Halloween je pôvodom údajne keltským sviatkom, ktorý sa oslavuje noc pred Sviatkom všetkých svätých, z 31. októbra na 1. novembra. Sviatok všetkých svätých a Pamiatka zosnulých sú sviatky, ktoré sa oslavujú takmer na celom svete, ale každá krajina má svoje vlastné zvyky a tradície. V tomto článku sa dozviete o nezvyčajných tradíciách jednotlivých krajín, ktoré oslavujú Halloween a sviatky zosnulých, a taktiež aj o Halloweene na Slovensku.
Pôvod Halloweenu a Sviatku Všetkých Svätých
Halloween, ktorého názov je skratkou pre „All Hallows’ Eve“ (v preklade „Predvečer Pamiatky všetkých svätých“), má keltské korene. Pohanskí Kelti pozorovali tento sviatok ako prechod z jedného roka na druhý a niesol sa v znamení obetí pohanským božstvám. Kedysi dávno sa Kelti v noci z 31. októbra na 1. novembra lúčili s letom, ktoré patrilo bohyni života, a vítali vládu kniežaťa smrti Samhaina, ktorý vládol zime. Verili, že v túto magickú noc sa duše mŕtvych vracajú na zem a pokúšajú sa ovládnuť všetko živé. Kelti tiež verili, že v túto noc sa otvárala brána medzi svetom živých a mŕtvych a cez ňu sa duše zosnulých vracali späť na zem. Rituálne obrady vykonávali aj ženy.
Obliekali si strašidelné masky a maľovali sa vo viere, že v prestrojení sa zapáčia zlým duchom a tí im potom dajú pokoj. Masky a kostýmy slúžili oslavujúcim Keltom na zmätenie zlých duchov. Súčasťou osláv boli aj tance v kostýmoch, ktoré na Samhaine nikdy nemohli chýbať, aby sa získala priazeň bohov.
Neskôr v období vlády katolíckej cirkvi okolo roku 835 chcel pápež Gregor IV. zamedziť sláveniu pohanských sviatkov. Z keltského Samhainu sa tak stal „Sviatok všetkých svätých“. 2. novembra bol vyhlásený za „Deň všetkých duší“. Názov Halloween zaviedla protestantská cirkev v 16. storočí. S rozmachom kresťanstva naprieč Európou až na Britské ostrovy si tento sviatok a jeho názov prispôsobili aj národy Angličanov, Írov a Škótov. Ani s novým vierovyznaním a novým názvom obľúbeného sviatku však tradičné rituály z dávnych čias Samhainu neupadli do zabudnutia.
Symboly a Tradície Halloweenu
Najznámejším symbolom Halloweenu je vydlabaná tekvica s otvormi v podobe tváre, zvnútra osvetlená sviečkou či kahancom, ktorá slúži ako lampáš, známa ako Jack O’ Lantern. Z írskej ľudovej povesti pramení aj táto typická aktivita. Legenda hovorí o Jackovi, lakomom sedliakovi, ktorý oklamal diabla. Diabol mu sľúbil, že ho po smrti nevezme do pekla. Keď Jack zomrel, do neba ho pre hriechy nevzali a diabol ho odmietol prijať. Jack dostal od diabla žeravý uhlík z pekelného popola, ktorý nikdy nezhasne, aby si mohol svietiť na cestu. Jack uhlík vložil do vydlabanej repy (neskôr tekvice) a putuje svetom hľadajúc miesto na spočinutie.
Trick-or-treating v preklade znamená „Dajte mi koledu, inak vám niečo urobím“. Ide o najznámejšiu tradíciu Halloweenu. Deti v kostýmoch navštevujú susedov, spievajú koledy a dostávajú za ne drobné sladkosti. Ak je majiteľ domu suchár a neotvorí im dvere, vykonajú mu drobné huncútstvo. Chodenie od domu k domu v strašidelných kostýmoch má pôvod vo viere starých Keltov, že na halloweensku noc zo záhrobia vychádzajú duchovia. Ak nejakú domácnosť takýto duch navštívil, bolo nutné ho nejako uchlácholiť, najlepšie pohostením.
Ďalšie tradičné symboly Halloweenu zahŕňajú:
- Mačka: Bola za posvätnú bytosť považovaná už Egypťanmi, ktorí ju uctievali ako bohyňu úrody. V halloweenskom kontexte sa často spája s čarodejnicami.
- Čarodejnica: Obraz bosorky na metle vznikol pravdepodobne z predstavy príslušníčky kultu wicca, tancujúcej okolo ohňa.
- Apple-bobbing (Snap Apple): Zábavná hra, ktorej cieľom je len pomocou úst vytiahnuť jablko z nádoby s vodou, vychádza z rímskych rituálov uctievania bohyne Pomony.
Oslavy Halloweenu vo Svete
Hoci má Halloween svoje korene v keltskom sviatku Samhain, dnes je v mnohých krajinách prevažne veselým a hravým sviatkom. Deti i dospelí sa prezliekajú do kostýmov, domy sa zdobia tekvicami, pavučinami a sviečkami, a v uliciach sa organizujú večierky a sprievody. Za touto zábavnou stránkou ale stále prežíva pôvodný význam - spomienka na zosnulých a rešpekt k neznámemu.
HALLOWEENSKÁ PÁRTY! 👻🕷️ Strašidelné kostýmy a děsivá zábava! 💀🎃
Škótsko a Írsko
Halloween má v týchto krajinách svoje korene. Pohanskí Kelti pozorovali tento sviatok ako prechod z jedného roka na druhý. V Škótku a Írsku je Halloween známy ako Samhain, ktorého oslava je považovaná za spôsob, ako odvrátiť duchov, ktorí nás môžu prenasledovať. Deti v týchto krajinách chodia po uliciach v kostýmoch spievajúc tradičné piesne, klopú na dvere a recitujú modlitby, za čo dostávajú od ľudí sladkosti. Napokon sa v kostýmoch schádzajú priatelia a blízki, aby spoločne oslávili tento sviatok. Íri počas Samhainu robili ohňostroje, nosili masky, aby sa ukryli pred zlými duchmi, a obetovali jedlo, aby si ich naklonili.
Anglicko
V Anglicku je v halloweensku noc zvykom, že deti v kostýmoch chodia po ulici, od dverí k dverám, spievajúc oslavné piesne alebo recitujú modlitby, aby si uctili zosnulých. Za to by mali dostať od každého, ku komu prídu, tradičné halloweenske koláčiky. Rodiny sa na sviatok zhromažďujú a u niektorých je zvykom zapaľovať sviečky v každej miestnosti domu, aby viedli mŕtve duše okolo. Neodmysliteľnou súčasťou Halloweenu je aj Deň Guy Fawkesa, ktorý sa oslavuje 5. novembra.
Spojené štáty americké
Do Spojených štátov Halloween priniesli najmä írski katolícki a škótski prisťahovalci, ale až po 1845 - 1846 (Veľký írsky hladomor) sa zoň stala celonárodná udalosť. V Amerike sa postupne z kresťanského sviatku stal sviatok so sekulárnym a karnevalovým charakterom, ktorý sa počas 90. rokov 20. storočia rozšíril do celého sveta. Deti do veku približne 13 rokov sa prezlečú do kostýmov a strašidelných masiek. Vyčkáva sa vždy do zotmenia, kedy sa ulice zaplnia deťmi s nádobami a košíkmi. Ak chcete takéto deti prijať, zapálite si svetlo pred vchodom; ak samozvaných návštevníkov prijať nechcete, svetlo vypnete. Deti zaklopú na dvere, povedia frázu „trick or treat“, čo v preklade znamená „nejako ma okabáť alebo ma niečím odmeň“. Väčšina dospelých detičkám do košíkov dá sladkosti a poprajú im pekný deň.
V USA sa konajú aj rozsiahle halloweenske oslavy a festivaly:
- Village Halloween Parade v New Yorku: Ide o najväčší pochod halloweenskych masiek a obrovských pohyblivých bábok, ktorého tradícia sa začala písať v roku 1973.
- West Hollywood Carnaval v Los Angeles: Zhruba pol milióna ľudí v najrôznejších kostýmoch sa každoročne rozhodne pre spoločnú tancovačku na bulvári Santa Monica. Je to najväčšia halloweenska pouličná párty na svete, ktorej sa radi zúčastňujú aj celebrity.
- Festival of the Dead v Saleme, Massachusetts: Tento festival trvá celý mesiac a je známy svojou temnou históriou. Vyvrcholenie festivalu nastane v noci z 31. októbra na 1. novembra, kedy sa účastníci stretnú, aby vyvolali duchov Halloweenu.
Japonsko
V Japonsku už po dobu 21 rokov ľudia oslavujú Halloween veľkým pochodom v meste Kawasaki pri Tokiu.
Filipíny
Na Filipínach sa detičky prezlečú do kostýmov a masiek a chodia od dverí k dverám, kde spievajú a prosia o modlitby za tých zosnulých, ktorí sú v očistci. Táto tradícia je známa ako Pangangaluluwa a je podobná americkému „trick-or-treating“, kde skupinky detí chodia po domoch a vymieňajú si piesne za malé sladkosti alebo peniaze.
Rumunsko
V Rumunsku, konkrétne v Transylvánii, je Halloween spojený s legendou o grófovi Draculovi. Počas tohto sviatku je v Draculovom hrade organizovaná veľká párty, na ktorú sa hrnú ľudia z celého sveta. Turisti majú možnosť prespať v hrade, kde ich čaká temná atmosféra, hororová hudba a strašidelné predstavenia.
Ázijské oslavné rituály
Aj vo viacerých krajinách východnej Ázie ľudia veria, že koncom leta nad zem vylietavajú lační duchovia. Aby ich upokojili, organizujú napríklad v Hongkongu Festival hladných duchov.
Vyznávači hinduistického boha smrti Yamu v Indii dúfajú, že ak v priebehu sviatku Pitru Paksha správne vykonajú predpísaný ohňový rituál, budú sa môcť duše ich mŕtvych príbuzných natrvalo vrátiť na večný odpočinok.
Pamiatka Zosnulých a Dušičky na Slovensku a vo Svete
Oslavy Halloweenu a Pamiatky zosnulých sú v každej krajine iné, no všetky majú jedno spoločné - spomínanie na tých, ktorí už nie sú medzi nami, a vytváranie spojenia medzi živými a mŕtvymi. V niektorých štátoch ide o veselé oslavy, inde zase o hlboké spomínanie na zosnulých.
Slovensko
Na Slovensku 1. novembra slávime Sviatok všetkých svätých a 2. novembra si pripomíname Pamiatku zosnulých, ktorá je známa aj ako Dušičky. Dušičky, sviatok, kedy spomíname na svojich blízkych, ktorí už nie sú medzi nami, sa u nás oslavuje pokojne - zapaľujeme sviečky, zdobíme hroby a v tichosti spomíname. Na Slovensku je to pokojný a dôstojný deň, kedy sa rodiny stretávajú, aby si spoločne pripomenuli tých, ktorí už nie sú medzi nimi. Vďaka veľkej popularite kresťanstva na našom území ľudia viac preferujú oslavu Všetkých svätých nad oslavou Halloweenu.
Poľsko - Zaduszki
V Poľsku sa Zaduszki oslavuje veľmi podobne ako naše Dušičky, ale s veľkým dôrazom na rodinnú pospolitosť a pokojnú zbožnosť. 2. novembra sa celé rodiny vydávajú na cintoríny, ktoré sa po zotmení rozžiaria tisíckami svetiel sviečok. Mnoho Poliakov navštevuje aj opustené hroby, kde zapáli sviečku pre tých, na ktoré už nikto nespomína - symbolom ľudskej spolupatričnosti a úcty ku všetkým dušiam.
Francúzsko - La Toussaint
Francúzi oslavujú La Toussaint, teda Sviatok všetkých svätých, 1. novembra. Je to deň, kedy sa zastaví bežný zhon. Rodiny sa spoločne vydávajú na cintoríny, aby si pripomenuli svojich blízkych. Na hroby prinášajú chryzantémy, kvety považované za symbol večnosti a úcty. La Toussaint nie je len o smútku - je to čas zastavenia, rodinnej blízkosti a rozjímania o živote.
Taliansko - La Festa di Ognissanti
V Taliansku je Pamiatka zosnulých známa ako La Festa di Ognissanti a slávi sa 1. novembra. V tento deň sa ľudia zhromažďujú na cintorínoch, prinášajú kvety, najmä chryzantémy, a zdobia hroby svojich blízkych. Deti dostávajú tradičné Ossa dei Morti „kosti mŕtvych“ - sladkosti z mandľového cesta.
Peru
V Peru na Pamiatku zosnulých pečú tradičné pečivo, známe ako T’anta Wawa, v tvare malých postavičiek, ktoré symbolizujú zosnulých členov rodiny. Pečivo je niekedy plnené džemom alebo čokoládou a jeho súčasťou je aj kríž.
Japonsko - Obon
Japonský sviatok Obon, známy aj ako Bon Festival, sa oslavuje v lete, najčastejšie v auguste, a patrí medzi najdôležitejšie duchovné udalosti roka. Podľa tradície sa v tomto období duše predkov vracajú do sveta živých, aby navštívili svoje rodiny. Ľudia preto čistia domovy, pripravujú oltáre s obetinami a zapaľujú lucerny, ktoré symbolicky osvetľujú cestu dušiam. Na konci sviatku sa tieto lucerny vypúšťajú na vodnú hladinu - rieky a more sa rozžiaria tisíckami svetielok, ktoré pomaly odplávajú do diaľky. Obon je zároveň sviatkom vďačnosti a radosti - ľudia tancujú tradičný Bon Odori, ktorý vyjadruje úctu predkom a radosť zo života.
Kórea - Chuseok
Chuseok je jeden z najväčších tradičných sviatkov v Kórei, a hoci sa primárne oslavuje ako sviatok úrody, má aj silné spojenie s uctievaním zosnulých predkov. Počas tohto trojdňového sviatku sa rodiny stretávajú, aby si uctili svojich predkov prostredníctvom obetných rituálov a návštevy hrobov. Tradičné jedlá, ako je songpyeon (ryžové koláče), sa pripravujú špeciálne na túto príležitosť.
Kambodža - Pchum Ben
Pchum Ben je jeden z najdôležitejších budhistických sviatkov v Kambodži, známy aj ako „Deň predkov“. Tento sviatok sa oslavuje po dobu 15 dní a je venovaný ucteniu zosnulých predkov. Kambodžania veria, že počas Pchum Ben sa duše predkov vracajú na zem, a preto rodiny navštevujú chrámy (pagody) a prinášajú jedlo a obetiny mníchom, aby zabezpečili, že duše predkov nájdu pokoj.
Mexiko: El Día de los Muertos - Sviatok farieb a spomienok
V Mexiku sa na zosnulých spomína s radosťou, farbami a hudbou. Día de los Muertos, teda Deň mŕtvych, patrí medzi najvýznamnejšie sviatky v celej krajine a spája prvky kresťanskej tradície s dávnymi aztéckymi rituálmi. Sviatok trvá dva dni, od 1. do 2. novembra. Ľudia veria, že duše zomrelých sa v tieto dni vracajú navštíviť svojich blízkych, a preto pre nich pripravujú oltáre zvané ofrendas, zdobené fotografiami, sviečkami, kvetmi a obľúbenými pokrmami zosnulých. Dominujú im kvety známe pod názvom garafia, aksamietnica, alebo smraďuška (lat. rod Tagetes), obyčajne sýtej a žiarivej žlto-oranžovej farby. Kvetové dekorácie dopĺňa obľúbené jedlo zosnulých a mierne sladký chlieb pan de muerto („chlieb mŕtvych“), pečený len pre túto príležitosť. Nechýbajú ani podobizne mŕtvych a religiózne objekty.
Ulice zaplnia farebné masky lebiek (calaveras), papierové dekorácie, sprievody aj tanec. Typickým symbolom je oranžový nechtík (cempasúchil), ktorého vôňa má pomôcť dušiam nájsť cestu späť domov. Biela lebka je hlavným symbolom Día de los Muertos a najčastejšie ju vidno v troch formách - ako cukrovinku, hlinenú dekoráciu a masku na tvári účastníkov osláv. Korene Dňa mŕtvych siahajú do čias Aztékov a Toltékov, silne ho ovplyvnilo i kresťanstvo a jeho súčasný nezameniteľný charakter je vyváženou zmesou oboch. Celý sviatok je oslavou života a smrti - plný úcty, ale aj radosti a nádeje, že smrť je len ďalšou kapitolou ľudskej existencie.
HALLOWEENSKÁ PÁRTY! 👻🕷️ Strašidelné kostýmy a děsivá zábava! 💀🎃
Kresťanské sviatky spojené s jesenným obdobím
Jeseň so sebou prináša širokú škálu rozmanitých sviatkov, ktoré majú hlboké historické a náboženské korene.
Sviatok všetkých svätých (1. november)
Dátum: 1. november
Význam: Sviatok všetkých svätých je dňom, keď si mnohí kresťania pripomínajú a ctia svätých, ktorí nás inšpirujú svojím životom a vierou. V katolíckej tradícii sa oslavy zameriavajú na „známych“ svätých, teda tých, ktorých cirkev oficiálne kanonizovala. Pre protestantov je to sviatok všetkých veriacich - živých aj zosnulých - a oslavou víťazstva Ježiša nad smrťou.
História: Súčasný dátum 1. november stanovil pápež Gregor III. v 8. storočí, keď v rímskej Bazilike svätého Petra zasvätil kaplnku na počesť všetkých svätých. Neskôr sa slávenie sviatku „Všechsvätých“ rozšírilo na celú Cirkev.
Pamiatka zosnulých (Dušičky, 2. november)
Dátum: 2. november
Význam: Pamiatka zosnulých je katolícky sviatok, keď sa veriaci modlia za duše zosnulých v očistci. Protestanti tento sviatok neoslavujú, keďže neveria v existenciu očistca a nemodlia sa za mŕtvych.
História: Spomienku na zosnulých zaviedol v 10. storočí opát Odilo z Cluny, ktorý sa snažil pokresťančiť keltské tradície. Podľa týchto pohanských zvykov príbuzní pomáhali dušiam zosnulých na ceste do podsvetia svietidlami vydlabanými z riep a tekvíc. V našich končinách, u pohanských Slovanov, boli predchodcom Dušičiek rituálne oslavy a hostiny, ktoré sa konali priamo na cintoríne na počesť mŕtvych predkov.
Zvyky: Pamiatke zosnulých predchádza starostlivá výzdoba hrobov. Príbuzní prinášajú na hroby kvety, vence, ikebany a iné aranžmány. Po zotmení zapaľujú na hroboch sviečky a kahance. Návšteva cintorína na Dušičky je zážitkom pre veriacich aj neveriacich, keďže cintoríny ožívajú v tichej žiare sviečok.
Deň reformácie (31. október)
Dátum: 31. október
História: Deň reformácie je mladší a menej známy sviatok. 31. októbra 1517, deň pred Sviatkom všetkých svätých, Martin Luther uverejnil svojich 95 téz, v ktorých brojil aj proti predávaniu odpustkov. Luther volal po návrate k Božiemu slovu a náprave chýb v učení cirkvi.
Tradície: Deň reformácie sa oslavuje v protestantských kresťanských kruhoch, predovšetkým formou bohoslužieb a teologických diskusií. Veriaci si pripomínajú dôležitosť viery, Božej milosti a Biblie.
Zhrnutie rozmanitosti
Hoci sú tieto sviatky rôzne, spája ich spoločný motív - spomienka na zosnulých a úcta k nim. Či už ide o tiché rozjímanie na cintorínoch počas Dušičiek, alebo farebné oslavy v Mexiku, každý z týchto sviatkov prináša priestor na premýšľanie o živote a smrti. Sú tiež o tom, ako žijeme my, a o tom, ako sa naše vzťahy s blízkymi prenášajú cez generácie. Nezáleží na tom, kde ste na svete - každý z nás má vlastné spôsoby, ako uctiť pamiatku tých, ktorí už nie sú medzi nami. Počas týchto sviatkov sa kultúry po celom svete stretávajú v myšlienkach na pominuteľnosť a večnosť života. Či už oslavujete Dušičky, Halloween, Día de los Muertos alebo iné sviatky venované spomienke na zosnulých, tieto dni sú o jednote, spomienkach a vďačnosti. Jeseň je krásnym obdobím, v ktorom rozmanitá škála sviatkov ponúka niečo pre každého.