Veľký Manín som navštívil mnohokrát, v lete aj v zime. Pred necelým rokom sme s Martinom na vrchole dokonca bivakovali. Avšak, napriek predsavzatiam, na tradičný Novoročný výstup na Veľký Manín som sa doteraz akosi nedostal. Ráno sa mi nikdy nepodarilo vstať včas. Tento rok som však Silvester a príchod Nového roka strávil v pokoji doma.
Je novoročné ráno, krátko po siedmej hodine, a ja parkujem auto pred chatou na Dráhach. Po rýchlej kontrole vecí v batohu začínam stúpať. Sneh je pomerne nízky a dobre primrznutý, pri chôdzi krásne „chrumká“ pod nohami. Prechádzam cez pole do lesa a po lesnej ceste obchádzam chaty. Tu sa pripajam na žltú značku a pokračujem smerom k Maníncu.
Na moje prekvapenie, nikde ani živej duše a je pomerne dobrá viditeľnosť, na rozdiel od konca roka 2011, ktorý bol plný hmly. Veru, slnečných dní nebolo vtedy veľa. Vychádzam na lúky pod Maníncom, kde sa mi otvárajú nádherné výhľady. Po ľavej strane vidím dolinu Váhu, ukrytú v mäkučkej perinke hustej hmly. Po pravej strane sa nad hrebeňom Lúčanskej Malej Fatry začínajú zapalovať zore a slnko sa nesmelo prediera spoza kopcov.
Prichádzam na Manínec. Chodník je extrémne vyšmýkaný a primrznutý. Na vrchole si oddychujem a vychutnávam posledné výhľady. Čaká ma už len posledný úsek po hrebeni na samotný vrchol Veľkého Manína. Terén je veľmi šmykľavý, na lístí je tenká vrstva snehu a postup v strmom teréne si vyžaduje silnú koncentráciu a pevné nervy. Poznám ten pocit, krok vpred a dva kroky šmykom nazad...
Zrazu sa okolo mňa smerom nahor preženie človek, akoby sa nechumelilo. Hovorím si, že pubertu už mám za sebou a pôjdem si svojím stabilným tempom. A tak si krok za krokom skracujem cestu nahor a kochám sa. Stromy sú vyzdobené presne tak, ako sa na toto ročné obdobie patrí. Svah postupne stráca na strmosti, čo je dobré znamenie - blížim sa k vrcholu. Prekračujem zopár popadaných stromov a o chvíľu som už pri omrznutej kamennej mohyle s vrcholovou tabuľou.
Fotím si pár dokumentačných záberov mobilom, posielam novoročné MMS správy a oddychujem. O chvíľu za mnou prichádza ďalší účastník výstupu. Ponúkam sa mu, že ho odfotím ako pamiatku. Pán pokračuje po hrebeni na miesto oficiálneho stretnutia, ja sa vraciam po tej istej trase nazad. Oficiálny zraz je totiž až o desiatej, teda o hodinu a pol, a mne už je dosť chladno. Zostup nadol je tiež zábavný, pripomína jazdu na kĺzačke.
Postupne začínam stretávať ľudí vystupujúcich nahor. Stretol som ich naozaj veľa, účasť je hojná. Obligátne sme sa pozdravili a väčšina zadýchaných turistov si sťažovala na šmykľavý terén. Nuž, to je daň za kratšiu cestu mimo značky.
O desiatej som už doma. Som spokojný, že som sa konečne odhodlal k novoročnému výstupu na Veľký Manín.
História a súčasnosť Novoročných výstupov na Veľký Manín
Prvý januárový deň roku 2009 sa uskutočnil jubilejný 40. ročník novoročného výstupu na Veľký Manín. Jeho hlavný organizátor, Klub slovenských turistov Sparta Považská Bystrica, si vtedy pripomínal 80. výročie organizovanej turistiky v meste pod Manínom.
Dnes by ste na Veľkom Maníne už nenašli lúku. Nedávna veterná smršť síce preriedila starý les na jeho úbočí a chrbte, z ktorého sem-tam vyčnievajú obnažené vápencové skaliská, ale výhľad z nich je obmedzený. Pritom tento mohutný vrch s nadmorskou výškou 891 metrov dominuje strednému Považiu pri pohľade zo Strážova, Malej Fatry, ale aj z hrebeňa Javorníkov či Bielych Karpát.
Mnohí z tých, ktorí po silvestrovskej noci neváhali a vystúpili na Manín, aby symbolicky privítali nový rok v kruhu turistov, horolezcov, jaskyniarov a ostatných milovníkov prírody, by uvítali rozhľadňu. Tá by im umožnila najmä za pekného počasia kruhový výhľad na široké okolie Považskej Bystrice.
Neuskutočnený zámer s rozhľadňou
Nebola by to nová myšlienka. S týmto zámerom prišli krátko po vzniku Klubu československých turistov členovia jeho považskobystrického odboru. Stojí za to pripomenúť si, čo sa o tom píše v dobových záznamoch:
- Dňa 26. októbra 1930 bol pri veľmi zlom počasí položený základný kameň na stavbu rozhľadne na Veľkom Maníne.
- Podľa pamätnej listiny, ktorá bola uložená do základného kameňa, sa slávnosti zúčastnili: Ján Vraštil (jednateľ), Bohumil Míča (m.-predseda), Vojtech Jamnický (okresný funkcionár) a ďalší výborníci ako Karel Veselý, Armin Fried, Bohumil Kraus, Milan Kortman, Vojtech Lečko a Dr.
Rozhľadňa mala byť postavená na jar v roku 1931, avšak nestalo sa tak. Nie je známe, kde bol alebo je položený základný kameň, ani či sa zachovala pamätná listina. Priami účastníci tejto udalosti už nežijú a viac informácií o tomto neuskutočnenom zámere sa zrejme nedozvedel ani Gejza Runkovič, ktorý o ňom krátko zmienil vo svojom rukopise monografie o Manínskej tiesňave.
Aj on by sa však určite potešil, keby sa jeho nasledovníkom podarilo dosiahnuť cieľ prvých organizovaných turistov z ich mesta. Tým skôr, že budúci rok uplynie 80 rokov od položenia základného kameňa. Otázkou zostáva, či by sa v roku 2010 podarilo spojiť sily a postaviť na Veľkom Maníne rozhľadňu.
Ďalšie tradičné novoročné a silvestrovské výstupy
Novoročný výstup na Veľký Manín každoročne organizuje KST Sparta Považská Bystrica so zrazom o 11:00 hod. na čistinke pod vrcholom Veľkého Manína.
Členovia nášho klubu každoročne začínajú turistickú sezónu výstupom na Veľký Manín. Takto tomu bolo aj tohto roku. Výstup sme absolvovali po serpentíne (žltou značený chodník), snehu bolo poskromne, ale vcelku pekne primrznuté, pri chôdzi krásne chrumkal pod nohami. Na lúke pod vrchol sa zišla skvelá partia, ktorá sa zohrievala pri vatre. Z lúky sme sa nechceli vracať rovnakou trasou, preto sme pokračovali po žltej značke ku smerovníku Pod Veľkým Manínom a odtiaľ po zelenej značke do obce Záskalie, kde sme zakončili dnešný deň.
Okrem výstupu na Veľký Manín existujú aj ďalšie obľúbené akcie:
- Klub slovenských turistov Plevník-Drienové organizuje tradičný silvestrovský výstup na Malý Manín (813 m n. m.). Ide o obľúbenú akciu spojenú s oslavami príchodu Nového roka.
- Predný Čebrať je vrchol týčiaci sa priamo nad mestom Ružomberok a ponúka krásne výhľady na mesto a jeho okolie.
- Ostrá Malenica s nadmorskou výškou 909 metrov leží v Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy.
- Výstup na vrch Suchý v Malej Fatre (1 468 m n. m.) patrí medzi obľúbené turistické aktivity.
- Každoročne v mesiaci november sa organizuje Zamykanie Manínskej úžiny, čo je hviezdicové stretnutie turistov na symbolickom cintoríne v Manínskej úžine.
- Inovec je najvyšší vrch pohoria Považský Inovec, kde kruhový výhľad zabezpečuje 22 metrov vysoká rozhľadňa.