Medzinárodný deň Rómov, pripadajúci na 8. apríla, sa stal symbolom rómskej identity, hrdosti a politického hlasu. Tento deň je nielen pripomienkou a oslavou jedinečnej kultúry, ale aj výzvou na spravodlivosť, rovnosť a dôstojnosť pre najväčšiu európsku etnickú menšinu.
História a význam Medzinárodného dňa Rómov
Zrodenie rómskej identity: Prvý svetový kongres Rómov
Dôležitosť 8. apríla súvisí s dátumom konania prvého Svetového kongresu Rómov. Toto prelomové stretnutie sa konalo od 8. do 12. apríla 1971 v anglickom Orpingtone pri Londýne. Stal sa prvým oficiálnym a jednotným politickým vystúpením Rómov.
Na kongrese sa zúčastnili rómske delegácie zo 14 štátov. Účastníci odmietli nesprávne pomenovania ako „Cigáni, Zigeuner, Gipsy“, ktoré po stáročia znamenali očierňovanie, marginalizáciu a vylúčenie, a dohodli sa na spoločnom etnickom pomenovaní Rómovia. Zároveň deklarovali spoločný pôvod a prijali vlastné symboly.
Na tomto kongrese bola tiež prijatá rómska zástava. Dovtedajšie dva pruhy - modrý (symbol neba) a zelený (znázornenie spätosti Rómov s prírodou) - doplnil v strede červený kruh, symbol Ašókskej čakry. Bola schválená aj medzinárodná hymna.
Delegáti taktiež založili novú medzinárodnú organizáciu Rómov, Union Romani (Únia Rómov), ktorá zastupovala 71 rómskych organizácií z 21 štátov. V marci 1979 sa stala poradným orgánom Organizácie Spojených národov (OSN) a v súčasnosti sa nazýva Medzinárodná rómska únia (International Romani Union, IRU). Podkomisia OSN pre prevenciu diskriminácie uznala existenciu Rómov ako svojbytnej národnej etnickej skupiny v roku 1997.
Oficiálne vyhlásenie dňa a jeho pripomínanie
O tom, že 8. apríl sa stane Medzinárodným dňom Rómov, sa rozhodlo na štvrtom Svetovom kongrese Rómov, organizovanom Medzinárodnou rómskou úniou v roku 1990 neďaleko Varšavy. Na Slovensku si tento deň pripomíname od roku 2001.
Rómovia sú druhou najpočetnejšou menšinou v Slovenskej republike. V roku 1991 prijala slovenská vláda Zásady vládnej politiky k Rómom, ktorou uznala etnickú svojbytnosť Rómov na úrovni ostatných menšín.
Výzvy a apel k zodpovednosti
Posolstvo od KBS a vládnych predstaviteľov
Predseda Konferencie biskupov Slovenska (KBS) Bernard Bober pri príležitosti Medzinárodného dňa Rómov povzbudil Rómov, aby si zodpovedne osvojovali vzdelanie a prispievali k dobru nielen svojej komunity, ale aj celej spoločnosti. Zároveň si praje, aby Rómovia v spoločenstvách čoraz väčšmi nachádzali prijatie bez predsudkov. Poďakoval sa kňazom, rehoľným sestrám, učiteľom, pastoračným i komunitným pracovníkom, ktorí venujú svoj čas a sily osobitne rómskym deťom a mladým.
Splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Alexander Daško zdôraznil, že Rómovia sú „hrdí a slobodní ľudia, ktorí chcú slobodne dýchať“ a sám sa k svojmu pôvodu hrdo hlási. Odkázal na dôležitosť toho, že v roku 1971 začali Rómovia hovoriť sami za seba, odmietli hanlivé označenia a prijali vlastné symboly.
Význam 8. apríla vyzdvihol i splnomocnenec vlády SR pre národnostné menšiny Ákos Horony, a to nielen z pohľadu pripomenutia kultúry, histórie a tradícií rómskej národnostnej menšiny ako neoddeliteľnej súčasti slovenskej spoločnosti. Zároveň je to deň, keď si znovu uvedomujeme význam ochrany práv národnostných menšín a materinského jazyka a potrebu ich dôsledného uplatňovania v každodennom živote. V ochrane práv národnostných menšín vidí spoločnú úlohu vytvárať prostredie vzájomného porozumenia, dialógu a spolupráce.
Pretrvávajúce problémy a systémové bariéry
Napriek oslavám je Medzinárodný deň Rómov aj pripomienkou tvrdej reality, ktorú rómske komunity zažívajú dodnes. Skúsenosť mnohých rómskych rodín je stále poznačená sociálnym vylúčením, predsudkami a systémovými bariérami, ktoré im bránia naplno rozvíjať svoj potenciál a dôstojne sa podieľať na živote spoločnosti.
Závažným problémom zostáva segregácia rómskych detí vo vzdelávacom systéme, podmienky bývania, nerovný prístup ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti či pretrvávajúca diskriminácia na trhu práce. Ľudskoprávna koalícia vidí problém v systémových zlyhaniach a upozorňuje na nedostatočné verejné politiky, stereotypy v zdravotníctve a na trhu práce, ako aj absenciu odvahy zaviesť cielené opatrenia, ktoré by priniesli skutočnú zmenu.
Poslanec Národnej rady SR Peter Pollák mladší pripomenul, že aj v roku 2026 sú Rómovia často vystavení diskriminácii, sociálnemu vylúčeniu a systémovým prekážkam, ktoré im bránia žiť dôstojný život. Prístup k základným potrebám, ako sú pitná voda, kanalizácia, bývanie či kvalitná infraštruktúra, zostáva pre tisíce ľudí nedosiahnuteľný. „Nemôžeme hovoriť o rovnosti, pokiaľ tu máme stále ľudí, ktorí žijú v podmienkach 19. storočia," dodal.
Bývalý splnomocnenec vlády pre rómske komunity Peter Pollák starší zaradil medzi zlyhania vlády projekt miestnych občianskych a preventívnych služieb (MOPS), ktorý je podľa neho prakticky pochovaný. Končí sa v najbližších mesiacoch a namiesto systémového riešenia sa našlo len veľmi málo peňazí na taký dôležitý projekt, čo nepokryje drvivú väčšinu pôvodného rozsahu. Podľa neho je vidieť, že túto tému vláda ignoruje a Slovensko v tejto oblasti využilo financie z EÚ neefektívne.
Pollák mladší takisto pripomenul problém požiarov v osadách, ktoré sa dejú prakticky každý druhý týždeň, čo predstavuje obrovský problém, pred ktorým si nesmieme zatvárať oči.
Priateľstvá a výzvy do budúcnosti
Prekonanie stereotypov a predsudkov
Ku Svetovému dňu Rómov je dôležité popriať Rómom na Slovensku veľa. Zaslúžia si a majú mať to isté, čo nerómska väčšina. Ide o zvyšovanie šancí pre Rómov dosiahnuť rovnaké výsledky a pochopenie zo strany väčšiny ich znevýhodnenej situácie, čo je pre nich začiatok rovných šancí.
Je dôležité, aby Rómov už nikto nikdy neoznačoval slovom „neprispôsobiví“. Dôvod je veľmi jednoduchý: Rómovia sú veľmi prispôsobiví väčšine, s ktorou spoločne a vo vzájomnej blízkosti žijú. Inak by neprežili. Ak sa nerómska väčšina prispôsobí zákonom, ktoré sama schválila a bude ich dodržiavať, potom takisto budú dodržiavať zákony aj Rómovia. Konajú v súlade s tým, čo vidia, práve preto, lebo sú prispôsobiví.
Ďalším prianím je, aby sa už nikdy nepoužíval termín „Rómsky problém“. Všetky problémy spolužitia sú spoločnými problémami a týmto termínom sa podsúva vina z viacnásobného spoločného zlyhania na jednu stranu, na stranu Rómov. Život, akokoľvek ťažký, vrátane spolužitia, treba v prvom rade žiť a nie hľadať čím rýchlejšie riešenie „problému“. Slovo „problém“ má zlú reputáciu už zo školských lavíc, kde nás učili, že problém treba vyriešiť alebo odstrániť. Prirovnanie k termínu „Židovská otázka“ počas vojnového Slovenského štátu slúži ako varovanie pred dehumanizujúcim označením ľudských osudov ako „problému“.
Oslava rómskej kultúry a dedičstva
Medzinárodný deň Rómov nám pripomína myšlienky a hodnoty, ktoré sú dôležité pre nás všetkých. Problémy, s ktorými zápasia Rómovia, ovplyvňujú kvalitu života nás všetkých. V dobrej a slušnej spoločnosti záleží na každom človeku, na každom príbehu. Je to deň oslavy rómskej kultúry, histórie i tradícií.
Oslavujeme bohatú kultúru, ktorou Rómovia a Rómky obohatili a obohacujú kultúrne dedičstvo - nielen Slovenska, Európy, ale i celého sveta. Rómky a Rómovia sú súčasťou nášho kultúrneho, spoločenského i ekonomického života. V tento významný deň si pripomínajú bohatosť rómskej kultúry, rodových a rodinných tradícií, duchovnú kultúru, históriu a Romipen (rómstvo) ľudí, ktorí žijú v Európe takmer tisíc rokov.
Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity si tento deň pripomenul viacerými vstupmi v médiách a počas slávnostného večera 9. apríla 2025 v prítomnosti významných hostí a rómskych umeleckých telies odovzdá splnomocnenec vlády pre rómske komunity Alexander Daško ocenenia trom významným osobnostiam za dlhoročné a nezištné aktivity v prospech rómskych komunít a vysoko profesionálny prístup.
Medzinárodný deň Rómov je pripomienkou rovnakých šancí pre všetkých. Rôzne farby pleti, rozmanité jazyky či odlišné zvyky ani akákoľvek ďalšia inakosť nás nerozdeľujú, práve naopak. Príkladom je príbeh mladého talentovaného boxera Viliama Tankóoa, ktorý sa boxu venuje od svojich 8 rokov a jeho snom je dostať sa na olympiádu.