Vianočné obdobie v nás navodzuje pocit mágie, tajomstva, pokory a pokoja. Tento čas bol v minulosti spojený s mnohými zvykmi, ktoré vychádzali z mágie, veštenia a hlbokej symboliky. Okrem Veľkej noci boli Vianoce považované za jeden z najväčších sviatkov v kalendárnom roku, ktorým sa venovala mimoriadna pozornosť.
História vianočného stromčeka
Hoci je dnes vianočný stromček nezameniteľným symbolom sviatkov, jeho tradícia nie je na našom území až taká dlhá. Do európskych domácností sa začal šíriť v 16. storočí v Nemecku, pričom za jeho vznikom stáli predovšetkým protestanti a luteráni. Na územie Slovenska sa stromček dostal v 18. storočí, najprv do šľachtických a meštianskych rodín, pričom do vidieckeho prostredia prenikol až v priebehu 19. storočia a začiatku 20. storočia.
V tradičnom ľudovom prostredí sa stromčeky zdobili skromne a využívali sa predovšetkým dostupné prírodné materiály. Zaujímavosťou je, že v minulosti sa často zrezávali len vrcholce stromov, ktoré sa zavesili na strop nad štedrovečerný stôl. Až neskôr, s rozmachom výroby, sa objavili továrenské ozdoby, ako sklenené gule, salónky či anjelské vlasy.
Slamené vianočné ozdoby: Tradícia a výroba
Slamené ozdoby patria k jedným z najstarších a najtradičnejších dekorácií vôbec. V chudobnejších roľníckych rodinách bol papier vzácnym tovarom, preto ľudia siahali po slame ako po dostupnom prírodnom zdroji. Výroba slamených ozdôb bola často úlohou starších detí a dievčat, ktoré sa tak podieľali na tvorbe sviatočnej atmosféry.
Postup spracovania slamy
Kvalita výslednej ozdoby závisela od starostlivého výberu materiálu:
- Výber obilia: Najideálnejšou plodinou bola raž pre svoju dostatočnú dĺžku.
- Príprava: Dbalo sa na to, v akom čase zretia sa slama získa a či nie je poškodená plesňou.
- Technika: Používala sa predovšetkým vrchná časť stebla (po prvé kolienko), ktorá je najpružnejšia a najtenšia.
- Ošetrenie: Pred samotným pletením sa slama musela navlhčiť, aby sa pri práci nelámala.
Majstri ľudovej umeleckej výroby
Umenie slamených ozdôb na Slovensku udržiavali majstri ľudovej umeleckej kultúry. Významnou postavou bol pán Jozef Hupka zo Serede, majster ľudovoumeleckej výroby (člen ÚĽUV od roku 1957). Spolu s manželkou vytvoril približne 40 druhov slamených motívov, ktoré reprezentovali slovenské remeslo aj v zahraničí. V zbierkach Vlastivedného múzea v Galante môžeme dodnes nájsť jeho diela, ako sú:
- Zvončeky a hríbiky
- Vtáčiky a podkovičky
- Srdiečka a hviezdy
- Figurálne motívy postavičiek
Symbolika a význam v ľudovej mágii
Slamené ozdoby neboli len dekoráciou, ale niesli so sebou silný magický význam. Slama pripomínala jasličky, do ktorých Mária uložila malého Ježiška. Zároveň bola spätá s prosperitnou mágiou - verilo sa, že zavesené kúsky obilia alebo slamené figúrky zabezpečia v nasledujúcom roku dobrú úrodu a zdravie pre celú rodinu. Slamené stromčeky, nazývané aj „muší raj“ či „pavúk“, sa zdobili farebnými stužkami a kláskami, čím sa prepojila kresťanská viera s predkresťanskými tradíciami.
Dejiny Slovenska - od začiatku až do konca
Hoci sa štýly zdobenia vianočných stromčekov v priebehu rokov menili, záujem o prírodné materiály sa do moderných domácností opäť vracia. Ručná práca, či už ide o slamu, drevo alebo sušené ovocie, dodáva vianočnej výzdobe nezameniteľný punc osobnej hodnoty a úcty k našim predkom.