Karneval zvierat (franc. Le Carnaval des animaux) je humorné dielo francúzskeho skladateľa Camilla Saint-Saënsa, ktoré zložil vo februári 1886 počas dovolenky v Rakúsku. Pôvodne ho skladateľ označil ako "veľkú zoologickú fantáziu" a napriek úspechu na premiére v roku 1887 sa obával, že by mu mohla priniesť povesť skladateľa ľahšej hudby. Saint-Saëns si želal byť vnímaný ako vážny skladateľ hlbokej hudby, a preto počas svojho života zakázal uvádzať Karneval zvierat, s výnimkou skladby Labuť. Po jeho smrti však bolo dielo vydané a stalo sa jeho najpopulárnejšou skladbou.
Toto dielo je v podstate odľahčený a duchaplný hudobný cyklus, ktorý využíva viaceré humorné prvky, predovšetkým parodické citácie melódií iných skladateľov. Je určené pre dva klavíry a komorné hudobné teleso. Súčasťou inštrumentácie je zvonkohra (prípadne čelesta), ktorá nahradila v tom čase už vzácnu sklenenú harmoniku. Karneval zvierat je tiež jedným z prvých diel klasickej hudby, kde bol využitý xylofón.
Štruktúra a jednotlivé časti diela
Úvod a sláčiková pochodová téma
Cyklus začína tremolom oboch klavírov, do ktorého vstupujú sláčikové nástroje. Melódiu následne ukončujú klavíry rýchlym behom po klávesnici v protichodnom smere. Po tomto úvode nasleduje sláčiková pochodová téma, ktorú doprevádzajú klavíry.
Sliepky a kohúti
V tejto časti počujeme oba klavíry, kontrabas a občasné klarinetové sóla, ktoré imitujú zvuky týchto vtákov.
Antilopy / Divoké somáre
Tieto časti vykresľujú rýchlosť antilop (alebo ázijských divokých somárov, známych svojou schopnosťou behať veľkou rýchlosťou) prostredníctvom rýchlych pasáží na klávesnici klavírov.
Korytnačky
Táto časť je založená na drastickom spomalení slávneho kankánu z Offenbachovej operety Orfeus v podsvetí. Melódiu interpretuje jeden klavír a sláčiky v extrémne pomalom tempe.
Slon
Pri zhudobnení slona Saint-Saëns využil tému z diela Tanec sýlf od Hectora Berlioza. Počujeme klavír hrajúci triolovú melódiu a ťažkopádny kontrabas, ktorý evokuje mohutnosť zvieraťa.
Klokany
Klavíry v tejto časti napodobňujú pohyby klokanov pomocou charakteristických kvínt.
Akvárium
Akvárium je považované za jednu z najkrajších častí skladby. Sláčiky, klavíry a flauta spolu so zvukovými efektmi zvonkohry (prípadne čelesty) pomocou glissánd vytvárajú dojem mágie a tajomna vodného sveta.
Bytosť s dlhými ušami
Táto časť je opäť parodická. Skladateľ ju zámerne nenazval "osol", a nie je celkom jasné, koho presne tieto dve husle v tejto najmenej melodickej časti skladby parodujú.
Kukučka v hlbokom lese
Charakteristický zvuk kukučky napodobňuje klarinet na pozadí oboch klavírov.
Voliéra
Saint-Saëns pokračuje v vtáčej téme v časti Voliéra, kde vtáčí spev imituje flauta, klavír a sláčiky.
Klaviristi
Táto časť poskytuje klaviristom možnosť precvičiť si stupnice, podobným spôsobom, akým to robia študenti konzervatória. Ide o ďalší z humorných prvkov diela.
Skameneliny
V časti Skameneliny Saint-Saëns využíva svoju vlastnú melódiu zo symfonickej básne Tanec kostlivcov (Danse macabre).
Labuť
Najslávnejšia melódia celej skladby, lyrická Labuť, je interpretovaná violončelom s doprovodom dvoch klavírov. Svojím charakterom sa vymyká z celého cyklu a stala sa repertoárovou skladbou pre violončelistov.
Finále
Finále uvádza celý súbor v plnej sile. Reprízujú sa v ňom fragmenty tém zo všetkých častí cyklu, čím sa skladba uzatvára.
Camille Saint-Saëns – The Carnival Of The Animals, Le Carnaval des animaux
Využitie Karnevalu zvierat vo vzdelávaní
Karneval zvierat sa stal skladbou často uvádzanou na koncertoch vážnej hudby pre deti a je výbornou pomôckou pre učiteľov, ktorí sa snažia deťom priblížiť a spopularizovať klasickú hudbu. Je však vďačnou skladbou aj pre dospelých poslucháčov.
Aktivity pre menšie deti
S menšími deťmi je možné napodobňovať kráľa zvierat - leva. Učiteľ môže viesť deti k tomu, aby napodobňovali jeho pohyby a zvuky, pričom hudba poslúži ako podklad pre imitáciu levieho revu. Táto aktivita sa dá výborne využiť aj na hlasovú výchovu.
Ďalšou možnosťou je práca s grafickým záznamom hudby. Deti môžu sledovať zápis skladby a následne ho sprevádzať hrou na telo, pričom každý symbol v zápise reprezentuje iný druh rytmického úderu. Postupne sa dá prejsť k hre na Orffove nástroje.
Pre precvičenie grafomotoriky pri skladbe Korytnačky je možné využiť krátke tóny na kreslenie bodiek (zrniečok pre sliepočku) a dlhé tóny na kreslenie dlhých pierok do kohútovho chvosta alebo obťahovanie jeho základnej línie.
Pri časti Slon je možné zorganizovať "dresúru slonov v cirkuse". Deti v kruhu sa pohybujú s napodobeninou slonieho chobota z rúk podľa pokynov učiteľa, ktorý stojí v strede kruhu.
Aktivity pre staršie deti
Staršie deti môžu porovnávať časť Korytnačky so známym kankánom od Offenbacha, aby si uvedomili kontrast v tempe. Pre túto časť sa osvedčila pohybová aktivita s dáždnikmi, ktoré po roztvorení simulujú korytnačí pancier a deti sa pohybujú v drepe.
Časť Kukučka v hlbokom lese je vhodná na rozvoj sluchovej pozornosti. Vždy, keď deti začujú kukučku, zdvihnú ruku. Odporúča sa tiež práca s pohybom pri tejto časti, napríklad s použitím šatiek.
Humorné odkazy a paródie
Celé dielo je plné humorných odkazov na diela iných hudobných skladateľov. Možno si predstaviť celú hodinu venovanú práve týmto hudobným paralelám a paródiám.
