Zvýšenie minimálnej mzdy od roku 2025 a následne v roku 2026 priamo ovplyvňuje mzdové zvýhodnenia, na ktoré majú zamestnanci nárok. Celkovú mzdu zamestnanca netvorí len základná mzda dohodnutá v pracovnej zmluve, ale aj mzdové zvýhodnenia, známe aj ako príplatky, ktoré vznikajú zamestnancovi za určitých podmienok podľa Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z.). Ich minimálna výška a podmienky poskytovania sú presne vymedzené v Zákonníku práce. V roku 2025 predstavuje mesačná minimálna mzda 816 eur, čo zodpovedá hodinovej minimálnej mzde pre 1. stupeň náročnosti práce vo výške 4,690 eur. Pre rok 2026 je minimálna mzda stanovená na 915 eur mesačne, s minimálnou hodinovou mzdou 5,259 eur.
Zákonník práce upravuje tieto druhy príplatkov a plnení:
- mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas
- mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu a v nedeľu
- mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu (rizikovú aj nerizikovú)
- náhrada za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku
- náhrada za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska
- mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok
- mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce
Je dôležité poznamenať, že nárok na tieto príplatky majú nielen zamestnanci v pracovnom pomere, ale aj osoby pracujúce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (tzv. dohodári), a to od novely Zákonníka práce č. 63/2018 Z. z.
Práca nadčas
Zamestnancovi za výkon práce nadčas patrí mzda a mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas najmenej v sume 25 % jeho priemerného zárobku. Zamestnávateľ sa so zamestnancom môže namiesto vyplatenia príplatku dohodnúť na čerpaní náhradného voľna v dohodnutom termíne. V takom prípade zamestnancovi prináleží za hodinu nadčasu hodina náhradného voľna a príplatok mu už nepatrí. Ak sa však konkrétny termín neustanoví a náhradné voľno nie je poskytnuté najneskôr do štyroch mesiacov po mesiaci, v ktorom bola práca nadčas vykonaná, má zamestnanec nárok na mzdové zvýhodnenie.
Práca nadčas vykonaná zamestnancom (napr. prípadná práca nadčas) je obmedzená najviac v úhrne na 150 hodín v kalendárnom roku. Nadčas nemožno nariadiť dohodárovi. V praxi je časté, že zamestnávateľ v pracovnej alebo kolektívnej zmluve dohodne mzdu zamestnanca už so zohľadnením prípadnej práce nadčas - najviac však v rozsahu 150 hodín ročne.
Práca v sobotu a nedeľu
Pri rizikovej práci má zamestnanec nárok na vyšší mzdový príplatok, a to vo výške najmenej 35 % jeho priemerného zárobku. U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa prevažná časť práce vykonávala v sobotu, možno dohodnúť aj nižšie zvýhodnenie, avšak najmenej 45 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu práce v sobotu (v roku 2025 je to 2,1105 eura). V prípade nedeľnej práce, minimálne zvýhodnenie je najmenej 90 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu práce v nedeľu (v roku 2025 je to 4,221 eura). Tieto nižšie sadzby je možné dohodnúť v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve.
Nočná práca
Nočná práca je definovaná ako práca medzi 22. a 6. hodinou. V roku 2025 je minimálna hodinová mzda 4,690 eur. U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa prevažná časť práce vykonávala ako nočná práca, možno dohodnúť aj nižšie zvýhodnenie za prácu v noci, ale najmenej 35 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu (v roku 2025 je to 1,6415 eura).
Práca vo sviatok
Sviatky sú v zásade dňami pracovného pokoja a väčšina zamestnancov v tieto dni nepracuje. Zamestnávateľ má len obmedzené možnosti nariadiť prácu, povolené sú iba práce podľa § 94 Zákonníka práce (napr. v nepretržitej prevádzke, pri strážení objektov, v zdravotníctve, doprave a podobne). Z tohto pravidla existujú dve výnimky - 1. september a 28. október. Hoci sú podľa zákona o štátnych sviatkoch zaradené medzi štátne sviatky, pre účely Zákonníka práce nemajú status sviatku ani dňa pracovného pokoja, a preto sa v tieto dni považujú za pracovné dni.
Výnimky zo statusu sviatku a dňa pracovného pokoja
1. september (Deň Ústavy SR)
Deň 1. september je naďalej v zákone o štátnych sviatkoch uvedený medzi štátnymi sviatkami. Vďaka novele (zákon č. 530/2023 Z.z.) však tento deň nie je od roku 2024 považovaný za deň pracovného pokoja a ani za sviatok v zmysle ustanovení Zákonníka práce. V tento deň môžu byť otvorené aj obchody. Z hľadiska miezd a dochádzky ide o normálny pracovný deň.
28. október (Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu)
Tento deň má rovnaký status ako 1. september - nie je považovaný za deň pracovného pokoja ani za sviatok podľa Zákonníka práce.
Príplatky za prácu vo sviatok
Ak zamestnanec vykonáva prácu v deň sviatku, má okrem dosiahnutej mzdy právny nárok na mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 100 % svojho priemerného zárobku (§ 122 Zákonníka práce). Nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok zamestnanec stráca, ak sa po dohode so zamestnávateľom čerpá náhradné voľno za prácu vo sviatok. Za čas čerpania náhradného voľna však zamestnancovi patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Ak ide o zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, čas čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok sa považuje za odpracovaný čas a zamestnanec nemá nárok na náhradu mzdy, ale za tento čas mu patrí pomerná časť mesačnej mzdy.
V kolektívnej alebo pracovnej zmluve môže byť dohodnuté, že aj zamestnancovi odmeňovanému mesačnou mzdou patrí za sviatok náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Príklady výpočtu miezd a príplatkov vo sviatok
Príklad č. 1: Práca nadčas vo sviatok
Zamestnanec pracuje od pondelka do piatka mesačnou mzdou. V septembri 2025 odpracoval všetky zmeny, pričom 1. 9. 2025 odpracoval 4 hodiny nadčas. Riešenie: Za nadčas odpracovaný v tento deň mu prináleží mzda za nadčas a nadčasový príplatok. Príplatok za prácu vo sviatok mu nepatrí, nakoľko 1. september nie je považovaný za sviatok podľa Zákonníka práce.
Príklad č. 2: Sviatok pripadol na deň pracovného pokoja
Zamestnanec pracuje od pondelka do piatka, firma je počas sviatkov zatvorená. Sviatok 15. 9. 2025 pripadol na pondelok. Riešenie: Ak je zamestnanec odmeňovaný mesačnou mzdou, má tento sviatok zahrnutý priamo v mesačnej mzde ako odpracovaný deň. Ak je zamestnanec odmeňovaný hodinovou mzdou, patrí mu za neodpracovaný sviatok náhrada mzdy za sviatok v sume jeho priemerného zárobku.
Príklad č. 3: Práca vo sviatok a náhradné voľno
Zamestnanec pracuje od pondelka do piatka mesačnou mzdou. Sviatok 15. 9. 2025 pripadol na pondelok. Riešenie: Zamestnanec bude mať sviatok zahrnutý v mesačnej mzde ako odpracovaný deň. Ak si za prácu vo sviatok nebude čerpať náhradné voľno, bude mu vyplatený aj príplatok za prácu vo sviatok. Ak si bude za odpracovaný sviatok čerpať náhradné voľno, príplatok za sviatok mu vyplatený nebude, ale bude mať nárok na náhradné voľno za prácu vo sviatok.
Štátne sviatky a dni pracovného pokoja
Dni sviatkov, dni pracovného pokoja a pamätné dni ustanovuje zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a o pamätných dňoch. Tento zákon rozlišuje štátne sviatky, ostatné sviatky a pamätné dni. Sviatky sú osobitné dni pracovného pokoja, ktoré nemožno zamieňať s kalendárnymi nedeľami.
Z hľadiska nároku na príplatok za prácu vo sviatok sa za sviatky (štátne a ostatné sviatky) považuje 14 dní v kalendárnom roku:
- Štátne sviatky: 1. január, 6. január, Veľký piatok, Veľkonočná nedeľa, Veľkonočný pondelok, 1. máj, 8. máj, 5. júl, 29. august, 15. september, 1. november, 17. november, 24. december po 12. hodine, 25. december, 26. december.
- Ostatné sviatky: 1. september, 28. október.
Vláda SR schválila zmeny, ktoré zasiahnu ďalšie sviatky. Nejde o rušenie sviatkov v kalendári, ale o zrušenie ich statusu ako „dňa pracovného pokoja“. Medzi takéto dni patria napríklad 17. august, 15. september (Sedembolestná Panna Mária), 8. máj, 1. november a prechodne aj 6. január a 24. december po 12. hodine.
Príplatky pre dohodárov
Nárok na príplatky za vykonanú prácu v sobotu, v nedeľu, vo sviatok či za nočnú prácu a mzdovú kompenzáciu majú aj zamestnanci vykonávajúci prácu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.
Príklad na výpočet mzdy dohodára počas sviatku
Lujza pracuje ako administratívna pomoc s hodinovou mzdou 7 eur. Počas štátneho sviatku odpracovala 6 hodín. Riešenie: Za každú odpracovanú hodinu patrí Lujze dohodnutá odmena a zároveň mzdový príplatok za prácu najmenej 100 % minimálnej hodinovej mzdy. Jej mzda sa vypočíta takto: hrubá mzda (7 € x 6 hodín) = 42 €, príplatok za prácu vo sviatok (5,259 € x 6 hodín) = 31,56 €. Celková mzda: 73,56 €.
Vedúci zamestnanci
S vedúcim zamestnancom môže zamestnávateľ v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok. Mzdové zvýhodnenie ani náhradné voľno za prácu vo sviatok v takom prípade vedúcemu zamestnancovi nepatria. Okruh vedúcich zamestnancov je vymedzený v § 9 ods. 3 Zákonníka práce.
Zaokrúhľovanie príplatkov
V Zákonníku práce nie je špecificky určené, ako sa majú príplatky zaokrúhľovať. Pri zaokrúhľovaní by mal preto zamestnávateľ postupovať v prospech zamestnanca, t. j. výslednú sumu príplatku zaokrúhliť smerom nahor. Napríklad, príplatok vo výške 0,94 eur.
Kumulácia príplatkov
Príplatky za prácu v sobotu, nedeľu, za nočnú prácu a za prácu vo sviatok sa kumulujú. To znamená, že ak zamestnanec pracuje napr. v sobotu, ktorá pripadne na sviatok, má nárok na príplatok za prácu v sobotu a súčasne aj na príplatok za prácu vo sviatok.
Príklad na výpočet kumulovaného mzdového príplatku
Pán Jozef pracuje ako bezpečnostný technik s hodinovou mzdou 10 eur. Víkend 4.-5. júla 2026, ktorý bol štátnym sviatkom (nedeľa 5. júl), pracoval po 8 hodín. Výpočet mzdy:
- Hrubá mzda: 10 € x 16 hodín = 160 €
- Príplatok za prácu v sobotu (4. júl): 2,6295 € x 8 hodín = 21,04 €
- Príplatok za prácu v nedeľu (5. júl): 5,259 € x 8 hodín = 42,08 €
- Príplatok za prácu vo sviatok (nedeľa 5. júl): 5,259 € x 8 hodín = 42,08 €
- Celková mzda: 160 € + 21,04 € + 42,08 € + 42,08 € = 265,20 €