Rok čo rok sa blížia najkrajšie sviatky roka - Vianoce. Sú to sviatky plné radosti, pokoja a lásky, ktoré majú jedinečné čaro. Okrem samotných sviatkov využívame toto obdobie aj na rôzne stretnutia a posedenia.
Tento rok sa v Materskej škole Dúha na Žitavskom nábreží tradícia stretávania sa s rodičmi a ich rodinnými príslušníkmi na Vianočných besiedkach opäť naplnila. V čase od 13. do 19. decembra 2018 sa v jednotlivých triedach od prvej po šiestu uskutočnili besiedky, ktoré ponúkli bohatý a zaujímavý program. Program čerpal z krásnych vianočných zvykov a tradícií slovenských regiónov, pričom mnohé dojímavé momenty vyvolali slzy radosti u rodičov.
Triedy sa premenili na čarovné vianočné kráľovstvá vďaka krásnej výzdobe, ktorá umocňovala blížiacu sa vianočnú atmosféru. Táto atmosféra sa niesla nielen v triedach, ale aj v celom areáli materskej školy a na chodbách.
Po programe nasledoval najkrajší okamih besiedky - pod rozsvieteným stromčekom si deti v každej triede našli nové, krásne darčeky, ktoré ich potešili a vyvolali výkriky prekvapenia a radosti.
Výstava Tradičné Vianoce v Mestskom múzeu v Zlatých Moravciach
Pri príležitosti blížiacich sa Vianoc bola 12. decembra 2018 o 16:00 hod. v priestoroch Mestského múzea v Zlatých Moravciach slávnostne otvorená výstava s názvom Tradičné Vianoce. Táto výstava ponúkla návštevníkom možnosť zaspomínať si na štedrovečerné stolovanie v minulosti, ktoré bolo spojené s množstvom magických úkonov, a potešiť sa pohľadom na tradičný vianočný stromček.
V minulosti, na rozdiel od dnešných moderných trendov s množstvom doplnkov v aktuálnych farbách sezóny, príprava na slávenie Vianoc viedla stáročná tradícia spojená s magickými úkonmi. Na štedrovečerný stôl sa ukladali všetky plodiny dopestované počas roka a jedlá z nich pripravené. Slama, ako najstarší symbol Vianoc, sa spočiatku rozprestrela po celej izbe, neskôr sa dávala už len pod stôl. Súdržnosť rodiny symbolizovala uzamknutá reťaz obkrútená okolo nôh stola.
Dnešný vianočný stromček, či už prírodný alebo umelý, je ozdobený guľami rôznych tvarov a farieb, blikajúcimi svetelnými reťazami a množstvom darčekov. V minulosti však miestnosť zdobil odrezaný vrcholec z ihličnatého stromu zavesený nad stolom s navešaným ovocím či orechmi, no bez darčekov. V tradičnej kultúre mal dar charakter vinšu, piesne alebo odplaty.
Výstava v Mestskom múzeu v Zlatých Moravciach, ktorá bola otvorená 12. decembra 2018 o 16:00 hod., zavedie návštevníkov do minulosti príprav na Vianoce v ľudovom prostredí. Na prichádzajúcu vianočnú atmosféru návštevníkov naladí spevom vianočných kolied SSk Zlatomoravčianka a SSk Matičiar z Kozároviec. Nebude chýbať ani ochutnávka tradičných pupáčiek.
Advent a jeho význam
Advent, čo po latinsky znamená príchod, je obdobím očakávania príchodu Spasiteľa na svet. V období ranného kresťanstva, približne v 11. storočí, sa začínal štyri týždne pred Štedrým dňom a bol zasvätený najmä duchovnému rozjímaniu a pôstu. Zábavy a hry boli v tomto čase zakázané, spoločenský život sa sústredil na modlitby a dobročinné akcie.
Sviatky a sprievodné zvyky
* Sviatok svätej Barbory: Počas tohto sviatku sa praktizovali zvyky s ľúbostnou mágiou. Dievčatá si z čerešní odrezávali konáriky, dávali ich do vody a dievčina, ktorej konárik do Vianoc rozkvitol, sa mala do roka vydať. Podľa kresťanskej tradície sa sv. Barbora narodila v bohatej pohanskej rodine. Keďže prijala kresťanstvo, otec ju uväznil vo veži, aby jej zabránil stýkať sa s kresťanmi. Barbora však z veže ušla a rozhodla sa v kresťanstve vytrvať, preto ju odsúdili na smrť. Podľa legendy ju jej otec sťal mečom a vzápätí ho zasiahol blesk. Známé sú aj pranostiky sv. Barbory: "Barbora ťahá sane do dvora, vyháňa drevo zo dvora."* Svätý Mikuláš: Narodil sa v maloázijskom gréckom meste Patara. Vynikal svojou dobročinnosťou a súcitom k chudobným ľuďom. Jedna z legiend hovorí, ako pomáhal chudobným rodinám s tromi dcérami, ktoré sa nemohli vydať, lebo nemali veno. Mikuláš vystupuje s postavami anjela a čerta ako symbolmi dobra a zla.* Svätá Lucia: Kresťanská panna z rímskeho rodu. Aby sa nemusela vydať za mladíka, ktorého očarila jej krása, vylúpila si oči. Sv. Lucia sa pokladala za ochrankyňu zloprajných síl, preto sa do Štedrého dňa a v noci zamykali dvere na maštaliach a domoch. Lucie boli dievčatá v bielych úboroch so zamúčenou tvárou alebo maskou a cesnakovým vencom na hlave, v ruke držali husie krídla, ktorými vymetali z domov zlých duchov. Na Luciu sa uskutočňovali ľúbostné mágie, napríklad písanie lístočkov s menami chlapcov.
Predvianočné upratovanie a prípravy
Obdobie okolo Štedrého dňa sa viazalo na mnohé zvyky, ktoré súviseli s Adventom. K prípravám na Vianoce patrilo aj predvianočné upratovanie. V domácnostiach a celom gazdovstve muselo byť všetko čisté a domy vybielené vápnom. Umývalo sa ovocie, pralo šatstvo v korytách a pláchalo v potoku.
Gazdiné vstávali po polnoci, aby napiekli čerstvý chlieb a koláče. Keďže bol pôst, podávali sa len koláče s bielou kávou. Potom gazdiná pripravila biely obrus a poukladala na stôl taniere s jedným navyše pre prípadného pocestného. Na stole boli jablká a oriešky, ktoré sa hádzali do kútov so slovami: "Kúty moje kúty, nemám vás čím obdarovať, preto vám darujem tieto oriešky."
Vianočný stromček visel na hrade. Pod stôl sa dala slama symbolizujúca Ježiškovo narodenie a nohy obviazali reťazou symbolizujúcou súdržnosť rodiny.
Štedrovečerná večera
Štedrá večera sa začínala modlitbou o narodení Ježiša Krista. Otec urobil deťom krížiky na čelo a všetci jedli oplátky s medom a cesnakom. Keďže sa od stola nesmelo odchádzať, všetkých obsluhovala gazdiná. Jedlo sa z veľkej misy drevenými lyžicami.
Na stole nesmel byť nôž, chlieb sa odlamoval. Štedrá večera pozostávala z deviatich chodov: oplátky s medom, hriate a vianočná polievka, kaša listová, kukuričná a šošovicový prívarok, rezance s makom, orechmi, alebo opekance s makom, zemiakové pirohy s kapustou a ryba (varená alebo pečená, nie smažená). Podávali sa aj koláče a kračún, z ktorého sa dalo aj zvieratám, aby aj ony vedeli, že sú Vianoce. Nakoniec bolo ovocie - čerstvé a sušené jablká, hrušky, slivky a orechy.
Kedysi sa jedlo iba to, čo sa urodilo. Vianoce boli skromné, ale radostné, lebo sa prežívali v duchovnej atmosfére.
V každej kresťanskej rodine mali štedrovečerný stôl prestretý bielym obrusom. Pred večerou sa všetci pomodlili Otčenáš a šťastné sviatky si zaželali prípitkom. Podávala sa ryba, často živý kapor, ktorého otec odral, čo deti s radosťou sledovali. Po večeri nasledovali pupáčiky, najobľúbenejšie jedlo, na ktoré sa všetci najviac tešili. Potom sa pod stromčekom rozbaľovali darčeky, spievali koledy a celá rodina šla do kostola na polnočnú omšu.
Na svätého Štefana chodili koledníci vinšovať, za čo dostávali výslužku. Večer bol vyhradený zábavám.