Silvester Lavrík je významný slovenský autor, dramatik a režisér, ktorého tvorba zahŕňa prozaické diela, divadelné hry, eseje a literatúru faktu. Jeho literárny hlas je charakteristický originálnym videním sveta, sústredeným pozorovaním života so zmyslom pre detail i absurdnosť, a zároveň výborným rozprávačstvom so zaujímavými štýlotvornými postupmi.
Život a kariéra Silvestra Lavríka
Silvester Lavrík sa narodil 24. januára 1964 v Spišskom Štiavniku. Pôvodne pôsobil po štúdiách na popradskom gymnáziu a Univerzite P. J. Šafárika v Prešove ako učiteľ slovenského jazyka a výtvarnej výchovy. Počas života sa živil aj drobnými remeselníckymi činnosťami, ako napríklad výrobou pascí na myši, drevených detských hračiek, schodísk či nábytku. Pracoval tiež ako pltníčar na Dunajci, lesný robotník, pohonič, copywriter a creative director v reklamnej agentúre, a počas vojenskej základnej služby vozil opitých dôstojníkov.
Svoju prvú poviedku uverejnil už v siedmej triede na podnet triedneho učiteľa Hanáčka, no na gymnáziu sa kvôli plachosti a despotickej slovenčinárke odmlčal. V roku 1991 založil divadelné združenie BáPoDi, kde dodnes pôsobí ako kmeňový autor a režisér. Vyštudoval divadelnú réžiu na VŠMU v Bratislave a pracoval ako režisér Slovenského rozhlasu v Košiciach a v Bratislave. Jeho záľubou je zakladanie divadelných súborov (12), festivalov (3) a literárnych súťaží (5). Žije a pracuje v rôznych mestách vrátane Spišského Štiavnika, Bánoviec nad Bebravou, Bratislavy, Prahy a Budapešti.
Prehľad literárnej tvorby
Silvester Lavrík debutoval v decembri 2002 zbierkou poviedok Allegro barbaro. Vydanie diela jedného z našich najvýznamnejších divadelných tvorcov mladšej strednej generácie Silvestra Lavríka prezentuje výber jeho divadelných hier, v ktorom sa dramatik zapísal do povedomia kultúrnej verejnosti ako originálny a v slovenskom kontexte výnimočný divadelný autor.
Romány a zbierky poviedok
- Allegro barbaro (2002) - debutová zbierka poviedok.
- Villa Lola (2004)
- Zlodeji (2005)
- Perokresba (2006)
- Päť x päť (2011)
- Zu (2011) - prvý román autora.
- Naivné modlitby (2013) - román v poviedkach.
- Nedeľné šachy s Tisom (2016) - historický román.
- Posledná k. & k. barónka (2019) - historický dokuromán.
- 38x Silvester Lavrík (2022) - reedícia poviedkovej tvorby k 20. výročiu debutu.
- Predpoveď na zajtra (2024)
Eseje
- Adoptuj si svojho intelektuála (2023) - výber štyridsaťjeden najlepších esejí publikovaných v denníkoch SME a Denník N, ktoré zachytávajú naliehavé a spoločensky významné témy. Mnohé z nich sú aktuálne aj dnes, iné sú spojené s rozhodujúcimi udalosťami v moderných dejinách, ku ktorým sa oplatí stále vracať.
Divadelné hry
Napísal viac ako dvadsať divadelných hier. Knižné vydanie dramatických textov pod názvom Hry (2007) predstavuje osobitý štýl a bohatý kruto-poetický jazyk i originálne spracovanie. Medzi jeho drámy patria:
- Katarína (1996)
- Posledný letný deň (1998)
- Uschni, láska moja (1998)
- Alžběta Báthoryová (1999)
- Edgar sweden psem (1999)
- Svety za dedinou (1999)
- Sota (2001)
- Valašské remazúry (2001)
- Žltá, žltá ľalia (2003)
Literatúra faktu
- Slovensko v lete - záznam letného putovania s Mikulášom Dzurindom (2004)
- Ódy či frašky? EÚ očami drámy (2015)
Charakteristika vybraných diel
Posledná k. & k. barónka
Tento historický dokuromán z roku 2019 prináša životný príbeh Margity Czóbelovej (1891 - 1972), ženy, ktorú maľoval Nándor Katona a kreslil Elemér Köszeghy. Ona sama maľovala a videla maľovať mystického impresionistu Ladislava Mednyánszkeho. Pre londýnske vydavateľstvá ilustrovala detektívky a dobrodružné romány. Jej životná dráha viedla cez Strážky, Budapešť, Viedeň, Londýn a opäť do Strážok pod Tatrami, kde sa nachádza renesančný kaštieľ obklopený parkom. Margita Czóbelová tam maľovala, lyžovala, jazdila na koni a plávala v rieke Poprad dokonca aj v zime.
Kniha opisuje jej úsilie zachrániť rodný kaštieľ, päťstoročnú knižnicu s tisíckami cenných zväzkov a obrazy Ladislava Mednyánszkeho i portréty spišských a oravských županov. Vojny, rozpady impérií, revolúcie a totalitné režimy dvadsiateho storočia jej vzali temer všetko, vrátane budúcnosti. Po rozpade Rakúsko-Uhorska, a najmä po boľševickom znárodňovaní v roku 1948, sa jej podarilo uchovať rodinné dedičstvo len vďaka vlastnej vynaliezavosti a svojráznemu šarmu. Barónka Margita Czóbelová prežila väčšinu svojho života pod Tatrami, kde jej štúdium na Akadémii výtvarných umení v Budapešti bolo prerušené prvou svetovou vojnou. V prostredí plnom protirečení a represálií to nemala ľahké, no zvodom doby ani revanšistickým náladám nepodľahla. Jej izolovanosť ovplyvnila aj jej výtvarnú tvorbu, pričom sa venovala ilustráciám, krajinomaľbám inšpirovaným Mednyánszkym a autoportrétom. Po druhej svetovej vojne sa medzi jej témami objavujú aj menej obvyklé námety z modernizujúcich sa Tatier i zo socialistického sveta. Dôležitou črtou jej života bola krotká, no nezdolateľná viera v silu zdravého rozumu a sústavné konanie dobra.
Nedeľné šachy s Tisom
Tento historický román je inšpirovaný láskou v neláskavých časoch a príbehmi ľudí, ktorí ich museli žiť. Rozprávačkou príbehu je Icíkova Anička, vystrkovská hviezdička, ktorá mala reálny predobraz. Je to ľahko autistické dievča, dcérka bánovského komunistu, ktorý sa kamarátil s "židákmi". Dôverčivá a dobrá kresťanka svojím spôsobom rozpráva príbeh svoj, príbeh svojho mesta a príbeh svojej krajiny - Slovenska. Román bohatý na dobové reálie a smiech cez slzy vykresľuje druhú svetovú vojnu a Slovenský štát, často nebezpečne idealizovaný, a spomína na skvelo naplánovanú slovenskú budúcnosť, ktorej sa nikdy nedostalo tej výsady, aby sa stala aspoň obstojnou minulosťou.
Naivné modlitby
V románe v poviedkach Naivné modlitby povedať o protagonistoch, že sú hrdinami, by bolo nespravodlivé - voči hrdinom predovšetkým. Napriek tomu je v nich heroizmus dobre schovaný. Pre pozorného čitateľa môže byť zážitkom hľadať ho.
Zu
Román Zu predstavuje učiteľku klavíru Zu, ktorá býva v jednej z neobyčajných vil v ešte neobyčajnejšej bratislavskej ulici Palisády. Táto vila je celý jej svet. Kniha bola hodnotená ako "slovenský 'Šikmý kostel'", zameriavajúci sa na jeden ľudský život od 30. rokov minulého storočia, očami dievčaťa/ženy, ktorá je do určitej miery autistka a tiež trochu Židovka. Poukazuje na to, že slovenský fašizmus nie je vonkajší vplyv, ale vyviera priamo z tamojších ľudských postáv, z ich chýb a charakterových nedokonalostí.
Predpoveď na zajtra
Tento román skúma tému lásky. Hoci evolúcia naučila človeka ľúbiť a pár koní utiahne voz ľahšie, a kým ľúbiš, žiješ, autor sa pýta, prečo nás potom láska tak účinne ničí - vysnívaná, platonická, neopätovaná, aj tá naplnená. Hlavná postava, Zoja, láske neverí a viac ako lásky sa bojí len smrti.