MUDr. Silvester Krčméry (5. august 1924, Trnava - 10. september 2013, Bratislava) bol výnimočnou osobnosťou slovenských dejín - skautom, lekárom, politickým väzňom a katolíckym disidentom. Počas komunistického režimu sa stal jednou z kľúčových postáv, ktoré spolu s Vladimírom Juklom a tajným biskupom Jánom Korcom zorganizovali rozsiahlu tajnú Cirkev na Slovensku. Jeho životný príbeh je svedectvom o neochvejnej viere a odhodlaní v zápase proti totalite.
Raný život a vzdelanie
Silvester Krčméry sa narodil 5. augusta 1924 v Trnave. Detstvo a mladosť prežil so štyrmi súrodencami v Banskej Bystrici, kde v roku 1942 aj zmaturoval. Neskôr sa jeho rodina kvôli otcovej práci presťahovala do Bratislavy. Už v detstve vstúpil do Zväzu katolíckych skautov a ako 13-ročný si poznačil do denníka latinskú vetu: „Nulla dies sine linea,“ čo znamená „Nezaháľať ani deň.“ Počas stredoškolského štúdia sa naplno zapojil do služby Cirkvi. Hoci často premýšľal o kňazskom živote, jeho otec trval na tom, aby najskôr vyštudoval medicínu. Štúdium na Lekárskej fakulte začal v Bratislave, pokračoval v Paríži, kde absolvoval prax aj v Maroku, a ukončil ho v Prahe, kde v roku 1948 promoval.
Stretnutie s Tomislavom Kolakovičom a začiatky aktivizmu
Kľúčovým momentom v živote Silvestra Krčméryho bolo stretnutie s chorvátskym kňazom a profesorom Stjepanom Tomislavom Kolakovičom - Poglajenom (1906 - 1992), ktoré sa uskutočnilo v roku 1943. Kolakovič, pôvodne jezuita, unikol pred prenasledovaním Gestapa v Chorvátsku a na Slovensku vytváral spoločenstvo s názvom Rodina. Intenzívne sa venoval vysokoškolskej mládeži, učil ju sociálnej náuke Cirkvi a oboznamoval s nebezpečenstvami prichádzajúceho komunizmu. Kolakovičove revolučné myšlienky o mieste a význame laikov a malých spoločenstiev v Cirkvi, ako aj fatimské posolstvo o obrátení Ruska, Silvestra Krčméryho hlboko ovplyvnili. Krčméry neskôr spomínal, že Kolakovič bol „človek reality“ a jeho skutky lásky, cestovanie do neznámych krajín ako Rusko a Čína za prenasledovanými kresťanmi, boli pre neho inšpiráciou.
Počas štúdia v Bratislave, Paríži a Prahe, spolu so svojím priateľom Vladimírom Juklom, organizovali evanjelizáciu študentov, najmä pražských medikov, a robotníkov v českom pohraničí, hlavne v Litoměřickej diecéze. Rozvoj hnutia laického apoštolátu, tzv. Katolíckej akcie, sa stal tŕňom v oku vtedajšieho režimu. Pátra Zvěřina o nich vo svojom autobiografickom diele napísal: „Oba rozpoutali v Praze skutečnou vysokoškolskou Katolickou akci.“
Prenasledovanie a väznenie
Prvé zatknutie a vykonštruované procesy
Už v roku 1946 boli Silvester Krčméry a Vladimír Jukl zatknutí Štátnou bezpečnosťou (ŠtB) a štyri týždne vypočúvaní. Hoci komunistický režim ešte nebol oficiálne nastolený, boli kruto vyšetrovaní a uväznení. Krčméry uviedol, že „väčšinou sme boli pozavieraní, takže tí aktívni ľudia. A to bol zámerný systém, že spravili z toho protištátnu činnosť.“ Zápisnice boli sfalšované a obvinenia nepravdivé. „Všetky právne dokumenty sa falšovali na to, aby mohli týchto ľudí odstrániť. Takže bola kopa ľudí nevinne popravených, nevinne odsúdených, a nastalo veľké prenasledovanie proti cirkvi.“
Zatknutie, odsúdenie a krutosti väzby (1951 - 1964)
Koncom júla 1951 bol Silvester Krčméry opäť zatknutý, tentokrát počas základnej vojenskej služby v Kuřivodách, kam bol vylákaný pod zámienkou pomoci chorému. Pre náboženské aktivity bol obžalovaný z vlastizrady. Vo vyšetrovacej väzbe strávil tri roky, z toho štrnásť mesiacov na samotke. Bol vystavený rôznym druhom psychického a fyzického mučenia; zlomili mu rebrá, pričom jedna zmienka uvádza až dvanásť. Hoci tvrdil, že nezažil tie najkrvavejšie fyzické tresty, duševné trýznenie pokladal za omnoho horšie. „To bolo omnoho horšie ako fyzické mučenie. Ja vám môžem povedať, že niekedy v tých najhorších väzeniach... sme sa niekedy potešili, keď nás bili alebo mučili nejakým fyzickým spôsobom, lebo aj to bola zmena.“ Používali sa tzv. „rukavičkové metódy,“ ako izolácia, pobyt na samotke bez spánku, kde musel človek stáť vyše 50 hodín, či cely s klietkou vo vnútri, kde si nemohol sadnúť, s minimálnou stravou len každý tretí deň. Medzinárodné lekárske organizácie považujú samotku za najsurovejší spôsob civilizovaného mučenia. O týchto metódach písal aj v knihe Člověk na pokraji svých sil.
MUDr. Silvester Krčméry - životný príbeh a posolstvo
Väzenská Morzeovka a vnútorná sila
Väzenie však Krčméry vnímal aj ako Boží dar. Mal veľmi striktný program, v ktorom si hovoril: „Môžeme to brať ako milosť Božiu, veď každého Pánboh nepustil do toho väzenia, len tých, ktorí mohli tam niečo získať.“ Využíval čas na duchovné cvičenia a meditácie. Pre udržanie duševného zdravia a komunikáciu s ostatnými väzňami si osvojil Morzeovku. „Tu je katolícka akcia, laický apoštolát, hľadáme hlavne naše sestry na treťom poschodí.“ Cez Morzeovku si väzni odovzdávali napríklad „hlavné body pre rannú meditáciu z Evanjelia Svätého Jána.“ Biblia znalí väzni takto sprostredkovávali jej obsah. Ten, kto nevedel Morzeovku, mohol sa podľa neho aj zblázniť.
Legendárna obhajoba a prepustenie
24. júna 1954 ho Vojenský súd v Trenčíne odsúdil za vlastizradu na 14 rokov väzenia. Hoci pri výsluchoch tri roky mlčal, na súde predniesol hodinovú obhajobu, ktorá sa nezmazateľne zapísala do dejín. Svoju reč ukončil legendárnymi slovami: „Vy máte v rukách moc, ale my máme pravdu. Tú moc vám nezávidíme a netúžime po nej, nám stačí tá pravda. Lebo je väčšia a silnejšia ako moc. Kto však má v rukách moc, ten si myslí, že môže pravdu potlačiť. Zabiť. Alebo i ukrižovať.“ Taktiež uviedol: „Tým, že sme slúžili Bohu a človeku, slúžili sme aj ľudskej spoločnosti, a podľa dnešnej terminológie aj ,robotníckej triede‘. Hoci my ľudí nerozdeľujeme!“Trest si odpykával vo viacerých väzniciach (Banská Bystrica, Mírov, Ostrov nad Ohří) a v koncentračných pracovných táboroch. Začiatkom 60. rokov podávala jeho rodina žiadosti o milosť, no Krčméry ich odmietal a žiadal revíziu svojho procesu. Trval na tom, že sa „nepolepšil, zostal taký, aký som bol.“ Napriek tomu bol 21. októbra 1964 po 13 rokoch, 2 mesiacoch a 18 dňoch väznenia prepustený.
Pôsobenie po prepustení a budovanie tajnej Cirkvi
Lekárska prax a evanjelizácia
Po prepustení z väzenia pôsobil 20 rokov ako lekár v Bratislave, najprv ako dermatovenerológ v Košiciach, neskôr ako rádiodiagnostik a internista v Bratislave. Od roku 1964 pracoval spolu so svojím najbližším druhom RNDr. Vladimírom Juklom, tajne vysväteným kňazom, na evanjelizácii vysokoškolákov, neskôr učňov, narkomanov, alkoholikov i väzňov. Bol blízko ľuďom na periférii, slúžil každému v duchu hesla: „... aby sa nám každý stal rodinou.“
Tajná Cirkev a Sekulárny inštitút Fatima
Spolu s Juklom a kardinálom Korcom budovali cez vytváranie malých spoločenstiev tzv. tajnú Cirkev, ktorá sa postupne stala najorganizovanejším protikomunistickým hnutím na Slovensku. V roku 1974 spolu s Vladimírom Juklom a ďalšími založili Sekulárny inštitút Fatima (tiež Societa Fatima alebo Spoločenstvo Fatima), kde sa podieľal na vydávaní samizdatovej literatúry a organizovaní evanjelizačných spoločenstiev, tzv. krúžkov tajnej Cirkvi. V osemdesiatych rokoch minulého storočia spolu s Juklom rozvinul činnosť Laického apoštolského hnutia. To bolo základom pre neskoršie Hnutie kresťanských rodín na Slovensku, Hnutie kresťanských spoločenstiev mládeže (terajšie Združenie kresťanských spoločenstiev mládeže) a eRko - Hnutie kresťanských spoločenstiev detí.
Viditeľné plody a Sviečková manifestácia
Neskoršími viditeľnými plodmi ich práce boli masové náboženské púte, petície za náboženské a občianske práva, Sviečková manifestácia (25. marca 1988 v Bratislave), ktorej bol jedným z organizátorov, a napokon aj Nežná revolúcia. Vo vysielaní Hlasu Ameriky bol v roku 1984 označený za „jedného z najstráženejších a najsledovanejších v ČSSR.“ Po Novembri 1989 rozšíril svoje pôsobenie aj na mladých narkomanov a spoločensky handicapovanú mládež.
Ocenenia a odkaz
Vzťah s Jánom Pavlom II. a vyznamenania
Osobitnú zmienku si zaslúži vzťah Silvestra Krčméryho s pápežom Jánom Pavlom II. Zoznámili sa ešte v časoch, keď Ján Pavol II. nebol pápežom, ale krakovským arcibiskupom Wojtylom. Arcibiskup Wojtyla veľmi rýchlo spoznal Krčméryho veľkosť a po svojom zvolení za pápeža s ním pravidelne komunikoval a vážil si jeho názory. V roku 1991 udelil pápež Ján Pavol II. Silvestrovi Krčmérymu Rád sv. Silvestra.
Prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič udelil Silvestrovi Krčmérymu a Vladimírovi Juklovi 1. januára 2013 najvyššie štátne vyznamenanie - Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, pri príležitosti 20. výročia vzniku SR. Ocenenie získal za mimoriadne celoživotné úsilie pri obrane demokracie, ľudských práv a náboženských slobôd.
Medzi ďalšie ocenenia patrí:
- 1998: Spolu s Vladimírom Juklom mu Trnavská univerzita udelila titul Doctor honoris causa.
- 2010: Spolu s Vladimírom Juklom získali Cenu Jána Langoša.
- Zlatý záslužný kríž (2020, iná zmienka)
- Čestné občianstvo mesta Banská Bystrica.
- Čestné občianstvo mestskej časti Bratislava-Ružinov.
Literárna činnosť a kultúrny odkaz
O svojich skúsenostiach z väzenia napísal knihy spomienok To nás zachránilo s podtitulom Brainwashing - vymývanie mozgu a Vo väzniciach a táboroch, ktoré vyšli v roku 1995. Do knihy To nás zachránilo dopísal Ján Pavol II. vlastnou rukou venovanie. Spolu s Vladimírom Juklom sú autormi knihy V šľapajách Kolakoviča. Jeho príbeh bol opísaný aj v knihe Pravdou proti moci (2014). Krčméry písal denníky a publikoval v lekárskych časopisoch.
Hudobného skladateľa vážnej hudby Lukáša Borzíka inšpiroval jeho životný osud k napísaniu symfonickej skladby. Ľubomír Feldek o ňom napísal divadelnú hru Nepolepšený svätec alebo Vy máte v rukách moc, ktorá mala premiéru na doskách Slovenského národného divadla.
V roku 2021 sa na Slovensku začal sláviť 24. jún ako Deň pamiatky obetí komunistického režimu. Tento deň bol vybraný na pamiatku jeho prejavu pred súdom v Trenčíne v roku 1954. Spisovateľ Ľubomír Feldek tvrdí, že jeho reč „bez jedinej korektúry by ju mohla prevziať Všeobecná deklarácia ľudských práv.“ OZ Nenápadní hrdinovia pri tejto príležitosti pripravilo nové vydanie publikácie Silvo Krčméry, určené hlavne stredoškolákom. Prvé námestie po Vladimírovi Juklovi a Silvestrovi Krčmérymu pomenovala obec Šintava v roku 2014.
Úmrtie a miesto posledného odpočinku
MUDr. Silvester Krčméry, popredná osobnosť tajnej Cirkvi na Slovensku a čestný doktor Trnavskej univerzity, zomrel vo veku 89 rokov 10. septembra 2013 v Bratislave. Krátko pred úmrtím žil v ústraní vo svojom byte v Bratislave, posledné dni bol hospitalizovaný v nemocnici. Je pochovaný v Bratislave na Martinskom cintoríne na Trnavskej ceste, v sektore 22, číslo 762. Nápis na hrobe znie: MUDr. Silvester Krčméry *5. 8. 1924 †10. 9. 2013.