Maliar a grafik Rudolf Fila (1932 Příbram - 2015 Bratislava) býva považovaný za jednu z najosobitejších a najvplyvnejších osobností slovenskej výtvarnej scény. Už od svojho vstupu na umeleckú scénu v šesťdesiatych rokoch 20. storočia patril k najvýznamnejším predstaviteľom abstraktnej maľby. Vo svojej tvorbe sa usiluje o jedinečnosť maliarskeho uchopenia sveta, založenú na vibrovaní medzi pravdou a básňou, realitou a ilúziou.
Život a vzdelanie Rudolfa Filu
Rudolf Fila sa narodil 19. júla 1932 v Příbrami na Morave (dnes Česko). Umelecké vzdelanie získal na Škole umeleckého priemyslu v Brne a u prof. Mudrocha na Vysokej škole výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave (1952-1958). V Bratislave ostal bývať a v roku 1959 bol zamestnaný v Ústredí umeleckých remesiel. V rokoch 1960-1990 učil na Strednej umeleckopriemyselnej škole (ŠUP-ke) v Bratislave. Je spätý s druhým začiatkom VŠVU, teda so zmenou školy po nežnorevolučnom roku 1989, kde viedol ateliér voľnej maľby (1990-1992). Po odchode do dôchodku pokračoval ako umelec v slobodnom povolaní. Bol nielen maliarom a ilustrátorom, ale aj esejistom a pedagógom. Vydal knižné publikácie Analýza výstavby výtvarného diela (1979) a Výtvarná príprava pre 1. a 2. (pokračovanie názvu nie je v texte).
Tvorivá cesta a vývoj
V začiatkoch svojej tvorby sa Rudolf Fila venoval bezpredmetnej maľbe, blízkej informelu, v ktorej skúmal predovšetkým štruktúru materiálu a funkčnosť geometrických tvarov. Práca s farbou a vnímanie jej optických i materiálnych kvalít sa stali základom jeho práce. V 60. rokoch experimentuje s rôznymi technologickými postupmi, začína sa prejavovať výrazné gesto a automatizmus, ktoré sa postupne stávajú dominantnou zložkou jeho umeleckého výrazu. Už začiatkom šesťdesiatych rokov patril medzi výrazné zjavy slovenskej aj medzinárodnej výtvarnej scény. Jeho obrazy vystavovali napríklad aj v Paríži. Pripravenú veľkú výstavu v Zürichu mu však v roku 1971 strážcovia ideologickej čistoty socialistického umenia zakázali.
V 70. rokoch sa od abstraktných kompozícií postupne odkláňa smerom k dvojvrstvovým konfrontáciám - premaľbám. Rôzne gestické zásahy, najmä do kópií diel starých majstrov, vyvolali úplne novú interpretáciu pôvodného diela. Tieto konfrontačné akcie v 80. rokoch vyústili v sériu zväčšenín fragmentov ženského tela, tzv. Telovky.
Filova originalita tkvela aj v jeho prístupe k abstrakcii. Ako vo svojich komentároch píšu Peter Michalovič a Ľudovít Hološka, farby a línie u neho prezentujú samy seba. „Takýto obraz nereprezentuje známe objekty sveta tam vonku, ale zviditeľňuje farbu. Úsilie maliara nesmeruje od farby k tomu, čo je mimo nej, ale smeruje dovnútra farby, uvoľňuje z nej energiu a tá v konečnom dôsledku umožňuje zviditeľniť štruktúru, textúru a faktúru matérie ako takej.“
Telovky a ženské telo
Ženské telo nebolo Filovou témou odjakživa, v dlhoročnom cykle Telovky však dominuje. Obrazy, ktorým dominujú ženské akty, často vyvolávajú diskusie, akú časť tela ten-ktorý obraz zachytáva. „Anatomická identifikácia ‚čo je to‘ nebude podstatná, ak nejde o konkrétny funkčný detail. Mňa nesmierne zaujíma, čo robí svetlo s pokožkou a čo s telom, tam sa vlastne začína analýza. Zobecnenie je trošku aj výzva pre diváka, ale nie k hádaniu sa o anatómii.“ Podľa neho časopisy aj reklama zneužívajú fotogenickosť ženského tela.
Rudolf Fila - Skicáre
Výstavy a uznanie
Rudolf Fila samostatne vystavuje od roku 1962. Jeho diela sú zastúpené v zbierkach Slovenskej národnej galérie (SNG) v Bratislave, Národnej galérie v Prahe (ČR), Moravskej galérie v Brne (ČR) a v Múzeu 20. storočia (pokračovanie názvu nie je v texte). Diela Rudolfa Filu sú zastúpené v zbierkach mnohých kultúrnych inštitúcií na Slovensku, ale aj v zahraničí. Jeho tvorba bola prezentovaná na viac ako 90 samostatných a 50 skupinových výstavách. Naposledy sa mu prierezová výstava venovala v roku 1993, ktorú s úspechom usporiadala Slovenská národná galéria (kurátorka Zuzana Bartošová).
Retrospektívna výstava "Oslava maľby"
Galéria mesta Bratislavy v priestoroch Pálffyho paláca 7. apríla zahájila doposiaľ najväčšiu retrospektívnu výstavu významného slovenského umelca Rudolfa Filu s názvom „Oslava maľby“. Táto rozsiahla retrospektíva prezentuje cestu hľadania a objavovanie originálneho maliara od konca päťdesiatych rokov až do roku 2014. Prípravy koncepcie výstavy začali už v roku 2013, pričom Rudolf Fila sa na výbere diel sám aktívne podieľal. Bohužiaľ, vernisáže výstavy sa už maliar nedožil. Výstava pozostáva zo 125 obrazov a je prierezom umelcovej maliarskej tvorby od roku 1959 až 2014. Prezentované sú diela zo zbierok piatich slovenských galérií a 24 súkromných zberateľov. Ide o pomerne jedinečnú možnosť vidieť Filovo dielo takto pohromade. Podľa riaditeľa GMB Ivana Jančára je to najväčšia autorská prezentácia najcharakteristickejšej tvorby Rudolfa Filu. Výstava potrvá až do 5. júna. „Fila je zásadným solitérom slovenskej výtvarnej scény. Nepatril do nejakej skupiny, v ktorej by sa presadzoval a prezentoval tvorbu ako napríklad Galandovci, ale si hľadal vlastnú cestu od abstraktných diel cez informel až po jeho známe telovky. Bol nesmierne vzdelaný a ako pedagóg výrazne formoval generácie našich výtvarníkov,“ konštatoval Jančár pri otvorení výstavy. Spoluautor výstavy Jan Kukal, ktorý sa s maliarom poznal od konca 60. rokov, dodal: „Slovenské výtvarné umenie ovplyvnil ako nikto pred ním. Neuveriteľných 30 rokov pôsobil na ŠUP-ke. Jeho abstraktné obrazy boli konfliktom socialistického realizmu. Keby nežil v tom režime, bol by oveľa úspešnejší v zahraničí. Mal ponuku vystavovať vo Švajčiarsku, ale mu to nebolo umožnené.“
Vybrané diela z výstavy
Zo 125 obrazov medzi najstaršie patria Žatva, Večerné stretnutie, Sviatok, Oféliine zrkadlo, Námesačné stromy, Metamorfóza či Mama. Vo výbere sú diela z cyklov Obraz na mieru a Leporelo, triptychy Autoportrét, O slasti, Oidipus, Tri vlny. Jedným z prezentovaných diel je aj Gorgonská tvár z roku 1977, olej na plátne. Návštevník si toto tvrdenie môže overiť pomerne ľahko: 125 diel na výstave Oslava maľby je totiž zoradených chronologicky - od roku 1959 až do roku 2014.
Filozofia Rudolfa Filu
„Maľovanie je ako milovanie. Pre mňa je akt maľby a akt lásky čosi také identické, že je tam naozaj len rozdiel dvoch samohlások Neviem proste maľovať bez intenzity vzťahu,“ prízvukoval Rudolf Fila. Gestom a premaľbou „poznamenával“ najrôznejšie predlohy - od kalendárov, cez cudzie grafiky a tlače až po kópie veľkých majstrov. Obrazy Rudolfa Filu rozprávajú príbehy. Nové, také, čo ešte neexistujú. Príbehy maľby a príbehy myšlienky. Výstava Oslava maľby rozpráva vzrušujúci príbeh hĺbavého maliara, ktorý nikdy nemyslel na komerčný úspech vlastnej tvorby.
„Eros verzus Thanatos alebo večný svár životnej energie a zmaru.“ To bola podľa slov kritika Oskára Čepana hybná sila Filovho maliarskeho rukopisu. Sprevádzala ho po celý život, a čo je zaujímavé, čím bol výtvarník starší, tým vraj získaval viac na sile práve Eros. Filove obrazy vám dokonale vyprázdnia myseľ od všetkého známeho a povedomého (už len tie názvy: Žáčasie, Váhadlo, Priľnavosť). A uvedú do vás svetov, aké ste predtým neokúsili.