Minulosť je klenotnicou, do ktorej človek rád siaha. Dejiny sú pokladom, o ktorý sa opierame, a v spomienkach nachádzame hodnoty, ktoré formovali našu súčasnosť. Významným míľnikom v dejinách cirkvi je vznik Spoločnosti Ježišovej, rehole známej ako jezuiti, ktorá už po stáročia zohráva kľúčovú rolu v šírení viery a vzdelávaní.
Zrod Spoločnosti Ježišovej
Spoločnosť Ježišova je dielom sv. Ignáca z Loyoly, pampelónskeho obrátenca, ktorý v Kristovi videl predovšetkým vodcu, kráľa a dobyvateľa. Jeho modlitba „Sume, Domine et suscipe“ (Vezmi, Pane, a prijmi) sa stala duchovným základom nového spoločenstva. Úradne bola Spoločnosť založená v roku 1534 a pápež Pavol III. jej stanovy prvýkrát potvrdil v roku 1540.
V 16. storočí, keď bola cirkev v Európe ohrozená vnútroštátnymi rozkolmi a oslabenou autoritou, sa jezuiti stali silným nástrojom protireformácie. Sv. Ignác predostrel pápežovi víziu rehole, ktorej členovia sú pripravení ísť kamkoľvek, kde to vyžaduje väčšia sláva Božia. Úspechy ich pôsobenia sa prejavili v Nemeckej ríši, Uhorsku, Poľsku i Čechách, kde pomáhali obnovovať katolícky život a jednotu viery.
Globálne pôsobenie a rast
Z Talianska sa jezuiti rýchlo rozšírili do celého sveta. Už v roku 1541 vznikla misia v Indii, neskôr v Japonsku, Brazílii a Afrike. Ich činnosť bola mimoriadne pestrá:
- Výchova a vzdelávanie: Zakladanie kolégií, seminárov a škôl všetkých stupňov.
- Duchovná činnosť: Organizovanie duchovných cvičení, ľudových misií a mariánskych kongregácií.
- Kultúra: Prínos v oblasti literatúry, divadla, maliarstva a filozofie.
Počet členov Spoločnosti vytrvalo rástol: pri smrti sv. Ignáca mala Spoločnosť vyše 1 000 členov, do roku 1900 ich bolo vyše 4 000 a dnes sa ich počet blíži k 26 tisícom. Spoločnosť je organizovaná do asistencií, pričom vnútorná svätosť a dokonalosť zostávajú prvoradými cieľmi jej členov.
Svätosť ako ovocie jezuitského života
Svätí a blahoslavení z radov Spoločnosti Ježišovej sú najvyšším potvrdením ich spôsobu života. Medzi najvýznamnejšie postavy patria sv. Ignác, sv. František Xaverský, sv. Alojz Gonzaga či sv. Peter Claver. Cirkev počas 400 rokov povýšila na oltár mnohých jezuitov, čím potvrdila hodnotu ich duchovnej cesty.
| Meno | Povolanie | Význam |
|---|---|---|
| Ján de Britto | kňaz, mučeník | Misionár v Indii |
| Andrej Bobola | kňaz, mučeník | Poľský kazateľ |
| Ján Berchmans | klerik | Vzor študentov |
Charakteristickým znakom jezuitov zostáva pokora - Spoločnosť sa vyhýba cirkevným hodnostiam a úradom, pokiaľ ich neprijme na výslovný príkaz pápeža. Sú ozdobou cirkvi, oddaní službe Bohu a spáse duší, pričom ich dielo pokračuje v každej dobe prispôsobovaním sa potrebám súčasného sveta.