisí od vecí pozemských, ale tých nebeských. Ukazuje nám, kam naša životná púť vedie. Ježiš sám povedal, že nám pripraví miesta v nebi. Kristus nevošiel do Svätyne zhotovenej rukou, ktorá je len predobrazom pravej, ale do samého neba, aby sa teraz za nás ukázal pred Božou tvárou.

Liturgické hymny pre sviatok Nanebovstúpenia sú inšpirované Svätým písmom a kázňami významných cirkevných Otcov. Podrobne opisujú nielen Nanebovstúpenie a oslávenie nášho Pána s jeho ľudskou prirodzenosťou v nebi, ale aj naše vlastné oslávenie spolu s Ježišom. Svojím slávnym nanebovstúpením náš Pán Ježiš Kristus dokončil dielo nášho vykúpenia a znovu otvoril brány neba celému ľudskému pokoleniu, ako to dosvedčuje sv. Ján Zlatoústy: „A teraz my, ktorí sme predtým boli považovaní za nespôsobilých prebývať aj na zemi, sme boli vyzdvihnutí do neba, s Kristom sme vystúpili do nebeského kráľovstva“ (Homília na Nanebovstúpenie, 1).

Náš Pán a Spasiteľ, aj keď vystúpil do neba a sedí po Otcovej pravici, na nás nezabudol. Ako povedal, pripravuje nám „miesto v dome svojho Otca“ (porov. Jn 14, 2 - 3). A prisľúbil, že nám pošle Svätého Ducha, ktorý nás osvieti a zavedie do nášho nebeského príbytku pripraveného Kristom. Pán Ježiš, ako víťaz nad hriechom a smrťou, nás predišiel do večného príbytku, aby nám dal nádej, že kde je on ako naša hlava, tam raz budú aj jeho údy v tej istej sláve.

Aspekty Nanebovstúpenia

• Odmena za utrpenie: 33 rokov Pánovho života, od jaslí až po kríž, bolo nepretržitou reťazou utrpenia, nenávisti a prenasledovania. Preto ho odmieňa Otec tak kráľovsky v Nebesiach: sedí po pravici Božej.
• Ponížený Ježiš je povýšený: Zostúpil z Neba na zem, z lona Boha Otca do lona Panny, ležal v maštali, v jasliach a po tridsiatich rokoch sa ponosuje: „Vtáci majú hniezda a vlci brlohy, len Syn človeka nemá kde hlavu skloniť.“ A najviac sa uponížil na kríži, kde zomrel so zločincami. Ale kto sa ponižuje, toho Boh povýši!
• Poslušný Ježiš dostáva neobmedzenú moc: Pretože bola Jeho poslušnosť neobmedzená, dostáva neohraničenú moc v Nebi. Už tu na zemi mal moc liečiť chorých, kriesiť mŕtvych, rozkazovať búrkam a vetrom; akú moc mu dal Otec teraz, keď sa vrátil k Nemu poslušný až na kríž?

Apoštoli a ostatní, ktorí hovorili o Božej „pravici“, vedeli, že používajú metaforu, antropomorfizmus (pripisujú Bohu ľudskú vlastnosť, v tomto prípade „pravú ruku“). Sedenie po pravici pozemského kráľa bolo miestom moci a cti. Ten, kto toto miesto zastával, konal v mene kráľa a mal právo na rovnakú úctu ako kráľ.

Veľký sviatok Kristovho nanebovstúpenia, ktorý sa slávi v štyridsiaty deň po Pasche, je vlastne dvojnásobným sviatkom. V prvom rade je to slávenie pamiatky Kristovho nanebovstúpenia, ako ho slávili apoštoli a ako je zaznamenané vo Svätom písme. Tento sviatok si všíma aj to, čo bolo neviditeľné: Kristus tróni po Otcovej pravici.

Božie Slovo, skutočne vtelené v Ježišovi, Synovi Márie, je neoddeliteľne spojené s našou ľudskou prirodzenosťou. Táto nová a jedinečná skutočnosť je vyjadrená v ikone sviatku. Trón večnej Trojice sa často zobrazuje ako tri sústredné kruhy. Uprostred nich je, vyvýšený anjelmi, Kristus vo svojom človečenstve. Sviatok Kristovho nanebovstúpenia je teda aj oslávením našej ľudskej prirodzenosti a spečatením Kristovej služby na zemi. V Kristovi teraz naše človečenstvo sedí po Otcovej pravici, ale v skutočnom zmysle Kristus nie je osamelý. Jeho človečenstvo v nebesiach je len prvým z mnohých ľudí, ktorí budú oslávení spolu s ním.

Svätý Pavol to opisuje obrazom z poľnohospodárskeho prostredia: Kristus je prvým z úrody a my máme byť zvyškom úrody! „Kristus vstal z mŕtvych, prvotina zosnulých. Lebo ako je skrze človeka smrť, tak je skrze človeka aj zmŕtvychvstanie: Veď ako všetci umierajú v Adamovi, tak zasa všetci ožijú v Kristovi.“ Ján Zlatoústy, keď hovorí o nanebovstúpenom Kristovi, používa množné číslo: „vystúpili sme do neba“. Ak vystúpila do neba „prvotina“, vystúpil aj zvyšok úrody. „My, ktorí sme sa zdali byť nehodní zeme, sme teraz vyzdvihnutí do neba.“ „Kristus vystúpil do neba a s Kristom vystúpilo aj naše telo. … Úžasné! Pozri sa znova, ako Kristus vyzdvihol Cirkev. Akoby ju dvíhal nejakým motorom, vyzdvihol ju do obrovskej výšky a posadil ju na trón. Veď kde je Hlava, tam je aj telo. Medzi Hlavou a telom nie je nijaký interval oddelenia."

„Naša prirodzenosť, ktorá kedysi padla, bola povýšená nad anjelov a nad ľudské chápanie usadená na Boží trón. „Majestát Toho, ktorý sa stal chudobným v tele, bol vyzdvihnutý nad nebesia a naša padlá prirodzenosť bola poctená tým, že sedí s Otcom.“

Liturgické Slávenie a Hymnografia

V Katolíckej cirkvi je Nanebovstúpenie Pána prikázaným sviatkom. Na niektorých miestach vo svete sa jeho slávenie z pastoračných dôvodov môže konať aj v nasledujúcu nedeľu. Na Slovensku si sviatok tradične pripomíname vo štvrtok, teda na 40. deň po Veľkej noci, napriek tomu, že nie je štátnym sviatkom. Pre zaujímavosť možno spomenúť, že deň Nanebovstúpenia Pána stále ako štátny sviatok majú napríklad v Rakúsku, Belgicku, Dánsku, Fínsku, Francúzsku, na Islande, v Luxembursku, Nórsku, Holandsku, Švédsku či Švajčiarsku.

V byzantskom obrade je Nanebovstúpenie jedným z dvanástich veľkých sviatkov a slávi sa osem dní, pričom sa končí v piatok pred Zostúpením Svätého Ducha. Deň pred sviatkom sa slávi Odovzdanie Paschy. Bohoslužobné texty v byzantskom obrade synteticky predstavujú celý Kristov plán spásy, od jeho vtelenia a utrpenia, cez vzkriesenie, až po prísľub zostúpenia Svätého Ducha a druhého Kristovho príchodu (parúzie). Sviatok má preto aj výrazný eschatologický nádych a pripravuje na prichádzajúce Turíce.

Slávenie Nanebovstúpenia bolo vždy spojené s procesiou. V Jeruzaleme, ako dosvedčuje pútnička Egeria, veriaci kráčali v procesii na vrchol Olivovej hory. V sýrskej Antiochii ľud šiel v procesii k predmestskému chrámu v Romanesia, kde sv. Ján Zlatoústy predniesol svoju slávnu homíliu Na Nanebovstúpenie nášho Pána. Podľa svedectva cirkevného historika Socrata Scholastica (zomrel po roku 439), v Konštantínopole sa veriaci zvykli schádzať a sláviť tento sviatok v chráme v Elaea, hneď za mestským prístavom (porov. Socrates, Cirkevné dejiny VII, 26). Tieto procesie len umocňovali slávnostnosť slávenia tohto sviatku.

Hymnografia a Modlitby

Slávnostnosť tohto sviatku značne zväčšili inšpirovaní hymnografi, ktorých mená sú nám väčšinou neznáme. Najstarší hymnus - „Narodil si sa, Bože náš“ - sa pôvodne spieval na Päťdesiatnicu. Ale niekedy v 5. storočí, keď sa Nanebovstúpenie začalo sláviť ako samostatný sviatok, bola táto stichira prenesená k Nanebovstúpeniu. Autor tropára pre tento sviatok je neznámy, no kondák sa pripisuje sv. Romanovi Sladkopevcovi, známemu hymnografovi 6. storočia. Existujú dva kánony pre slávenie utierne sviatku. Prvý skomponoval sv. Ján Damaský († 749), slávny hymnograf Monastiera sv. Sábu pri Jeruzaleme. Druhý sa pripisuje mníchovi známeho monastiera Studion v Konštantínopole sv. Jozefovi Studitovi († 832), ktorý bol prenasledovaný pre uctievanie posvätných ikon. Liturgické hymny pre sviatok Nanebovstúpenia sú inšpirované Svätým písmom a kázňami významných cirkevných Otcov.

Vybrané liturgické texty a modlitby

Tropár, 4. hlas:
„Vystúpil si do slávy, Kriste, Bože náš, a naplnil si radosťou svojich učeníkov prisľúbením Svätého Ducha, ktorého si im zaručil svojím požehnaním; pretože ty si Boží Syn, Vykupiteľ sveta.“

Kondák, 4. hlas:
„Keď si naplnil plán spásy pre nás a zjednotil si všetky veci na zemi s tými v nebi, Kriste, Bože náš, vystúpil si v sláve, no neopustil si nás, ale navždy si zostal s nami; tým, ktorí ťa milujú, si ohlásil: „Ja som s vami a nikto vás nepremôže.““

Najstarší hymnus na Nanebovstúpenie:
„Narodil si sa spôsobom, ktorý si si sám vybral, Bože náš. Zjavil si sa a trpel si v tele, ako si ty chcel.“

„Velebíme ťa, Kriste, Darca života, a oslavujeme tvoje božské vystúpenie v tvojom najčistejšom tele do neba.“ (Velebenie na utierni)

Modlitby a výzvy k rozšíreniu Božieho kráľovstva:

• Bože, večná pravda, veríme v teba.
• Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
• Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
• Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
• Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno.
• Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
• Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
• Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
• Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
• Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
• Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
• Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci našej Spoločnosti pomáhajte nám v apoštolskej práci.

„Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí.“

Modlitba z Tretej Eucharistickej modlitby: „Tam zotrieš každú slzu z našich očí a uvidíme teba, svojho Boha, z tváre do tváre, budeme ti podobní po všetky veky a budeme ťa bez prestania chváliť v Kristovi našom Pánovi, skrze ktorého štedro dávaš svetu všetko dobré.“

Svätá sestra Faustína vo svojom Denníčku opisuje vnútorné prežitie sviatku Nanebovstúpenia: „Dnes už od samého rána sa Boh dotýka mojej duše. Po svätom prijímaní som chvíľu prebývala s nebeským Otcom. Moja duša bola pritiahnutá do samotnej žiary lásky. Pochopila som, že žiadne vonkajšie diela nemožno porovnávať s čistou láskou k Bohu… Videla som radosť vteleného Slova a bola som pohrúžená do trojjediného Boha. Keď som prišla k sebe, moju dušu zaplavila túžba, túžim spojiť sa s Bohom. Zalieva ma taká veľká láska k nebeskému Otcovi, že celý tento deň nazývam nepretržitou extázou lásky.“

Ľudové Tradície a Pranostiky

Význam sviatku Nanebovstúpenia Pána sa premietol do ľudového pranostického kalendára a ľudia dodnes veľmi starostlivo sledujú, aké je počasie. Jedna z pranostík hovorí: „Ako je na Vstúpenie, tak bude celú jeseň.“ Roľníci sa vždy na sviatok nanebovstúpenia obávali dažďa, pretože „aj malý dážď na Vstúpenie senu škodí, jasný deň mu osoží.“

Ľudí oddávna poteší na sviatok Nanebovstúpenia pekné teplé a jasné počasie. Jedna z najpopulárnejších pranostík ubezpečuje: „Ak je teplé a jasné Nanebovstúpenie, sľubuje to vinárom veľké potešenie.“ Chladný a daždivý sviatočný deň, naopak, ľudí nikdy veľmi nepotešil. Pranostiky zhodne konštatujú aj ďalekosiahly nepriaznivý vplyv takého dažďa: „Ak na Nanebovstúpenie prší, bude po celý rok málo paše“ a tiež: „Na Nanebovstúpenie slota - v jeseni bude veľa blata.“

Poslanie a Prísľub

Ježiš sa zjavil Jedenástim a povedal im: „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu. Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený; ale kto neuverí, bude odsúdený. A tých, čo uveria, budú sprevádzať tieto znamenia: v mojom mene budú vyháňať zlých duchov, budú hovoriť novými jazykmi, hady budú brať do rúk a ak niečo smrtonosné vypijú, neuškodí im; na chorých budú vkladať ruky a tí ozdravejú.“ Keď im to Pán Ježiš povedal, vzatý bol do neba a zasadol po pravici Boha. Oni sa rozišli a všade kázali. Pán im pomáhal a ich slová potvrdzoval znameniami, ktoré ich sprevádzali.

Keď čítame evanjeliá a zamýšľame sa nad Ježišovým životom a poslaním, vnímame, že je ohraničený dvoma udalosťami: Ježišovým narodením a nanebovstúpením. Preto sa nám dnes na Slávnosť Nanebovstúpenia Pána núka povedať, „tu sa to všetko skončilo.“ Ježiš dnes „opúšťa“ našu zem, zanecháva na Olivovej hore apoštolov, ako pozerajú za ním do neba. Povedať: „dnes sa všetko skončilo,“ je nesprávne minimálne z dvoch dôvodov.

Ježiš vystupuje do neba k Otcovi vo svojej oslávenej ľudskej prirodzenosti a berie so sebou aj našu ľudskosť, aby s Ním vystúpilo k Otcovi celé ľudstvo. Ježiš nenechal apoštolov a tiež i nás opustených ako siroty. Dáva silný prísľub, dáva nám svoje slovo: „ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“ (Mt 28, 20) Ježiš zostáva so svojimi, so svojou Cirkvou, prostredníctvom svojho slova, vo sviatostiach, v našom spoločenstve… Našimi osobnými i spoločnými dejinami nás sprevádza živá Osoba, On, živý, vzkriesený Pán. Nesmieme stratiť dôveru v tento jeho prísľub.

A druhá skutočnosť, na ktorú máme dnes myslieť, sú slová, ktoré povedal pred nanebovstúpením: „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu.“ (Mk 16, 15) Keď hŕstka jeho verných počula tieto slová, v tej chvíli ešte celkom nechápala, čo to znamená. Ježiš dáva túto úlohu všetkým pokrsteným, aby sa zapojili do ohlasovania evanjelia. „Misijný príkaz“ zaznieva dnes aj nám. S posolstvom evanjelia máme ísť tam, kde je človek. Celé dejiny a celý svet potrebujú, aby sme do nich vstupovali s posolstvom evanjelia. Naši príbuzní, priatelia, kolegovia, ľudia z obce alebo sídliska, ba celý svet sú pre nás misijným poľom. Poslanie Krista Vykupiteľa, zverené Cirkvi, je ešte ďaleko od svojho zavŕšenia. Všeobecný pohľad na ľudstvo nám ukazuje, že toto poslanie je ešte len v začiatkoch a že sa musíme zasadiť so všetkými silami za službu tomuto poslaniu.

Termíny Slávenia Nanebovstúpenia v nasledujúcich rokoch

tags: #slavnost #nanebovstupenia #pana #prosby