Rudolf Schuster je významná osobnosť slovenských dejín, známy ako bývalý slovenský politik, prozaik, dramatik, scenárista, cestovateľ a v neposlednom rade prvý priamo zvolený prezident Slovenskej republiky. Jeho životná dráha, poznačená obdobím druhej svetovej vojny, profesionálnym rastom v priemysle, dlhoročnou politickou kariérou a napokon prezidentským mandátom, svedčí o jeho všestrannosti a aktívnom prístupe k verejnému životu.
Raný život a vzdelanie
Rudolf Schuster sa narodil 4. januára 1934 v Košiciach v robotníckej rodine, ale od útleho detstva vyrastal v Medzeve, kde bývali jeho rodičia a súrodenci. Základnú školu absolvoval v Medzeve v rokoch 1940 až 1948. Jeho národnosti bola slovenská a nemecká.
Detské sny Rudolfa Schustera boli výrazne ovplyvnené vojnovým obdobím, ktoré prežíval. Predstavoval si, že bude "úplne všeličo iným" ako sa napokon stalo po vojne. Po prechode z nemeckej do slovenskej školy musel bojovať o možnosť študovať. Hoci sa pre neho pripravovali remeslá a v rokoch 1948 - 1949 ho Košické divadlo vybralo ako talent na herectvo, jeho otec trval na tom, že najprv musí mať remeslo. Realita po druhej svetovej vojne tak priniesla iné smerovanie, než si mladý Rudolf Schuster pôvodne predstavoval.
Po absolvovaní dvojročnej stredoškolskej nadstavbovej školy študoval na Vyššej priemyselnej škole stavebnej v Košiciach, kde v roku 1954 zmaturoval. V rokoch 1954 až 1959 pokračoval v štúdiu na Stavebnej fakulte Vysokej školy technickej v Bratislave, kde získal titul inžiniera v odbore inžinierske staviteľstvo. Svoje vzdelanie si neskôr rozšíril aj o vedeckú ašpirantúru z odboru ekológie na Baníckej fakulte Vysokej školy technickej v Košiciach, pričom titul CSc. získal v roku 1998. Je nositeľom čestného titulu Dr. h. c.
Profesionálna kariéra pred politikou
Po skončení vysokoškolských štúdií sa Rudolf Schuster venoval inžinierskym a vedeckým pozíciám. Jeho pracovná kariéra zahŕňa:
- 1960: Projektant v Krajskom poľnohospodárskom projektovom ústave v Bratislave.
- 1960 - 1962: Asistent v Slovenskej akadémii vied, kde pôsobil na ústave hydrológie a hydrauliky v Bratislave.
- 1962 - 1974: Práca vo Východoslovenských železiarňach v Košiciach, kde zastával postupne funkcie referenta pre investičnú výstavbu, vedúceho investičného oddelenia, vedúceho sekretariátu a napokon technického asistenta podnikového riaditeľa. Rok 1968 bol pre Rudolfa Schustera zlomový, keďže mal byť v tom čase námestníkom Východoslovenských železiarní.
Politická kariéra
Rudolf Schuster vstúpil do politiky v riadiacich štruktúrach mesta Košice a následne pôsobil na celoštátnej úrovni.
Mestská samospráva a regionálna správa
- 1974 - 1979: Podpredseda Mestského národného výboru v Košiciach pre úsek služieb. Pôvodne to mal byť "trestný" post s ročným odvolaním, no nakoniec sa stal prvým námestníkom primátora.
- 1979 - 1983: Prvý podpredseda Mestského národného výboru pre ekonomiku mesta Košice.
- 1983 - 1986: Prvý raz pôsobil vo funkcii primátora mesta Košice.
- 1986 - 1989: Predseda Východoslovenského krajského národného výboru v Košiciach.
Na čele Slovenskej národnej rady a diplomatická misia
- 30. november 1989 - 30. jún 1990: Predseda Slovenskej národnej rady.
- 1990 - 1992: Veľvyslanec Českej a Slovenskej federatívnej republiky v Kanade.
Návrat na Slovensko a opätovné pôsobenie v Košiciach
Po návrate z Kanady v roku 1992 pôsobil na Ministerstve zahraničných vecí v Bratislave (1993-1994). V tom čase ho vtedajší predseda vlády Vladimír Mečiar presviedčal, aby vstúpil do Hnutia za demokratické Slovensko a viedol predvolebnú kampaň vo Východoslovenskom kraji. Rudolf Schuster však túto ponuku odmietol, keďže s Vladimírom Mečiarom nemal veľmi dobré vzťahy.
Rudolf Schuster sa opätovne pustil do rekonštrukcie Košíc, pričom sa zameral na podzemné siete a neskôr aj povrch. Hoci mu bolo vyčítané zadlženie mesta, on to obhajoval tým, že takúto rozsiahlu rekonštrukciu by v súčasnosti nebolo možné vykonať, ak by sa neudiala v čase, keď boli štátne podniky. Zadlženie Košíc bolo podľa neho spôsobené aj vytvorením veľkého množstva mestských častí, čo si vyžadovalo značné finančné prostriedky. Pre Schustera bolo v konečnom dôsledku dôležité, že ľudia výsledky rekonštrukcie využívajú. Poukázal na to, že Košice mali dovtedy vodovod a kanalizáciu zo začiatku 20. storočia, ktoré dožívali. Šťastím bolo, že sa išiel poradiť do Viedne, kde získal poznatky o moderných technológiách. V dnešnej dobe môžu byť vodovodné rúry také kvalitné, že vydržia pod zemou aj 100 rokov, a nie sú umiestnené v kanáloch, čo prináša úspory. Podľa niektorých názorov však zadlžil mesto natoľko, že bolo nutné zaviesť tzv. ozdravný režim, ktorý sa skončil až v roku 2003. Najviac ho v Košiciach mrzí stav Hrnčiarskej ulice.
V rokoch 1994 až 1999 pôsobil po druhý raz vo funkcii primátora mesta Košice, tentokrát ako ľuďmi zvolený primátor.
Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky
V rokoch 1998 až 1999 bol zvolený za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň v tomto období zastával viacero významných funkcií vo výboroch:
- Od októbra 1998: Člen Výboru pre kultúru a médiá (do 16. marca 1999).
- Od 6. novembra 1998 do 16. marca 1999: Člen Výboru pre ľudské práva a národnosti.
- Od 16. marca 1999 do 29. mája 1999: Člen Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby.
Prezidentský mandát (1999 - 2004)
Rudolf Schuster bol v priamych voľbách 15. a 29. mája 1999 zvolený za prezidenta Slovenskej republiky, pričom inaugurácia sa konala 15. júna 1999.
Prezidentské voľby
- Prvé kolo (15. máj 1999): Získal 1 396 950 hlasov, čo predstavovalo 47,37 percenta hlasov zúčastnených voličov a 34,58 percenta všetkých oprávnených voličov.
- Druhé kolo (29. máj 1999): Získal 1 727 481 platných hlasov a bol zvolený za prezidenta Slovenskej republiky.
Funkčné obdobie a politické priority
Funkčné obdobie prezidenta Rudolfa Schustera trvalo od 15. júna 1999 do 15. júna 2004. Toto obdobie bolo podľa neho veľmi náročné. Slovensku sa nedarilo plniť integračné plány, prichádzali demaršé z Európskej únie, a nebolo prijaté za člena Severoatlantickej aliancie. Zoskupenie V4 sa stalo V3, keďže Slovensko zostalo „pred dverami“ kvôli nedemokratickej vláde Vladimíra Mečiara a problémom menšín, čo viedlo k izolácii krajiny.
V predvolebnej kampani sľuboval, že bude obrusovať hrany medzi koalíciou a opozíciou, čo vnímal ako veľký problém v slovenskej politike. Jeho hlavným cieľom počas prezidentskej kariéry bolo, aby sa Slovensko stalo členom NATO a EÚ. Mal tú česť byť na summite NATO v Prahe, keď Slovensko prijali. Reagoval aj na názory ľudí, ktorí spochybňovali vstup do NATO, s tým, že „to hovoria tí, ktorí nevedia, čo je to vysoká politika a nevedia, aké podmienky sme mali splniť“.
Hneď od svojej inaugurácie presadzoval silne proeurópsky prístup, ktorý sám považoval za jasný a nemenný. Doslova povedal: „Našou snahou v priebehu tohto roka musí byť otvorenie optimálneho počtu kapitol, aby sme postupne mohli dobehnúť zaostávanie za krajinami, ktoré už s úniou rokujú.“ Aktívne motivoval a nabádal občanov k aktívnemu prístupu k Európskej únii. Zdôrazňoval, že Slovensko splnilo požadované kritériá, odstránilo deficity demokracie, ktoré mu boli v predchádzajúcich hodnoteniach vytýkané, a mohlo sa tak vrátiť medzi kandidátske krajiny, s ktorými sa začnú rokovania o vstupe.
Jedným z rysov Schusterovej rétoriky bola aj snaha čo najviac priblížiť úniu slovenským občanom, no zároveň sa usiloval striasť ich ilúzie o období po vstupe do Európskej únie. Varoval pred mylnou domnienkou, že akonáhle sa Slovensko stane členským štátom, problémy, ktoré trápia veľkú časť obyvateľstva, budú automaticky vyriešené. Nevyhýbal sa ani témam, ktoré trápili úniu, ako je terorizmus, recesia globálneho hospodárstva, problémy politického populizmu, nacionálne konflikty a mnohé ďalšie. Zároveň mierne kritizoval štátny sektor, pretože podľa jeho slov bol tretí sektor viac pripravený na vstup ako štátny, ktorý kritizoval za jeho politickú a administratívnu nepripravenosť.
Zaujímavou témou, ktorej sa venoval v niektorých prejavoch, bola aj otázka identity. Schuster bol presvedčený proeurópan, budúcnosť Slovenska videl len v Európskej únii a v zjednotenej Európe. Ekonomickú prosperitu tiež spájal s ambíciou čo najrýchlejšie sa stať súčasťou Schengenského priestoru, vďaka ktorému bude môcť Slovensko rozvinúť svoj obchod s ostatnými členskými krajinami únie.
Členstvo v EÚ | 15. výročie vstupu Slovenska do Európskej únie
Vážne zdravotné problémy
V roku 2000 sa Rudolf Schuster ocitol v ohrození života. Dramatickosť večera sa naplno prejavila, keď dcéra upozorňovala na zvyšujúci sa krvný tlak svojho otca, čo lekári pripisovali pooperačnému stavu. Syn Peter vyjadril nedôveru k ošetrujúcim lekárom a informoval o zhoršujúcom sa zdravotnom stave aj vtedajšieho predsedu vlády Mikuláša Dzurindu. Ten potvrdil, že konzílium lekárov sa rozhodlo akceptovať príbuzných prezidenta a pozvať zahraničného odborníka, pričom poskytol vládny špeciál pre jeho prevoz. Špecialista na internú medicínu mal prísť do tretej ráno.
Konzílium odborníkov označilo zdravotný stav prezidenta za veľmi vážny, s pridruženými pľúcnymi komplikáciami. Z chirurgického hľadiska bol stav kritický. Kvôli zlej funkcii pľúc sa do krvi nedostávalo dostatok kyslíka, čo viedlo k nedostatočnému okysličeniu ďalších orgánov a postupnému zlyhávaniu. Po prasknutí hrubého čreva v noci 18. júna nasledovala urgentná operácia.
Pred prevozom Rudolfa Schustera do Innsbrucku sa stav podarilo stabilizovať, obnovila sa činnosť zažívacieho traktu a bol bez zvýšenej teploty. Dňa 28. júna 2000 bol prezident prevezený do Krajinskej univerzitnej kliniky v Innsbrucku, kde sa po niekoľkých dňoch začal jeho stav postupne zlepšovať. Let sa uskutočnil vládnym špeciálom s lôžkovou úpravou, v sprievode policajnej kolóny a vysokých ústavných činiteľov. Bol umiestnený na 2. poschodí kliniky chirurgie, neskôr do nemocničnej izby, kde bol aj jeho kolega Václav Havel. Člen lekárskeho tímu poznamenal, že keby žiadosť zo Slovenska prišla skôr, situácia by sa možno vyvíjala inak.
Vláda Mikuláša Dzurindu počas jeho neprítomnosti prevzala niektoré prezidentské právomoci, s výnimkou jedinej neprevoditeľnej právomoci - rozpustenia Národnej rady. Dzurinda sa rozhodol počkať s podpisom zákonov. Uzdraveného Schustera po návrate táto situácia urazila, bol presvedčený, že vláda M. Dzurindu s ním už nerátala.
Prezidentské voľby 2004 a koniec funkčného obdobia
V prvom kole prezidentských volieb v roku 2004 skončil štvrtý so ziskom 147 549 hlasov (7,43 %), a tak sa 15. júna 2004 jeho funkčné obdobie skončilo.
Politická príslušnosť
Rudolf Schuster pôsobil v nasledujúcich politických stranách a subjektoch:
- Komunistická strana Slovenska
- Bez politickej príslušnosti
- Strana občianskeho porozumenia (SOP): Bol jej zakladajúcim členom a predsedom od 5. novembra 1998.
Život po prezidentskom mandáte
Po skončení prezidentského mandátu v roku 2004 Rudolf Schuster odmietol druhýkrát prijať ponuku stať sa prezidentom Slovenskej republiky. Venoval sa literárnej činnosti, čo potvrdzuje aj úvodná kapitola jednej z jeho kníh s názvom "Dosť bolo politiky". Hoci mnohí neverili, že bez politiky vydrží, skutočne s ňou "sekol" a začal sa naplno venovať písaniu. Podľa jeho slov, ak by pokračoval v politike, určite by toľko kníh nenapísal.
Vo svojich knihách Rudolf Schuster opisuje spomienky nie tak, ako ich vidí dnes, ale ako sa skutočne stali v minulosti. Uvedomuje si, že „veľa ľudí je múdrych po vojne“ a priznáva, že niektoré veci by v minulosti robil určite úplne inak. Napriek tomu verí, že keby sa história opakovala, robil by presne tak isto, vrátane chýb, pretože "bez chýb nie je nikto". Dôležité je podľa neho nerobiť také chyby, ktoré nás budú mrzieť celý život, a bežné chyby priznať a oľutovať.
Literárna a umelecká tvorba
Rudolf Schuster je autorom viacerých kníh rozličných žánrov, predovšetkým literatúry faktu. Medzi jeho diela patria:
- Hlavná
- Vám všetkým
- Ultimátum
- Strieborný mercedes
- So skalpelom i bez neho
- Rodné putá
Knižne debutoval v roku 1987 cestopisnou knihou Necestami Brazílie. Jeho tvorba slúži nielen ako pútavé čítanie, ale aj ako materiál pre orientáciu v náročných podmienkach politického života, obzvlášť pre mladšiu generáciu, ktorá často nemá dostatočné vedomosti. Môže tak doplniť učebné osnovy pre vlasteneckú výchovu žiakov základných a stredných škôl.
Okrem knižnej tvorby má Rudolf Schuster na svojom konte aj rozsiahlu televíznu a rozhlasovú tvorbu. Počet jeho dokumentárnych a publicistických filmov presahuje číslo 40. V rozhlase sa podieľal na scenároch k dielam ako Prémie budú, Vynález, Ani jedna kvapka, Príležitosť, Prvý deň podpredsedu, Referent, Havária, Bezzubý lev, Generálka, Nevďačný richtár a Johannes Bocatius. Počiatky jeho literárnej činnosti sa spájajú so spoluprácou so Slovenským rozhlasom v Košiciach.
Záľuby a cestovanie
Medzi záľuby Rudolfa Schustera patrí história, zberateľstvo, cestovanie, kultúra, amatérsky film a šport. Aktívne sa venuje cestovaniu po svete a zbiera historické fotoaparáty, kamery a iné technické pamiatky. Ovláda niekoľko jazykov: po rusky, anglicky, francúzsky, arabsky a taliansky.
Je autorom unikátnych záberov z prekrásnej prírody v Kanade, nezvyčajnej fauny a flóry Čukotky, Kamčatky, Islandu, Grónska, Severného pólu, Južného pólu, Brazílie, Špicbergov a mnohých iných zaujímavých miest sveta. Nemá vyložene najobľúbenejšiu krajinu, ktorú navštívil, do každej krajiny cestuje s konkrétnym zámerom a vždy sa na cestu dôkladne pripraví.
Jednou z krajín, ktorá je Rudolfovi Schusterovi obzvlášť blízka, je Brazília. Jeho otec so strýkmi tam nakrútili prvý dokumentárny film o brazílskej džungli, Indiánoch, zlatokopoch a ťažbe kaučukového mlieka. Rudolf Schuster nemá rád turistické chodníky, kde prechádza množstvo ľudí. Radšej si vytipuje miesta, kde vie, čo bude fotografovať, filmovať a čo chce z danej krajiny vidieť. Preto sa jeho cesty začali smerom na Island, Grónsko, Kamčatku a Čukotku.
Prezidentská knižnica Rudolfa Schustera
Rudolf Schuster zriadil Prezidentskú knižnicu, inšpirovaný existenciou podobných inštitúcií, ako je Prezidentská knižnica Václava Havla a knižnice amerických prezidentov. Požiadal šéfa kraja o poskytnutie vhodných priestorov. Táto knižnica je prístupná pre každého a ponúka prezenčné výpožičky kníh a možnosť prezerania dokumentárnych filmov z ciest a súkromného života Rudolfa Schustera, ako aj ukážky jeho rozhlasovej tvorby.
Obsahuje 240 hodín digitalizovaných filmov, ktoré zachytávajú celý jeho život, vrátane svadby, prezidentskej činnosti a inscenácií, ako napríklad Umývanie hláv či Prvý deň podpredsedu. Požičiavanie kníh nie je možné, no knižnica je obľúbeným cieľom žiakov a študentov z celého Slovenska. Prezidentská knižnica je otvorená v pracovných dňoch od 10:00 do 17:00.
Členstvo v EÚ | 15. výročie vstupu Slovenska do Európskej únie
tags: #rudolf #schuster #narodeniny