Tradícia vianočného stromčeka je známa na celom svete a dnes si Vianoce bez neho len ťažko vieme predstaviť. Tento tradičný symbol Vianoc dokáže v našich domovoch vyčarovať neuveriteľne príjemnú atmosféru. Jeho pôvod však siaha hlbšie, než by sa mohlo zdať.
Pôvod a historické korene vianočného stromčeka
Zvyk priniesť do domu zelený strom siaha až do predkresťanských čias. Zelená farba ihličnatých vetvičiek bola v minulosti symbolom života, sily a ochrany aj počas zimy. Ľudia verili, že ihličie odháňa zlé sily a bosorky, a vešanie ozdôb na stromček malo skôr obetný význam. Pripisovali sa mu magické vlastnosti, spojené s pritiahnutím hojnosti úrody na nasledujúci rok.
Ozdobený stromček nebol spočiatku vôbec spojený s kresťanstvom. Najstaršia zmienka o ozdobenom vianočnom stromčeku pochádza z roku 1570 z Nemecka, konkrétne z brémskej kroniky. Počiatky vianočného stromčeka preto nespochybniteľne nachádzame práve v Nemecku. Spočiatku sa tieto stromčeky nachádzali v cechovných a remeselníckych domoch a do súkromných priestorov začali prenikať až v polovici 17. storočia. Za vznikom novodobej tradície vianočného stromčeka stáli pôvodne protestanti a luteráni, ktorí sa odčlenili od majoritného kresťanstva. Protestanti taktiež priniesli aj tradíciu vianočných darčekov, ktoré zaviedli v 20. storočí ako motiváciu pre deti za dodržiavanie pôstu.
Vývoj vianočných ozdôb a slamené dekorácie
Pôvodné vianočné stromčeky si však nemôžeme predstavovať tak, ako ich poznáme dnes. Stromčeky mali veľmi skromné zdobenie. Spočiatku sa vôbec nezdobili sviečkami. Ozdobovali ich iba sviečky, neskôr papierové ozdoby, ozdoby zo skla, ozdoby zo sušeného ovocia či orechov.
V ľudovom prostredí sa na stromček dávalo vždy to, čo mali ľudia po ruke. Postupne sa začali ozdobovať ozdobami zo slamy, ktorá bola ľahko dostupná. Okrem slamených ozdôb sa používali živé jabĺčka, orechy a ako sladkosť vo veľkej miere aj sušené ovocie, ako napríklad jablká, slivky a hrušky. Časť z úrody ovocia si ľudia vysušili už počas jesene a zimy a časť z toho sa použila ako ozdoby na stromček. Neskôr sa objavili medovníčky a doma vyrábané a balené salónky.
Postupom času sa menili aj trendy vo vianočných ozdobách. V USA bolo v roku 1882 predvedené prvé elektrické osvetlenie na vianočný stromček, ktoré si neuveriteľne rýchlo získalo obľubu u ľudí a zostalo základom výzdoby dodnes. V roku 1889 si dal Francúz Pierre Dupon patentovať výrobu vianočných gúľ, ktoré boli fúkané z jemného skla. Vianočné gule boli najskôr jednofarebné, no neskôr sa začali vyrábať v rôznych farbách a s farebnými vzormi. Začiatkom 20. storočia sa už na trhu objavili ozdoby na stromček v rôznych tvaroch.
Rozšírenie tradície vianočného stromčeka na Slovensku
Na územie Uhorska sa vianočný stromček dostal v priebehu 18. storočia. Prvý vianočný stromček sa objavil vo Viedni v rodine bohatých mešťanov. Od nich sa postupne inšpirovali ďalšie meštiacke, najmä protestantské rodiny. Neskôr trendu vianočných stromčekov podľahli aj rodiny, ktoré neboli protestantské, a zvyk sa rozšíril do Prešporku (dnešnej Bratislavy) a ostatných slovenských miest. Katolícka cirkev spočiatku považovala tento zvyk za pohanský, čo bolo čiastočne založené na pravde, keďže germánske kmene vraj kedysi týmto spôsobom uctievali boha Wotana pri zimnom slnovrate.
Na Slovensku vianočný stromček nadviazal na starší zvyk ozdobovať budovy zelenými vetvičkami a prútmi. Do miest začali vianočné stromčeky prenikať koncom 18. storočia z Nemecka a Rakúska. Do roľníckej kultúry sa dostali neskôr, od konca 19. storočia až do 30. rokov 20. storočia, pričom na severovýchodné Slovensko prenikli ešte neskôr.
V časoch 1. Československej republiky boli vianočné stromčeky na Slovensku stále odmietané, najmä na strednom a východnom Slovensku, niektorými kňazmi a rodinami. Napriek tomu sa na prelome 18. a 19. storočia stal ozdobený vianočný stromček neodmysliteľným a najkrajším symbolom Vianoc.
Symbolika a alternatívne formy
V mestách mal vianočný stromček predovšetkým estetickú funkciu, zatiaľ čo v roľníckej kultúre, v zmysle celkového charakteru štedrovečernej obradovosti, plnil prosperitnú a ochrannú funkciu. Okrem vianočného stromčeka sa do polovice 20. storočia zachovali v tradícii aj staršie obradové predmety, napríklad posledný snop či slamený stromček, ktoré symbolizovali úrodu a život.
Zaujímavosťou je, že kedysi vianočný stromček často visel zo stropu. Naši predkovia ho vešali, pretože ľudia nemali príliš veľa miesta, a takto nikomu nezavadzal. Miestnosť, v ktorej bol stromček umiestnený, bola často hlavnou miestnosťou, slúžiacou ako kuchyňa, jedáleň aj obývačka.
Začiatkom 20. storočia sa pod stromček začali dávať darčeky pre členov rodiny. Dnes vianočný stromček (známy aj ako jolka v ruskom prostredí, nárečovo ako jezuľan, polazník, kriskindl, kriskindel, kriskindla, podľažnik, krispán, strom(č)ek, májik, na Dolnej zemi aj kračúnski strom, drevo, borovka, a na severných Kysuciach aj polažnička či vianočná jedlička) predstavuje novodobú formu prastarého všeľudského symbolu života, prosperity a zelene.
Moderné trendy a pretrvávajúce posolstvo
V 20. storočí priemysel priniesol do domácností sklenené gule z českých sklární, lesklé retiazky, anjeličky z drôtikov a neskôr aj elektrické svetielka. Každá dekáda priniesla nový štýl - od farebných 60. rokov až po zlatú eleganciu 90. rokov. Stromček sa stal centrom Vianoc, miestom, kde sa stretáva rodina, spievajú koledy a rozbaľujú darčeky. Z obyčajnej vetvičky sa stal symbol domova.
Moderné Vianoce priniesli aj 3D vianočné stromčeky. Vďaka realistickému vzhľadu, jednoduchému skladaniu a ekologickému prístupu sa stali novou generáciou sviatočných symbolov. Už netreba riešiť padanie ihličia, nerovné vetvy ani sušenie v teple. Dnešné možnosti umožňujú zachovať tradície - ozdobiť stromček jablkami, orieškami alebo ozdobami po babke.
Slaměné ozdoby
Zdobenie stromčeka je viac než len dekorovanie; je to rituál, ktorý spája generácie. Nezáleží, či máme živý, umelý alebo 3D stromček. Každý z nich nesie rovnaké posolstvo: pripomenúť nám, že aj uprostred zimy môžeme rozžiariť svoj domov svetlom, teplom a láskou. Tradícia, ktorá sa prispôsobuje, ale nezaniká, je o spojení minulosti s prítomnosťou.