Ruské vianočné rozprávky a ich tradície na Slovensku

Vianočné rozprávky sú neodmysliteľnou súčasťou vianočných sviatkov. S radosťou ich pozerajú nielen deti, ale aj dospelí, ktorí sa vďaka nim môžu v spomienkach preniesť do detských čias. Výber vianočných rozprávok sa s každým pribúdajúcim rokom rozširuje, avšak isté klasiky nestarnú a kvalitou spracovania lákajú aj nové generácie. Či už sa jedná o animované príbehy alebo tradičné rozprávky, tie najlepšie dokážu spojiť celú rodinu, malých aj veľkých. Tie najkrajšie vianočné rozprávky jednoducho k Vianociam patria. Určite s nami budete súhlasiť, že takéto rozprávky si s radosťou pozrú nie len deti, ale aj dospeláci. Veď všetci máme predsa radi šťastné konce.

Mrázik a iné obľúbené ruské príbehy na Slovensku

Na Slovensku sa stali neoddeliteľnou súčasťou vianočnej atmosféry aj niektoré ruské rozprávky, ktoré si získali srdcia divákov už pred mnohými desaťročiami. Hoci mladšie generácie s nimi nemusia byť tak silno emocionálne spojené, pre starších predstavujú návrat do detstva a spomienku na časy minulé.

Mrázik: Nadčasová klasika

Tradičná ruská rozprávka, ktorá žne už roky v našich končinách veľký úspech, nesmie chýbať ani tieto Vianoce. Staršie ročníky sa prostredníctvom tejto rozprávky hravo prenesú do svojho detstva, aj keď uznávame, že pre mladšiu generáciu už táto rozprávka nemusí byť až taká zaujímavá, najmä kvôli jej zastaranej grafike. Verili by ste, že táto vtipná rozprávka má už 52 rokov? Natočená bola v roku 1964 vo vtedajšom Sovietskom zväze. Ruská rozprávka zachytáva príbeh dievčaťa, ktoré zlá macocha vyšle do mrazivého lesa so zlým úmyslom. V chladnej a drsnej prírode ju však nájde Mrázik, ktorý jej podá pomocnú ruku. Krásna Nasťa žije v útlaku pri svojej macoche a jej dcére Marfuši, až kým do jej života nevstúpi síce samoľúby, no v srdci dobrý Ivan. Nastenka - Natalia Sedych, mala počas natáčania len 14 rokov a jej prvý bozk s filmovým Ivanom bol aj jej prvým bozkom v živote. Na tejto rozprávke diváci oceňujú najmä jej humor. Veď scény s červenolícou Marfušou, ktorá si pochutnáva na lieskových orechoch, s bandou lúpežníkov, ktorí sa chystajú prepadnúť Ivana, či Babou Jagou, ktorú stvárnil muž, neomrzia a nezostarnú nikdy.

Ďalšie ruské príbehy

Mrázik však nie je jediná ruská rozprávka, ktorá mala stále miesto na slovenskom trhu. Mnohým ľuďom čo-to povie aj Dračia nevesta alebo taká animovaná Snehová Kráľovná. V televízii sa najčastejšie vysielali ruské rozprávky ako Mrázik a iné filmy, ktoré odzrkadľovali socialistické ideály a vianočné tradície. Starší ľudia si na ruské rozprávky zvykli, mladšie generácie s nimi ale nie sú tak silno emocionálne spojené.

Rojdestvo: Pravoslávne Vianoce a ich duchovný rozmer

Ruské Vianoce, známe ako Rojdestvo, sú hlbokou a krásnou oslavou, ktorá sa riadi tradičnými pravoslávnymi zvyklosťami a liturgiou. Vianoce (Roždestvo) ako druhé najdôležitejšie cirkevné sviatky podliehajú tradičnému Juliánskemu kalendáru, ktorý je o 13 dní pozadu oproti nášmu. V Rusku sa Vianoce slávia 7. januára, čo je v súlade s Juliánskym kalendárom. Tento deň je pre pravoslávnych veriacich významný nielen z duchovného hľadiska, ale aj z kultúrneho a historického. Ruská pravoslávna cirkev sa stala hlavnou náboženskou inštitúciou v krajine po prijatí kresťanstva v 10. storočí, kedy knieža Vladimír Veľký z Kyjevskej Rusi prijal krst. Vianoce, ktoré sa oslavovali od konca 4. storočia, nadobudli v Rusku osobitný význam. V priebehu histórie sa Vianoce stali obdobím, kedy sa spojili duchovné a rodinné tradície.

Príprava na Vianoce

Prípravy na ruské Vianoce začínajú s obdobím Adventu, ktorý sa nazýva Filipovka. Toto obdobie trvá 40 dní pred Vianocami a je časom pôstu, modlitby a duchovnej reflexie. Počas tohto obdobia sa veriaci zdržiavajú konzumácie mäsa, mliečnych výrobkov a často aj oleja. Pôst však nie je len o jedle - jeho cieľom je duchovné očistenie, modlitba a zmierenie s blízkymi. Slávnostnú večeru začína spravidla najstarší člen rodiny modlitbou a požehnaním. Jedál by sa malo podávať dvanásť - podľa počtu apoštolov. Na ich počte záleží aj na regióne, obsahovať by ale nemali mäso, keďže pôst sa končí až úderom polnoci.

Štedrý večer (Сочельник)

Štedrý večer (Сочельник), ktorý predchádza Vianociam, je dôležitou súčasťou ruských vianočných osláv. 6. januára, na Štedrý večer, začína hlavná oslava narodenia Krista. Tento deň je pre veriacich významným momentom. V tento deň sa rodiny zhromažďujú, aby sa zúčastnili večere, ktorá sa nazýva Sochelnik. Tradičná večera sa skladá z 12 jedál, ktoré symbolizujú 12 apoštolov. Medzi typické pokrmy patria varená pšenica (kutiya), med, orechy, ovocie, kapustové listy a fazuľové jedlá. Večera začína modlitbou a rozdelením štedrovečerného koláča. Tento koláč, nazývaný koláč Štedrej noci, je pečený s prianím a modlitbami za zdravie a prosperitu.

Ďalšie zvyky spojené so Štedrým večerom:

• Modlitba a sviečky: Rodiny sa spoločne modlia, zapaľujú sviečky a čítajú pasáže z Biblie.
• Seno na stole: Na stôl sa často kladie seno, ktoré pripomína narodenie Krista v maštali.
• Prvá hviezda: Oslavy oficiálne začínajú, keď sa na oblohe objaví prvá hviezda, symbolizujúca Betlehemskú hviezdu.

Deň Vianoc (7. január)

Deň Vianoc (7. január) je dňom radosti a osláv, kedy sa konajú slávnostné bohoslužby v pravoslávnych kostoloch. Na Pravoslávne Vianoce (7. januára) je hlavným bodom dňa slávnostná bohoslužba, známa ako Božská liturgia. Veriaci sa stretávajú v kostoloch, kde sa modlia, spievajú hymny a radujú sa z Kristovho narodenia. Atmosféru dotvára kadidlo, svetlo sviečok a nádherné pravoslávne ikony. Po bohoslužbe sa ruské rodiny stretávajú, aby si vzájomne priali šťastné Vianoce.

Ruské vianočné tradície a folklór

Ruské Vianoce sú obohatené o množstvo kultúrnych a folklórnych prvkov, ktoré sa prenášajú z generácie na generáciu:

• Koliada - Rituálne spevy a koledy, ktoré sa spievajú pred Vianocami a počas vianočného obdobia.
• Divadelná hra - V niektorých oblastiach sa hrávajú tradičné divadelné hry, ktoré zohľadňujú vianočné príbehy a legendy.

Dôležitou súčasťou vianočných osláv je aj stôl s darčekmi. V Rusku je zvykom, že darčeky sa zvyčajne dávajú až na Nový rok, a nie na Vianoce. Slávny Dedo Mráz (Ded Moroz) s vnučkou Snehulienkou (Sneguročka) nosia darčeky na Nový rok. V Rusku sa počas sviatkov mieša moderný štýl života s tradičnými vzormi a materiálmi a najlepšie je to vidieť práve na výzdobe. Ručne maľované ozdoby, tradičné matriošky a množstvo svetiel, to sú Vianočné dekorácie v ruskom poňatí. Hľadajte tradičné vzory, zlatý lesk a nápadné farby.

Sladkosti patria k Vianociam nielen u nás, ale aj v Rusku majú svoje obľúbené sviatočné sladké dobroty. Najznámejšie a najtypickejšie vianočné cukrovinky pečené v Rusku sú bezpochyby snehové gule (rusky снежkи - „snezhki“ ). Na rozdiel od krehkých rožkov sú jednoduchšie na prípravu. Napriek tomu, že vo svete sú známe predovšetkým sladké snehové gule, väčšina Rusov si nedokáže predstaviť sviatočnú tabuľu bez krehkých rožkov s medom a škoricou.

Pravoslávne Vianoce v širšom kontexte

Regionálne zvyky v pravoslávnych krajinách

Pravoslávne Vianoce sa oslavujú v rôznych krajinách s jedinečnými regionálnymi zvykmi:

• Rusko: Vianoce sú tichým a duchovným sviatkom. Počas Štedrého večera sa rodiny stretávajú pri skromnej večeri, kde nechýba kutya a rybie pokrmy. Kostoly sú vyzdobené ikonami a farebnými dekoráciami.
• Srbsko: Srbi majú tradíciu pálenia badnjaka, čo je dubová vetva symbolizujúca Betlehemské jasle. Tento obrad sa odohráva na Štedrý večer a má priniesť rodine pokoj a zdravie.
• Grécko: Gréci oslavujú Kristovo narodenie pečením špeciálneho chlebíka nazývaného Christopsomo (Kristov chlieb), ktorý sa zdobí krížom a symbolmi rodiny.
• Ukrajina: Na Ukrajine je kľúčovým pokrmom počas Vianoc varená pšenica so sušeným ovocím a medom. Zároveň tu prebiehajú kolednícke sprievody, kde deti aj dospelí spievajú vianočné piesne.

Pravoslávne Vianoce vs. západné Vianoce

Na rozdiel od komerčne ladených západných Vianoc si pravoslávne komunity zachovávajú hlbokú duchovnú podstatu sviatkov. Hlavný dôraz je kladený na vieru, rodinné hodnoty a tradície, ktoré sú odovzdávané z generácie na generáciu.

Koledy ako súčasť slovanskej tradície

Na Slovensku sa s koledami ako piesňami stretávame najmä v predvianočnom a vianočnom období. Sú už súčasťou našej histórie a národného kultúrneho dedičstva. Predpokladá sa, že samotné koledy ako oslavné piesne majú pôvod v Rímskej ríši - oslavách nového roka - calendae. U Slovanov sa koledy zväčša chápu ako ľudové piesne spievané pri príležitosti veľkých cirkevných sviatkov napríklad v období Vianoc. Bohatú tradíciu majú u Slovákov, Čechov, Ukrajincov, Rusov a Bulharov. V Srbsku sa tieto oslavné piesne nazývajú tiež koleda, v Slovinsku kolednica, u Rusov, Ukrajincov a Bielorusov - коляда. V Poľsku majú tieto piesne tiež veľkú popularitu a nazývajú sa kolędy. U týchto národov môže byť význam slova koleda chápaný širšie alebo naopak užšie ako ho chápeme my. Zároveň napríklad u Rusov a Poliakov je veľa kolied, ktoré nemajú len ľudový pôvod - boli skomponované.

Ukrajinská perspektíva: Vianoce a kultúrne dedičstvo

Pohľad na vianočné tradície z ukrajinskej perspektívy nám ponúka Anna Siedykh, mladá žena s bohatým životopisom. Pochádza z Kyjiva a zastáva viacero dôležitých úloh v oblasti kultúry a literatúry. Okrem toho, že je dramaturgičkou a prekladateľkou, je aj žurnalistkou. Literatúru vyštudovala na Kyjivo-Mohylianskej akadémii. Predtým študovala masmediálnu komunikáciu priamo v Trnave. Dnes pôsobí v kultúrnom centre Malý Berlín ako produkčná a dramaturgička.

Vianoce v Kyjive pred vojnou a počas nej

"V Trnave si Vianoce nesieš so sebou stále. Keď idem do práce, prechádzam cez námestie, vidím vianočné trhy a celú tú čarovnú atmosféru. Tu ťa Vianoce obklopujú na každom kroku - v obchodoch, na uliciach, všade. Je to nezabudnuteľný zážitok. Vianoce si v Trnave človek nesie so sebou vždy v srdci a v každej uličke," hovorí Anna.

Pred začiatkom vojny to bolo nádherné. V centre Kyjiva sme zažívali vianočnú atmosféru rovnako ako na Slovensku. Mali sme obrovské trhy, veľký vianočný strom, mestečká pre deti, drevené remeselné stánky, kde sa ponúkalo ukrajinské jedlo, ale aj nejaké európske a americké pochutiny, napríklad jablká v karameli či zemiaky na špirále. Punč u nás nebol taký bežný, museli ste ho veľmi dobre hľadať. Varené víno ale bublalo na každom rohu. Minulé Vianoce boli plné temnoty a zimy, a to doslova, keďže Rusko ostreľovalo infraštruktúrne objekty a ľudia museli tráviť svoje dni bez svetla, elektriny a vody. Vo viacerých mestách nebol stromček na námestiach. Samozrejme, neboli ani trhy a plné ulice. Vianoce boli oveľa tichšie a úzkostlivé. Napriek tomu sa ľudia snažili o sviatočnú náladu pomocou rodinných rozhovorov pri sviečkach alebo pri varení. Annina mama počas tohto krátkeho času svetla a elektriny stihla upiecť „papuchy“. Sú to tradičné buchty najčastejšie plnené makom alebo višňami. V niečom sú vojnové Vianoce veľmi silné.

Ukrajinské korene a tradície

Od vypuknutia vojny na Ukrajine si Anna začala oveľa viac uvedomovať ukrajinskú kultúru, objavovať ukrajinské korene, tradície a hľadať to, čo bolo pre Ukrajincov dôležité, a čo im režim Sovietskeho zväzu násilne odobral. V Anninej rodine je cítiť, že mama je zo západnej Ukrajiny a otec z východnej. Mama berie svätého Mikuláša a darčeky, ktoré nosí deťom, ako samozrejmosť. Naopak, Annin otec, ktorý vyrástol pri Kyjive na východe Ukrajiny, o týchto tradíciách nič nevedel z dôvodu ateizmu, ktorý sa šíril Sovietskym režimom. Teraz si všetky tradície ľudia postihnutí vojnou s veľkým záujmom obnovujú a znova vyhľadávajú.

Medzi vianočné ukrajinské zvyky patrí výroba „didukha“. Je to vianočná dekorácia z obilia, ktorá pripomína stromček a symbolizuje život a hojnosť. Táto zvyklosť sa zachovala len v niekoľkých rodinách. Ďalej je to aj schovávanie mincí pod obrus alebo do pirohov. Ten, kto ich nájde, bude šťastný celý nasledujúci rok.

Na Vianoce je typické servírovať na ukrajinskom stole dvanásť rôznych pôstnych jedál, v ktorých sa vyhýbame mäsu. Typickými sú tradičné „varenyky". Je to múčne jedlo podobné menším slovenským pirohom. Varenyky si môžeme pripraviť s rôznymi náplňami, akými sú zemiaky, dusená kapusta či dokonca sladké varianty s višňami alebo tvarohom. Najobľúbenejšie sú však zemiakové, ktoré pripravujeme s rôznymi prílohami, najmä hubami. Oproti niektorým iným kultúram, kde sa jedia oblátky, majú na Ukrajine „kutyu". Je to druh kaše vyrobený z pšenice, do ktorej sa pridáva rôzne sušené ovocie ako hrozienka, marhule, slivky a med. Každá rodina má svoj vlastný spôsob prípravy, napríklad na východe Ukrajiny sa namiesto pšenice používa ryža. Každá oblasť Ukrajiny chutí počas Vianoc inak.

Na Ukrajine majú tiež zemiakový šalát, no obľubujú ho predovšetkým na Silvestra. Volajú ho šalát „Olivie“. Za čias Sovietskeho zväzu bol zemiakový šalát pomerne častým pokrmom, ktorý sa pripravoval s lacnými klobásami s nízkym percentom mäsa. Annin otec ich nazýva „papierové". Pre ne sa zvykli poškriepiť matka s babkou. Stará mama si obľúbila tradičnú socialistickú verziu, zatiaľ čo jej matka preferovala poriadne mäso, čím menila recept.

Počas pandémie mala Anna možnosť prežiť jeden Štedrý večer na Slovensku. Spomenula si na okamih, keď každý po večeri opustí miestnosť, rozoznie sa zvonček a všetci sa vrátia, aby si rozdelili darčeky. To ju naozaj očarilo, bolo to pre ňu špeciálne. Na Slovensku sa jej páči to, ako sa spomalí tempo počas Vianoc. Samozrejme, ľudia sa pripravujú, nakupujú a varia, ale potom sa všetko nejako upokojí. Je to pre ňu čas, kedy si konečne môže oddýchnuť. Obchody sú zatvorené, ľudia odpočívajú. A to vytvára skutočné čaro Vianoc. Kyjiv je veľké mesto, kde všetko stále beží rýchlo a Vianoce prídu a odídu takmer bez povšimnutia. Práce bolo vždy dosť a Vianoce uplynuli bez toho, aby si v minulosti stihli vychutnať tú atmosféru. Niekedy Anna pracovala aj počas Vianoc. Výrazne to ubralo na kúzle týchto sviatkov. Je dôležité, aby sa ľudia mohli na tieto sviatky tešiť, aby mali priestor na oddych a rodinné chvíle.

Súčasné vnímanie ruských rozprávok na Slovensku

Geopolitický vplyv na kultúrnu ponuku

Ruské obchody na Slovensku zmenili názov, niektoré ruské výrobky už nie je možné v predajniach zohnať, no to nie je všetko. Množstvu Slovákov hrajú aj počas štedrovečernej večere v pozadí vianočné rozprávky. „Asi to nie je úplne správne, asi to nie je úplne kóšer, ale je to pochopiteľný krok, lebo vyjadrujeme solidaritu s tým národom, ktorý je okupovaný,“ povedal na margo stopnutia ruskej kinematografie na Slovensku. Kultúrna vojna je podľa Juraja Malíčka legitímnou súčasťou tej normálnej. Médiá tak podľa jeho slov uprednostňujú zisk pred nejakým etickým postojom. „Aj teraz je dôležitejšia sledovanosť a málo firiem urobí to gesto, ale to je širší spoločenský problém. Biznis má s morálkou problém, kšeft je kšeft,“ uzavrel Juraj Malíček.

Postoje slovenských televízií

V súčasnej dobe sa rôzne slovenské televízne stanice stavajú k vysielaniu ruskej produkcie, vrátane obľúbených vianočných rozprávok, odlišne.

• TV Markíza: Televízia už v svojom stanovisku potvrdila, že inak tomu nebude ani tento rok. S ruským Mrázikom preto počíta vo svojom hlavnom programe a to opäť v najlukratívnejšom vysielacom čase - konkrétne 24. decembra o 19. hodine. „Vianočné sviatky sú obdobím, kedy sa programová ponuka TV Markíza tradične zameriava najmä na vysielanie klasických a divácky mimoriadne obľúbených rozprávok a rodinných filmov. Medzi najsledovanejšie tituly už dlhé roky patrí aj dnes už kultová rozprávka Mrázik, bez ktorej by si mnohé slovenské rodiny ani nevedeli predstaviť Vianoce.“ Podobne sa televízny líder plánuje postaviť aj k ďalším ruským filmom.
• TV JOJ: Úplne iný pohľad na vec má druhá najväčšia súkromná televízia. JOJ už po vypuknutí vojny informovala, že filmy z ruskej produkcie stiahla z programovej štruktúry hlavnej stanice, presunula ich primárne na menší kanál JOJ Plus. „Na hlavnej televíznej stanici skupiny JOJ - na televízii JOJ, od vypuknutia vojenského konfliktu na Ukrajine ruské filmy nezaraďujeme. Dlhodobo však vlastníme televízne práva aj z tejto produkcie, z ktorých nám vyplývajú záväzky. Nie je nám ľahostajné, čo sa u nášho východného suseda deje a sme striktne proti vojenskej agresii. Na našej najsledovanejšej stanici tak tieto filmy naďalej nenájdete, a to ani v prípade filmových premiér, ktoré sme prioritne kupovali pre TV JOJ. Práve na JOJke dlhodobo budujeme v ranných hodinách počas víkendov detské pásmo, pre ktoré sme v minulosti zakúpili 7-minútovú animovanú seriálovú rozprávku Tajomstvá Medovej doliny.“
• RTVS: „RTVS neplánuje vysielanie žiadnych ruských programov v najbližších mesiacoch, vrátane vianočných sviatkov. V boji proti ruskej propagande vo verejnom priestore angažovala do spotu dabérku Nastenky - herečku Darinu Chmúrovú, ktorá prepožičala rozprávkovej postave hlas vo svojich 15 rokoch. „Darina Chmúrová je nielen najznámejší hlas, ktorý si spájame s ruskými rozprávkami, ale aj žena, ktorá si jasne pamätá minulý režim. Naša nová kampaň chce primäť ľudí k tomu, aby automaticky neverili neovereným správam, overovali si zdroje a premýšľali nad súvislosťami.“

Bez ohľadu na preferencie jednotlivých televízií či postojov divákov, vianočné rozprávky prinesú sviatočné kúzlo do našich domovov. Vianoce totiž majú medzi ostatnými sviatkami špeciálne miesto. Je to obdobie roka, kedy sa všetci snažíme byť o niečo milší, vďačnejší a tráviť viac času so svojimi blízkymi.

tags: #ruske #rozpravky #na #vianoce