Na Vianoce kresťania slávia narodenie Ježiša Krista. Sú to sviatky, kedy veriaci kresťan vyznáva azda najintenzívnejšie: „Verím v jedného Pána Ježiša Krista, jednorodeného Syna Božieho, zrodeného z Otca pred všetkými vekmi; Boha z Boha, Svetlo zo Svetla, pravého Boha z Boha pravého, splodeného, nie stvoreného, jednej podstaty s Otcom: skrze neho bolo všetko stvorené. On pre nás ľudí a pre našu spásu zostúpil z nebies. A mocou Ducha Svätého vzal si telo z Márie Panny a stal sa človekom.“ Je to deň, kedy si veriaci kresťania pripomínajú historický okamih narodenia vteleného večného Slova, Božieho vtelenia, sviatky vykúpenia, pokoja a lásky.
Presný dátum narodenia a historické korene Vianoc
Presný dátum narodenia Pána známy nie je. Ani astronómovia, dejepisní bádatelia a cirkevní historici sa nezhodujú v tom, že 25. december roku 0 je autentickým dátumom Kristovho narodenia, ani pokiaľ ide o rok, ani pokiaľ ide o deň. Zodpovedajú za to niektoré chyby a omyly vo výpočtoch, ktorých sa dopustil skýtsky mních Dionysos Exiguus. Pri stanovovaní začiatku nového letopočtu zabudol na nultý rok a prehliadol štyri roky vlády cisára Augusta pod menom Octavian. Podľa biblického podania sa Ježiš narodil v Betleheme, v Júdskom kraji, v čase kráľa Herodesa. Jeho vláda sa skončila smrťou roku 4 pred Kristom, preto sa Ježiš musel narodiť pred rokom 4 pred Kristom. Rímskokatolícky kňaz Marián Gavenda uvádza, že je takmer isté, že to nebolo 25. decembra, keďže tento sviatok vznikol až v druhom a treťom storočí.
Pôvod slávenia 25. decembra
Slávenie 25. decembra ako dňa narodenia Ježiša Krista je doložené po prvý raz z roku 336 v Ríme. Existujú dve hlavné hypotézy pre stanovenie tohto dátumu:
- Christianizácia rímskeho sviatku slnovratu: Rimania 25. december slávili ako deň slnovratu, sviatok slnka, známy ako Natalis Solis invicti (Narodenie nepremožiteľného Slnka). Kresťania tento pôvodne pohanský sviatok použili a nanovo ho interpretovali v kresťanskom duchu, sláviac príchod Ježiša Krista ako Slnka spravodlivosti (Sol iustitiae) alebo Svetla sveta (Lux Mundi). Tento dátum bol všeobecne prijatý a veľmi rýchlo sa ujal.
- Zvestovanie Panne Márii: Druhou alternatívou je, že 25. marca zvestoval archanjel Gabriel Márii, že sa stane Kristovou matkou. O deväť mesiacov neskôr, čo zodpovedá času vývinu dieťaťa v lone matky, pripadol symbolický deň narodenia Pána práve na 25. december. Podľa historika Williama Tigheho, Cirkev vybrala 25. december preto, lebo starí Židia verili, že proroci boli počatí v ten istý deň, v ktorý zomreli. Rímski kresťania za čias Tertuliána vyrátali, že Kristus zomrel 25. marca. Preto k tomuto dátumu pripočítali deväť mesiacov a vyšiel im predpokladaný dátum narodenia Ježiša Krista.
Meteorologické argumenty
Na základe Lukášovho evanjelia, ktoré uvádza, že boli „v tom kraji na poliach pastieri, ktorí v noci strážili svoje stádo“ (Luk 2,8), meteorológovia vykonali merania teplôt v Chebrone, blízko Betlehema. Krivka teploty tu klesá na tri mesiace pod bod mrazu (v decembri na -2,8 °C, v januári na -1,6 °C a vo februári na -0,1 °C). Vo vianočnom období vládne v Betleheme mráz a pri teplote pod bodom mrazu nie je v Zasľúbenej zemi na pastvinách nijaký dobytok. Toto tvrdenie posilňuje aj poznámka Talmudu, že stáda sa vyháňajú v marci a zatvárajú začiatkom novembra. To naznačuje, že Ježiš sa pravdepodobne narodil začiatkom zimného obdobia, nie v čase, keď by pastieri strážili stáda vonku v noci.
Rozdiely v dátumoch slávenia a kalendárne systémy
Na základe odlišných tradícií slávia kresťania rôznych cirkví Vianoce v rôznych termínoch. Hoci väčšina sveta oslavuje Vianoce 25. decembra, existujú kultúrne a historické dôvody, prečo niektoré komunity slávia tento sviatok neskôr, dokonca aj vo februári, hoci samotné Vianoce sa v februári neslávia.
Gregoriánsky a Juliánsky kalendár
Katolíci, protestanti a časť pravoslávnych slávia Vianoce 25. decembra podľa gregoriánskeho kalendára, ktorý zaviedol pápež Gregor XIII. v roku 1582. Niektoré skupiny veriacich, vrátane pravoslávnych cirkví v Jeruzaleme, Rusku, Srbsku, Poľsku, Česku, na Slovensku, v Gruzínsku a na Ukrajine, sa riadia juliánskym kalendárom, ktorý zaviedol Július Cézar. Tieto cirkvi slávia nepohyblivé sviatky o trinásť dní neskôr, t. j. Vianoce 25. decembra podľa starého štýlu, čo je 7. januára podľa nového (gregoriánskeho) štýlu. Historicky, v prvotnej Cirkvi sa narodenie Pána pripomínalo na Východe spolu s inými „zjaveniami Pána“ 6. januára.
Vianočné obdobie a jeho trvanie
V rímskokatolíckej cirkvi trvá vianočné obdobie od prvých vešpier Sviatku Narodenia Pána až do nedele po Sviatku Zjavenia Pána (ľudovo Traja králi). Ježišov krst v rieke Jordán je medzníkom v jeho pozemskom živote, pretože je začiatkom jeho verejného účinkovania. Cirkev si ho pôvodne pripomínala (s poklonou troch mudrcov a s prvým Ježišovým zázrakom v Káne) na sviatok Zjavenia Pána (6. januára). Od roku 1969 sa však slávi osobitne, a to v nedeľu po Zjavení Pána. Vešperami sviatku Krstu Pána sa vianočné obdobie končí. Zaujímavosťou je, že do roku 1969 sa vianočné obdobie končilo až 2. februára, čo súvisí so sviatkom Obetovania Pána (Hromnice).
Gréckokatolícke Vianoce na Slovensku
Narodenie Ježiša Krista, cirkevnoslovansky Roždestvo Isusa Christa, patrí aj v gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku medzi najväčšie sviatky liturgického roka. Sviatku Narodenia predchádza 40-dňový pôst, nazývaný Filipovka. Väčšina gréckokatolíckych farností na Slovensku slávi Vianoce podľa gregoriánskeho kalendára, teda 25. decembra. Na Štedrý deň, nazývaný Navečerie Roždestva, zachovávajú gréckokatolíci prísny pôst až do večera. Štedrovečerná večera sa začína modlitbou a vianočnými želaniami. Podávajú sa rôzne pôstne jedlá, ako med, cesnak, hubová polievka (mačanka), kapustnica, pirohy, bobaľky a ryba. V gréckokatolíckych chrámoch sa na rozdiel od rímskokatolíckej cirkvi neslúži polnočná liturgia, ale tzv. Veľké povečerie. Slávnostná svätá liturgia sa slávi až na samotný sviatok Narodenia Pána - 25. decembra. Deň po sviatku Narodenia Pána, 26. decembra, slávia Zhromaždenie k presvätej Bohorodičke, a sviatok svätého prvomučeníka Štefana až 27. decembra. Rusíni si ako grécki katolíci zachovali až do 20. storočia zvyk oslavovať Vianoce podľa starého, Juliánskeho kalendára, teda o 13 dní neskôr. Na Slovensku to rusínske obce dodržiavali do 70. rokov minulého storočia.
Vianočné tradície a symboly
Betlehemy
K dokresleniu vianočnej atmosféry patrí aj stavanie betlehemov s jasličkami, postavami Svätej rodiny, troch mudrcov, pastierov a anjelov. Ide o vyobrazenie scény narodenia Ježiška. Za pôvodcu betlehemskej tradície sa pokladá sv. František z Assisi, ktorý postavil prvý betlehem v talianskom mestečku Greccio v roku 1223. Pápež Ján Pavol II. zaviedol v roku 1982 tradíciu vianočného stromčeka a betlehemu na Námestí sv. Petra vo Vatikáne.
Pieseň "Tichá noc, svätá noc"
Svetoznáma pieseň Tichá noc, svätá noc zaznela po prvý raz v Rakúsku na Vianoce roku 1818. Po prvýkrát ju zaspievali duchovný Joseph Mohr a učiteľ Franz Xaver Gruber v Kostole sv. Mikuláša v obci Oberndorf bei Salzburg. Melódia vyvolala oduševnenie lodníkov na rieke Salzach a ich rodín a dnes sa spieva na celom svete vo viac ako 200 jazykoch. Kňaz Joseph Mohr požiadal učiteľa Franza Xavera Grubera, aby k jeho básni skomponoval vhodnú melódiu s dvoma sólovými hlasmi a sprievodom gitary, pretože organ mal poruchu. Text vo forme básne napísal Mohr už dva roky predtým v Mariapfarre v Lungau.
Vianočný stromček a jeho pohanské korene
Vianočný stromček, ozdoby a koláče sú tradície, ktoré majú pôvod v pohanských zvykoch. Germánske kmene a Kelti uctievali boha Slnka a večný život prostredníctvom ozdobených stromov či vetiev počas zimného slnovratu. Všetci pohania v staroveku spájali kult Slnka s kultom matky a rituálnym kultom stále zelených stromov - evergrínov. V dobe osláv „svätých nocí“ (zasvätených slnečným božstvám) konali pohania slávnosti pri stále zelených stromoch, na ktoré vešali ozdoby, ovocia, sladkosti a svetlá. Katolícka cirkev spočiatku považovala zdobenie stromov za pohanský zvyk, ale postupom času mu „dala kresťanský význam“. Vianočný stromček sa začal šíriť najprv do miest a koncom 19. storočia do dedín, pričom ho prijímali viac protestanti ako katolíci. V ľudovom prostredí sa zdobil rôznymi plodmi, venčekmi zo strukovín, obilnými snopmi alebo koláčikmi. Východné lokality naň pripevňovali vtáčiky zo slamy alebo cesta a výdušky vajíčok, čo vyjadrovalo blížiacu sa jar.
Vianočné pečivo
Pohania piekli na počesť svojich bohov rozmanité koláče v podobe pletencov (dnešných vianočiek), slnečných kotúčov, mesačných sŕpov a hviezd. Už Židia sa v starých dobách prispôsobili zvykom svojich pohanských susedov. Výraz „tvor nebeský“, tj. „kráľovná nebies“, predstavuje buď mesačné božstvo, alebo Astartu či Ištar - babylonsko-asýrsku bohyňu.
Liturgické aspekty a súvisiace sviatky
Tri sväté omše
Od 6. storočia na slávnosť Narodenia Pána kňaz celebruje tri sväté omše: omšu v noci (tzv. polnočná), omšu na úsvite (tzv. pastierska) a omšu vo dne. Pápež Benedikt XIV. (1740 - 1758) pripisoval týmto trom svätým omšiam symboliku trojakého zrodenia Ježiša Krista: od večnosti v lone Nebeského Otca, telesne a v čase z Panny Márie v Betleheme a duchovne v našich srdciach. Vo všetkých omšiach, ktoré sa budú sláviť večer, v noci a vo dne na Slávnosť Narodenia Pána, sa pri slovách „a mocou Ducha Svätého vzal si telo z Márie Panny…“ pokľakne na jedno koleno, keď sa Krédo recituje, a na dve kolená, keď sa spieva.
Celá história Vianoc - dokumentárny film
Sviatky vianočného obdobia
Do vianočného obdobia patria štyri významné sviatky kresťanského kalendára:
- Sviatok Svätej rodiny (nedeľa po Narodení Pána): Tento sviatok, zavedený pápežom Benediktom XV. v roku 1921 pre celú Cirkev, oslavuje kult Svätej rodiny (Ježiš, Mária a Jozef) ako vzor kresťanských rodín.
- Slávnosť Panny Márie Bohorodičky (1. január): Nahradila sviatky Obrezania Pána a Mena Ježiš v roku 1969. Pripomína dôležitú úlohu Márie v diele spásy ako Matky Syna Božieho a jej vyhlásenie za Bohorodičku (Theotokos) na Treťom ekumenickom koncile v Efeze (431). Tento deň je zároveň 58. Svetovým dňom pokoja, ktorý zaviedol sv. Pavol VI. v roku 1967.
- Slávnosť Zjavenia Pána - Traja králi (6. január): Na Východe bol 6. január už od 3. storočia sviatkom Zjavenia Pána (Epifánia), pripomínajúci „tri zázraky“: príchod mudrcov z Východu, Ježišov krst a jeho prvý zázrak v Káne Galilejskej. Na Západe sa dôraz kládol predovšetkým na poklonu mudrcov, ktorí sú v apokryfných spisoch zobrazovaní ako „traja králi“ - Gašpar, Melichar a Baltazár. Počas tohto sviatku sa posväcujú domy, pričom nad dvere kňaz píše výraz v tvare 20-C+M+B-25 (Christus mansionem benedicat - Kristus nech žehná tento dom).
- Sviatok Krstu Pána (nedeľa po Zjavení Pána): Pripomína Krst Ježiša v rieke Jordán, ktorý je začiatkom jeho verejného účinkovania. Pôvodne bol súčasťou sviatku Zjavenia Pána, no od roku 1969 sa slávi osobitne.
Teologické posolstvo Vianoc
Vianoce sú sviatkom Boha, ktorý sa stáva človekom. Bezpočiatočný a bezčasový Boh sa neopísateľne rodí ako syn z Adamovho rodu, z Panny, bez zásahu muža, a zjednocuje svoju božskú prirodzenosť s ľudskou prirodzenosťou v Kristovej osobe. Božie Slovo sa stáva podobným nám, berie na seba podobu sluhu, oblieka si náš obraz, stáva sa rovné smrteľníkom. Kristus sa rodí, aby obnovil padlý obraz človeka. V takomto zmysle je sviatok vtelenia zároveň sviatkom zbožštenia človeka. Človek, ktorý sa chcel stať Bohom a bol podvedený, je teraz zbožštený v Kristovi. Ako hovorí svätý Irenej: „Boh sa stal človekom, aby sa človek mohol stať Bohom.“ Zbožštenie je samotnou podstatou kresťanstva: nevyjadriteľný zostup Boha, ktorý prijíma padlý ľudský stav, umožňuje samotnému ľudstvu cestu vzostupu. Kristovo narodenie je úzko späté s Krížom, s Pánovým zmŕtvychvstaním a s Päťdesiatnicou Svätého Ducha, pretože bez Vzkriesenia je viera márna.
Vianoce v modernom svete
Názory na to, kedy sa Vianoce začali sekularizovať a komerčne využívať, sa líšia. Už v roku 1616 sa kňaz v Norimbergu sťažoval mestskej rade na vianočné trhy. Napriek komercializácii a dokonca aj zákazom (napríklad puritánskym hnutím v Severnej Amerike), Vianoce získali trvalé miesto nielen v kostoloch, ale aj v rodinách a vo verejnom živote. Kresťanská radosť z toho, že Boh vstúpil do ľudských dejín ako bezbranné Dieťa v jednoduchosti a chudobe, zmobilizovala v ľuďoch tie najkrajšie city a najušľachtilejšie schopnosti. Tohtoročné slávenie Vianoc, podobne ako vlani, poznačilo ochorenie COVID-19, čo viedlo k obmedzeniu kapacity v kostoloch.