Dobšinská ľadová jaskyňa patrí medzi svetovo významné ľadové jaskyne a je unikátnym prírodným úkazom na Slovensku. Jej jedinečnosť spočíva v polohe, keďže nie je súčasťou alpskej vysokohorskej oblasti. Ľad sa tu nachádza v mimoriadne nízkej nadmorskej výške, len okolo 920 m n. m., oproti iným európskym zaľadneným jaskyniam, ktoré majú zaľadnenie vo výške 1 100 m n. m. a viac v Rumunsku či Alpách. Jaskyňa je typom staticko-dynamickej jaskyne.
História objavenia a sprístupnenia
Vchod do jaskyne, ľudovo nazývaný Ľadová diera, bol známy už od nepamäti. Do spodných častí jaskyne prvýkrát prenikol kráľovský banský radca Eugen Ruffínyi za pomoci svojich priateľov G. Langa a A. Megu 15. júla 1870. Už o rok neskôr, v roku 1871, bola jaskyňa sprístupnená pre verejnosť. V roku 1887 do nej zaviedli riadne elektrické osvetlenie, čím sa stala prvou elektricky osvetlenou jaskyňou v Uhorsku a jednou z prvých vo svete. Osvetlenie horákmi bolo v jaskyni zavedené už v roku 1882.
Jaskyňu navštívili mnohé významné osobnosti, medzi nimi napríklad princ August von Sachsen Gotha so sprievodom, J. Petzval, K. Siegmeth, srbský kráľ Milan I., P. O. Hviezdoslav, S. H. Vajanský, M. Jókai, výprava francúzskych umelcov so staviteľom Suezského prieplavu Ferdinandom Lessepsom, bulharský cár Ferdinand I., polárny bádateľ F. Nansen a iní. V roku 1890 sa vo Veľkej sieni konal koncert na počesť Karola Ľudovíta Habsburského. V júli 1893 sa tu konala aj „Prvá ľadová slávnosť“, pre ktorú sa upravila a zarovnala ľadová plocha na dĺžku 120 metrov a šírku až 60 metrov. Až do roku 1946 bolo v ľadovej jaskyni povolené počas celého roka korčuľovanie pre verejnosť.
Na 24. zasadnutí Výboru pre svetové dedičstvo v austrálskom meste Cairns bol v novembri 2000 odsúhlasený projekt na rozšírenie lokality svetového prírodného dedičstva Jaskyne Aggteleckého krasu a Slovenského krasu (schválený v roku 1995 v Berlíne) o Dobšinskú ľadovú jaskyňu. Táto jaskyňa sa tak v roku 2000 zaradila medzi pamiatky prírodného dedičstva UNESCO.
Geologický vývoj a vznik ľadovej výplne
Podzemné priestory Dobšinskej ľadovej jaskyne vznikli mechanickou a chemickou činnosťou vôd Hnilca v svetlosivých vápencoch stredného triasu (wettersteinské vápence), ktoré ležia, tak ako v celom Slovenskom raji, na nepriepustných spodnotriasových bridliciach. Jaskyňa, dlhá takmer 1 500 metrov, vznikla v druhohorných vápencoch činnosťou rieky Hnilec ako súčasť systému Stratenskej jaskyne.
Dobšinská ľadová jaskyňa bola pôvodne prepojená s rozsiahlym jaskynným systémom, ktorý dnes tvorí sedem väčších jaskýň, napríklad Stratenská jaskyňa a Psie diery, ktoré sú priamo prepojené a spoločne dosahujú dĺžku 21 737 metrov, čím tvoria druhý najväčší jaskynný systém Slovenska po Demänovských jaskyniach. Kľúčový moment pre jej zaľadnenie nastal pred 0,5 až 1 miliónom rokov, keď sa zrútením jaskynných stropov v stredných štvrtohorách oddelila od Stratenskej jaskyne. Týmto zrútením skalných stropov a oddelením sa vytvorili vhodné podmienky pre zaľadnenie.
Vlastný jaskynný priestor vznikol korozívnou činnosťou presakujúcej vody a má v základných črtách normálny krasový charakter. Vysokou polohou vchodu a vrecovitým charakterom vzniká osobitná cirkulácia vzduchu: v zimnom období vniká studený vzduch z povrchu do podzemia a ako ťažší vytláča ľahší, teplejší vzduch a zároveň ochladzuje steny jaskyne. Studený vzduch prenikal dnešným vchodom do jaskyne a spôsobil zamŕzanie presakujúcej vody. Priemerná ročná teplota jaskyne (Veľkej siene) je -1 °C, s relatívnou vlhkosťou 96 - 99 %. V zimnom období klesá teplota až na -5 °C. Oteplenie nastáva iba v letnom období, keď priestormi medzi prepadliskom Duča a vchodom do jaskyne prúdi teplejší vzduch. Najlepšie podmienky pre tvorbu ľadovej výzdoby sú v jarnom období, keď povrchové vody prechádzajú puklinami a v priestoroch zamŕzajú v podobe rozmanitých útvarov.
Jej ľadová história sa začala písať už pred viac ako 70-tisíc rokmi. Presakujúca voda mrzla a vytvárala ľadové stalaktity, stalagmity, ľadopády a podlahový ľad.
Charakteristika ľadovej výzdoby
Ľadová výzdoba v Dobšinskej ľadovej jaskyni je majestátna a neustále sa meniaca. Objem ľadovej výplne sa odhaduje na vyše 113-tisíc metrov kubických, čo predstavuje najväčší objem ľadu v miernom klimatickom pásme. Hrúbka podlahového ľadu dosahuje 25 metrov a plošná rozloha zaľadnených častí je približne 11 200 m². Najhrubšia vrstva ľadu s hrúbkou 26,5 metrov sa nachádza vo Veľkej sieni. Ľad je zreteľne vrstevnatý, s hrúbkou vrstvičiek približne 3 - 5 mm.
Zaľadnené sú len vstupné časti jaskyne, kam má prístup prechladený vonkajší vzduch. Zadné a spodné priestory sú bez ľadu so zvetranými kvapľovými útvarmi. Vstupný priestor predstavuje 180 m širokú podzemnú dutinu, klesajúcu od vchodu v sklone 30 - 40° na juhovýchod do hĺbky 70 m. Nahromadený ľad v nej vytvoril niekoľko samostatných častí, ako Malú sieň, Veľkú sieň, Zrútený dóm, Ruffínyiho koridor a Prízemie s ľadopádom. Najväčší priestor jaskyne tvorí Veľká sieň elipsovitého tvaru, ktorá je dlhá 72 m, široká v strede 42 m a vysoká 7 až 10 m. Ľadovú výzdobu tvoria predovšetkým ľadové vodopády, stalagmity, stĺpy a podlahový ľad. Najväčší ľadový stĺp, nazývaný Studňa, meria 9 metrov.
Dynamika ľadu a vplyv klimatických zmien
Ľadová výplň Dobšinskej ľadovej jaskyne sa každý rok mení. Ľad vzniká tam, kde doteraz nebol, naopak niektoré útvary sú známe už len z fotiek. Podľa správcu Dobšinskej ľadovej jaskyne Ľubomíra Očkaika sa zmeny prejavujú najmä v tom, že „časti, ktoré boli dlhodobo stabilné a rovnaké, zrazu ožívajú. To sú časti v prízemí nad peklom a, bohužiaľ, časti, ktoré boli komerčne najznámejšie, strácajú mohutnosť ľadovej výzdoby.“ Najviac je to vidieť v Malej a Veľkej sieni, kde niektoré útvary zanikajú a nové sa nevytvorili. Príkladom je aj symbol jaskyne - Studňa, ktorá v roku 2019 vyzerala inak ako dnes. Sprievodca Matúš Šipula potvrdzuje, že „na niektorých útvaroch je tá zmena dosť viditeľná.“
Jej podoba sa každým rokom mení. Sčasti ide o prirodzený proces, ktorý prebieha nepretržite už tisícky rokov. Sčasti za to môže otepľovanie Zeme a zvyšovanie priemerných ročných teplôt. „Nie je pravda, že ľad tu je z poslednej doby ľadovej. Výskumy potvrdili, že ľad sa obmieňa a proces trvá približne 2000 rokov,“ vysvetľuje správca. Pri detailnejšom pohľade na ľadovú stenu sú viditeľné jednotlivé vrstvy ľadu v podobe vodorovných čiar, ktoré sú ako letokruhy a hovoria o tom, aký starý je ľad. V najvyššom bode je ľad starý asi 700 rokov, celá stena tak vznikla za približne 1300 rokov. Síce to voľným okom nezbadáte, ale ľad sa každoročne pohybuje o 2 - 4 cm. Analýza peľov, získaných z okolia jaskyne, poskytuje informácie o flóre spred 2000 rokov, kedy tu rástla jelša či smrek, a v niektorých obdobiach aj netypické rastliny ako trávy, ďatelina alebo vinič.
Zmeny v ľadovom podzemí ovplyvňujú najmä krátke zimy a nedostatok snehu, ktorý by sa následne na jar topil a tvoril výzdobu. Priemerná ročná teplota Veľkej siene sa pohybuje od -3,8 do +0,5 stupňa Celzia, pričom hodnoty závisia od dĺžky a intenzity zimy i leta. Klimatické zmeny potvrdzuje aj Ľubomír Očkaik: „Zimy sú tu krátke. Ak je jedna zima taká, nič sa nedeje. No ak ich je už desať, je to problém. Dramatických je posledných 15-20 rokov.“ Väčšina novej výzdoby v Dobšinskej ľadovej jaskyni neprežije leto. „Tie veci na strope cez leto neprežijú, vidno na nich, že už sú biele. Následná obnova nie je taká, ako by bolo treba,“ upozorňuje správca. Aktuálna podoba ľadového podzemia, známeho z rozprávky Soľ nad zlato, je výsledkom vplyvov, pre ktoré sa topia aj ľadovce na Antarktíde či v Grónsku.
Ondrejisko z Dobšinskej ľadovej jaskyne
Pre porovnanie, v Demänovskej ľadovej jaskyni zostal len zlomok z pôvodného objemu ľadu. Podobná situácia v Dobšinskej ľadovej jaskyni zatiaľ nehrozí, nakoľko „je tam zaľadnený väčší priestor a k uchovaniu ľadu pomáha aj stabilnejšia mikroklíma v spodnej časti jaskyne. V hornej časti jaskyne však tiež dochádza k úbytku ľadu,“ uviedol vedúci úseku ochrany jaskýň Správy slovenských jaskýň Pavel Bella. Správca Očkaik je optimistický: „Strata tisíc kubických metrov ľadu pre nás nie je významná. Z pohľadu návštevníka sa dotýka výzdoby, ktorá tvorí len jedno percento z celkovej kapacity ľadu. Nie je potrebné šíriť paniku, táto jaskyňa má zdravý základ a určite tieto vrtochy počasia vydrží a prekoná.“
Vplyv ľudskej činnosti a ochrana
Aj keď sa pre zachovanie prirodzeného prostredia jaskyne robí maximum, ľudská prítomnosť, stavba a umelé osvetlenie majú na jaskyňu dopad. Podľa výskumu prírodovedca Jaroslava Halaša zo 70. rokov pribudlo ročne 400 ton ľadu. Z ľadovej masy však ubudla vplyvom prirodzených činiteľov, akými sú voda či prúdenie vzduchu, asi tretina. Ďalšia tretina ľadu prišla o masu pre ľudí a prevádzku. Správca Ľubomír Očkaik priznáva: „Ak by som povedal, že návštevníci vplyv nemajú, klamal by som. Číslo tu je a musíme ho akceptovať.“
Na ochranu jaskyne sa vykonávajú pravidelné výskumy. Štyrikrát do roka skupina speleológov v hrubých kombinézach, s prilbami a mačkami na nohách, preskúmava stav jaskyne, jej výzdobu a odoberá vzorky z ľadu a vody. Nasleduje analýza mikroorganizmov získaných z ľadu a vody v útrobách kopca Duča. Jaskyňa je od polovice septembra do polovice mája zatvorená, aby sa mohla zregenerovať. Dôvodom je aj zimovisko až 12 vzácnych druhov netopierov. Správca jaskyne dodáva, že zaľadnenie je len prechodným štádiom jaskyne, ktorá sa môže vrátiť do pôvodného stavu do podoby kvapľovej. Funguje to aj naopak - dnes kvapľové jaskyne mohli byť kedysi ľadovými.
Návštevnícke informácie
Prehliadková trasa v Dobšinskej ľadovej jaskyni je dlhá 515 metrov a trvá približne 30 minút. Priemerná ročná teplota vzduchu sa pohybuje od -4 °C do 3,5 °C a relatívna vlhkosť vzduchu od 75 až do 98 %. Odporúča sa teplejšie oblečenie a pevná, nešmykľavá obuv. Jaskyňa je otvorená od 15. mája do polovice septembra. Vstupné pre dospelú osobu je od 9,00 €, pričom deti, študenti a seniori majú zľavnené vstupné. Prvý vstup do jaskyne je o 9:00 hod., posledný o 16:00 hod.
Dostupnosť
Dobšinská ľadová jaskyňa je ľahko dostupná z viacerých smerov. Autom sa k nej dostanete z Brezna (59 km), Popradu (30 km), Spišskej Novej Vsi (38 km) a Rožňavy (38 km). Z týchto smerov premáva aj pravidelná autobusová doprava (zastávka Stratená, Dobšinská ľadová jaskyňa). K jaskyni vedie chodník s prevýšením asi 130 metrov, ktorého výstup trvá približne 25 minút. Neďaleko jaskyne je aj železničná zastávka Dobšinská ľadová jaskyňa.
V okolí jaskyne sa nachádzajú aj ďalšie turistické atrakcie. K nim patrí napríklad náučný chodník, ktorý vedie mokraďami horného toku Hnilca a lanový park pre milovníkov adrenalínu, nachádzajúci sa približne na začiatku náučného chodníka.
tags: #sintrova #vyzdoba #dobsinskej #ladovej #jaskzne