Silvester I. a Historické Premeny Osláv Nového Roka

Počiatok nového ročného cyklu sa v histórii niekoľkokrát menil a dodnes nie je po svete úplne jednotný. Dnes asi najrozšírenejší 1. január ako začiatok roka bol ustanovený pápežom Gregorom XIII. svojou bulou už v roku 1582, pričom oficiálny začiatok nového roku pápežská stolica stanovila na prvý januárový deň až od roku 1622 za Gregora XV. Oslavy Silvestra, známe tiež ako oslavy Nového roka, sú fascinujúcim sviatkom, ktorý sa slávi po celom svete a majú dlhú históriu, ktorá sa menila a vyvíjala počas storočí. Tieto oslavy majú svoje korene v antických tradíciách a rituáloch.

Historický vývoj kalendára a začiatku roka

Zatiaľ čo súčasný vo svete najrozšírenejší kalendár vychádza z doby obehu Zeme okolo Slnka, tie staršie najviac vychádzali zo sledovania fáz Mesiaca. Lunárny rok je v porovnaní so slnečným rokom kratší o 11 dní, jeho začiatky preto postupne prechádzali všetkými ročnými obdobiami. Niekde sa začali riadiť slnečným rokom, iné systémy oba kombinujú.

Staroveké a rímske počiatky

• Starý rímsky kalendár, reformovaný v roku 45 pred naším letopočtom Juliom Caesarom, pôvodne počítal nový rok od 1. marca.
• V roku 153 pred n. l. sa začiatok roka presunul na 1. januára. Od tohto roku počínajúc zaujímali novovymenovaní ríšski úradníci svoje miesta 1. januára, a to bolo prvým podnetom, aby sa rok rátal od tohto dňa.
• Po ďalších posunoch tohto dátumu na rôzne dni decembra, januára, marca a novembra sa nakoniec v kresťanskej sfére ujal 25. marec. V tento deň sa podľa tradície Panne Márii zjavil archanjel Gabriel a oznámil jej, že počne dieťa a že sa jej narodí Syn Boží.
• V polovici 4. storočia boli v Ríme oddelené dva sviatky: narodenie a zjavenie Krista. Na deň 25. decembra bol určený sviatok narodenia Krista, a súčasne aj začiatok nového roka. Tento deň bol u Egypťanov, Grékov a Rimanov dňom narodenia boha slnka.
• Kresťanský svet spočiatku nepovažoval za začiatok nového roka 1. január, ale 6. január, deň obrezania Krista Pána.

Juliánsky a Gregoriánsky kalendár

V kresťanskej Európe termín nového roka zjednotil pápež Gregor XIII., ktorý upravil juliánsky kalendár, zavedený 45 rokov pred naším letopočtom rímskym cisárom Gaiom Iuliom Caesarom. Pápež Gregor totiž chcel riešiť odchýlku, ktorá vznikala medzi kalendárnym rokom a skutočným astronomickým. V roku 1582 tak nahradil juliánsky kalendár gregoriánsky.

Katolícka cirkev prijala nový gregoriánsky kalendár ako prvá. Krajiny s odlišnými vierovyznaniami ho prijali až neskôr. V Uhorsku sa ním začali riadiť už koncom 16. storočia. Niektoré pravoslávne krajiny ho napríklad prijali až začiatkom 20. storočia, no len v civilnej sfére. V liturgii sa pravoslávni riadia stále juliánskym kalendárom, ktorý je oproti gregoriánskemu oneskorený o trinásť dní. Letopočet sa datuje od údajného narodenia Ježiša Krista.

Až do 16. storočia v deň sv. Silvestra neboli žiadne oslavy súvisiace s príchodom nového roku. V druhej polovici 16. storočia sa naplno presadil gregoriánsky kalendár. Mnohým nezrovnalostiam učinil koniec pápež Inocent XII., ktorý v roku 1691 vydal nariadenie, podľa ktorého sa nový rok má začínať 1. januára.

Svätý Silvester I.: Život a odkaz pápeža

Svätý Silvester I. (* ? - † 31. december 335, Rím, Rímske cisárstvo) bol 33. pápežom katolíckej cirkvi. Narodil sa v Ríme, bol synom kňaza Cyrína. Niektoré pramene uvádzajú, že bol zvolený za pápeža vo veku 21 rokov, čo by zodpovedalo roku narodenia približne 292. Podľa Liber Pontificalis bol jeho otcom Rufus. Legenda Vita beati Sylvestri uvádza, že jeho matkou bola Justa.

Prijal krst ako mladík a v čase prenasledovania kresťanov za cisára Diokleciána sa ukrýval v lesoch na Monte Soracte neďaleko Ríma. Odtiaľ podľa legendy pochádza aj meno, ktoré si zvolil po svojom zvolení za rímskeho biskupa. Silvester pochádza z latinského slova silva, znamenajúceho les, ktoré označuje aj obyvateľov lesa.

Pontifikát a kľúčové udalosti

Silvester I. sa stal rímskym biskupom, teda pápežom, 31. januára 314. Jeho pontifikát trval od 31. januára 314 do 31. decembra 335, čo predstavuje 21 rokov, 11 mesiacov a 1 deň. Bol po Levovi Veľkom druhým najdlhšie pôsobiacim pápežom v staroveku a je ôsmym najdlhšie vládnucim pápežom v histórii.

Jeho pôsobenie začalo necelý rok po tom, ako cisár Konštantín Veľký Milánskym ediktom v roku 313 povolil kresťanstvo. Za jeho pontifikátu si kresťanstvo upevnilo svoje postavenie vo svete. Vzhľadom na to, že cisár Konštantín Veľký preložil svoje sídlo do Konštantínopolu, pápež sa stal v Ríme najvýznamnejšou osobnosťou a mal možnosť naplno rozvinúť svoju apoštolskú činnosť, nakoľko Cirkev už mala zaručenú slobodu. Postavenie cirkvi sa v čase jeho vlády výrazne zlepšilo, hoci sa z tejto doby zachovalo málo hodnoverných historických prameňov, informácie sú často čerpané z neskorších legiend (napr. Vita beati Sylvestri, Constitutum Sylvestre, Donatio Constantini).

Dôležité prínosy a kontroverzie

• Počas jeho pontifikátu vznikli v Ríme prvé baziliky: sv. Jána v Lateráne, sv. Petra vo Vatikáne a sv. Pavla za hradbami. Nad katakombami svätej Priscily nechal vybudovať kostol. Bazilika Svätého Jána v Lateráne sa stala hlavným chrámom pápeža, a teda hlavou a matkou všetkých chrámov v Ríme a vo svete. Pápež Ján ju posvätil 9. novembra 324.
• Konštantín Veľký nad hrobom svätého Petra v Ríme dal na Vatikánskom vŕšku vybudovať prvý chrám zasvätený tomuto apoštolovi. Zriadil aj prvú lateránsku baziliku a postaral sa, aby v chráme Svätého Kríža boli dôstojne uložené relikvie Svätého Kríža, ktoré Svätá Helena priniesla z Palestíny do Ríma.
• Pápež Silvester ustanovil „Dies Domini“ (nedeľu) v roku 321 za kresťanský sviatok a deň pracovného pokoja.
• Počas jeho pontifikátu sa uskutočnil Prvý ekumenický koncil v roku 325 v Nicei (dnešný Iznik v Turecku). Na ňom bola definovaná rovnosť Syna s Otcom („Jednej podstaty s Otcom“) a odsúdené Áriove bludy. Bolo prijaté Nicejské vyznanie viery. Na tomto koncile bol zároveň ustanovený záväzný deň slávenia Veľkej Noci - prvá nedeľa po prvom jarnom splne mesiaca. Pápež sa Nicejského koncilu sám nezúčastnil, ale poslal na nich len svojich dvoch presbyterov a dvoch diakonov, čím pravdepodobne dával najavo nesúhlas so skutočnosťou, že koncil zvolal cisár.
• Podľa legendy mal rímskeho cisára Konštantína Veľkého vyliečiť z lepry a pokrstiť. Od neho potom získal darom tzv. Patrimonium Petri, pozemok, na ktorom neskôr vznikol Vatikán. Spis Donatio Constantini (Konštantínova donácia), týkajúci sa údajného cisárovho krstu a postúpenia svetskej moci, je však celkom určite falzifikát pochádzajúci zo 7. storočia.
• Pápež Silvester potom vykonal úpravu bohoslužieb a vydal rad liturgických nariadení. Prikázal, aby sa oltáre namiesto z dreva stavali z kameňa a neboli pokryté hodvábom, ale len plátnom. Stanovil presné stupne svätenia kňazov. Je spájaný aj so vznikom rímskej speváckej školy a nechal zostaviť prvú rímsku martyrológiu (zoznam kresťanských mučeníkov).

Silvester zomrel 31. decembra 335 po pontifikáte, ktorý trval 21 rokov a 11 mesiacov. Bol pochovaný v kostole Svätých Filipa Felita, ktorý dal on sám postaviť. Bol prvým pápežom pochovaným v chráme, v bazilike svätej Priscilly na Via Salaria. Jeho hrob objavil v roku 1890 archeológ De Rossi. Pápež Pavol I. dal jeho pozostatky preniesť do kostola Svätého Silvestra in Capite. Je jedným z prvých mužov cirkvi, ktorí nezomreli mučeníckou smrťou a napriek tomu im cirkev dodnes vyjadruje veľkú úctu. Pápež Silvester býva zobrazovaný v biskupskom rúchu, s tiarou a knihou, a pod nohami máva draka, čo symbolizuje porazené pohanstvo.

Pamiatku svätého Silvestra uctieva cirkev 31. decembra. Dátum jeho sviatku má symbolický význam. Tak ako sa 31. decembra končí jeden rok a s nádejou očakávame príchod nového, tak aj pontifikát Silvestra I. označuje koniec éry prenasledovania kresťanov a začína zlatý vek cirkvi. Silvester je jedným z prvých uctievaných svätých a jeho kult sa rozšíril do celej Európy. Stal sa patrónom domáceho zvieratstva a dobrej úrody.

Tradície a zvyky Silvestra a Nového roka

Silvestrovské oslavy majú korene v antických tradíciách a rituáloch, ktoré mali zabezpečiť úspech a šťastie. Tieto tradície boli neskôr prijaté a prispôsobené kresťanstvom. V stredoveku boli tieto oslavy skôr náboženského charakteru, ale s nástupom renesancie a osvietenstva sa stali viac svetskými a zábavnými. Rôzne krajiny a kultúry pridali svoje jedinečné zvyky, ako sú ohňostroje, polnočné bozky, a predsavzatia pre nový rok.

Ľudové tradície na Slovensku

V pôvodnej, tradičnej kultúre Slovenska sa poslednému dňu v roku nepripisoval nijaký mimoriadny význam. V ľudovej tradícii sa prelom rokov - svätého Silvestra oslavoval len málo. Do 50. rokov 20. storočia sa Silvester oslavoval hlavne popíjaním, vzájomnými návštevami a vinšovaním. Zvyčajné boli magické úkony zabezpečujúce priaznivý chov hydiny.

• Na Slovensku sa konali napríklad podomové obchôdzky masiek.
• Gazdovia a gazdiné sa snažili pripraviť celý príbytok a hospodárstvo na príchod nového roka.
• Všetko požičané sa vracalo pôvodným majiteľom, urovnávali sa finančné dlhy.
• Veľký dôraz sa kládol na prežívanie prvého dňa nového roka. Hovorilo sa „ako na Nový rok, tak po celý rok“. Preto bolo žiaduce, aby sa členovia rodiny správali pokojne.
• Dievčatá sa hneď za svitania bežali umývať studenou vodou z potoka, lebo verili, že im prinesie zdravie a krásu po celý rok.
• Dôležité bolo, aký prvý návštevník vstúpi do domu. Keďže príchod ženy a starca neveštil nič dobré, ľudia tomu predchádzali formou podomových obchôdzok mládeže. Chodili malí vinšovníci, spievajúci koledy a odriekavajúci pekné novoročné vinše.
• Po skončení druhej svetovej vojny vznikla medzi veriacimi nová tradícia. Na Silvestra, pred polnocou, sa stretávali na modlitbách a pobožnostiach, aby vzdali vďaku a prosili Boha za uplynulý rok. Do tej doby boli všetky zábavy zakázané až do sviatku Troch kráľov.

Kulinárske zvyky a povery

Nový rok mal podobný charakter ako Štedrý deň. Gazda s gazdinou najskôr obriadili domáce zvieratá, až potom sa mohlo sadnúť k sviatočnému stolu.

• Jedla sa kapustnica alebo iná hustejšia polievka, napríklad zo strukovín.
• Druhé jedlo nebola ryba, ale zvyčajne bravčovina.
• Bolo zakázané konzumovať hydinu, pretože sa verilo, že „odletí šťastie“. V horských oblastiach nejedli ani baraninu. Potravinové tabu sa zdôvodňovalo snahou zachovať v rodine šťastie a prosperitu.
• Na Nový rok sa jedli jedlá zo šošovice alebo hrachu, pretože mali priniesť hojnosť a peniaze. Šošovica a mak sú symbolmi peňazí.
• Na Silvestra a Nový rok sa pripravovala bohatá večera, aby symbolizovala hojnosť v nadchádzajúcom roku.

Ďalšie zvyky a povery

Na prelome starého a Nového roka ľudia verili, že môžu zlí duchovia narušiť ich šťastie. Na ich odohnanie sa používali hlučné nástroje, zvony, výstrely alebo krik. Silvestrovská noc a noc pred Novým rokom boli sprevádzané rôznymi poverami a rituálmi.

• Ľudia sa prezliekali do čistého oblečenia, symbolicky sa zbavovali starého roka a privítali nový, čistý a bez poškvrny.
• Smeti sa zametali do kútov, aby sa šťastie nevyhodilo von a aby nikto nezomrel.
• Pranie a sušenie bielizne bolo tiež zakázané, aby sa predišlo úmrtiam alebo samovraždám.
• Na Nový rok nemohla vojsť prvá žena do domu, aby neodviedla bohatstvo a prosperitu. Naopak, vítali sa mladí chlapci, vinšovníci. Návštevy nemali prichádzať s prázdnymi rukami, aby nepriniesli nešťastie.
• Na Nový rok musel byť v dome poriadok a čistota, aby tak bol celý nadchádzajúci rok. Pred príchodom Nového roka sa domácnosti dôkladne čistili, aby sa do Nového roku nevstupovalo s „neporiadkom“.
• Na Štedrý večer alebo na Silvestra sa lialo roztavené olovo do vody, aby sa z tvarov určovala budúcnosť.

Novoročné obdobie a Traja králi

Novoročné obdobie vyvrcholilo sviatkom Troch kráľov. Domy navštevovali od Vianoc do Troch kráľov aj betlehemci. Toto hrané ľudové divadlo na tému narodenia Spasiteľa v chudobných betlehemských jasličkách zvyčajne tvorila skupinka troch až siedmich mladých chlapcov v sviatočnom kroji a teplých kožuchoch. Hlavy mali zakryté vysokými kužeľovitými čapicami, v rukách držali palice, kyjaky, reťaze. Jeden bol oblečený v prevrátenom kožuchu. Niektorý z mládencov niesol drevený betlehem a v jeho vežičke bol malý zvonček, ktorým zvonili po ceste. Ak domáci prijali koledníkov, tí zvyčajne spustili známy verš: „My tri krále, prišli sme k vám, zdravia, šťastia vinšovať vám...“.

V deň Troch kráľov si ľudia dali v kostoloch posvätiť vodu a kriedu. Svätenou vodou pokropili celý príbytok aj stajne a napili sa z nej všetci členovia domácnosti i zvieratá. Ľudia veľmi očakávali príchod kňaza s miništrantmi, ktorí im rituálne vysvätili dom. Na veraje dverí sa písalo G + M + B a rok. Toto sa nesprávne vysvetľuje ako mená troch kráľov Gašpar, Melichar a Baltazár. Správnejšie by však malo byť Ch + M + B, ako prvé písmená výroku Christus mansionem benedicat!, čiže Kriste, požehnaj tento dom!

Súčasné oslavy a globálne rozdiely

V súčasnosti prebiehajú silvestrovské oslavy v kruhu priateľov, na zábave (veselici), na námestí a ich súčasť je aj kolektívne vinšovanie o polnoci, hlučná zábava a prejavy neviazanej veselosti. Bujaré a verejné vítanie nového roku je však zvyk pochádzajúci až z 19. storočia. Ľudové zvyky sa časom menia, najmä ich forma.

Jedným z najrozšírenejších spôsobov oslavy sú veľkolepé ohňostroje, ktoré osvetľujú nočnú oblohu na prelome rokov. Avšak čoraz viac krajín zavádza zákazy ohňostrojov kvôli ochrane zvierat. Tento trend podporujú aj útulky, ktoré sa snažia pomôcť zvieratám, ktoré môžu byť počas Silvestra traumatizované alebo sa stratia. Ľudia často podporujú tieto organizácie, či už finančne, alebo dobrovoľníckou prácou. Okrem toho sa stávajú populárne aj alternatívne spôsoby osláv, bez ohňostrojov.

Kde sa oslavuje Nový rok ako prvý a posledný?

Nový rok oslavuje ako prvý Kiribati, konkrétne jeho časové pásmo Line Islands (UTC+14). Kiribati sa nachádza v Pacifiku a jeho obyvatelia vítajú Nový rok spevom, tancom a tradičnými rituálmi. Oslavy často zahŕňajú rodinné stretnutia a spoločné jedlá na plážach, keďže ostrovy sú známe svojimi tropickými podnebiami. Hostiny zahŕňajú tradičné jedlá ako ryby, kokosové orechy, taro (tropická rastlina pestovaná najmä pre svoje škrobové hľuzy) a iné miestne pochúťky. Tanečné vystúpenia, ako te mwaie, a spev sú bežnou súčasťou osláv. Miestni obyvatelia si tým pripomínajú svoju kultúru a zdieľajú radosť z nového začiatku. Mnoho Kiribaťanov sa zúčastňuje náboženských obradov, aby sa poďakovali za uplynulý rok a požehnali nadchádzajúci. Oslavy sú menej hlučné ako v západných krajinách, ohňostroje nie sú bežné, no nájdeme ich na niektorých väčších ostrovoch.

Medzi prvými a poslednými oslavami Nového roka je až 26-hodinový rozdiel, čo umožňuje oslavovať Nový rok „dvojmo“, ak preletíte medzi prvým a posledným časovým pásmom.

tags: #silvester #prvy #na #svete