História rozhlasového vysielania na Slovensku sa začala písať pred 100 rokmi, čo predstavuje fascinujúcu cestu plnú technických inovácií a spoločenských premien. Začínala sa v časoch, keď pozornosť technikov pri sprostredkovaní správ na diaľku patrila rádiotelegrafii, využívali ju predovšetkým námorní prepravcovia, do posádok lodí priberali rádiotelegrafistov. Paralelne dochádzalo k prvým pokusom dostať na rádiové vlny ľudský hlas.
Počiatky svetového a československého rozhlasu
Prvou evidovanou rozhlasovou spoločnosťou na svete sa stala americká KDKA, sídliaca v Pittsburghu, ktorá začala pravidelne vysielať už 2. novembra 1920. V Československu sa začalo vysielať o tri roky neskôr, v máji 1923 z Prahy. Reginald Fessenden, Kanaďan, ako prvý úspešne experimentoval s prenosom ľudského hlasu. Na Štedrý deň roku 1906 rádiotelegrafisti na lodiach plaviacich sa neďaleko New Yorku namiesto obvyklých krátkych a dlhých signálov morzeovky počuli ľudský hlas. Fessenden nielenže krátko zaexperimentoval s hlasom, ale vyrobil ucelený hodinový program, v ktorom ako hlásateľ a muzikant sám účinkoval. Na úvod prehral z fonografu Händlovo Largo, zahral na husliach vianočné piesne a predniesol pasáž z Evanjelia sv. Lukáša. Prvé rozhlasové stanice však začali vznikať až v 20. rokoch minulého storočia, keďže prvá svetová vojna zabrzdila civilné využívanie rádiotelegrafických vysielačov. Až po vojne sa otvoril priestor nielen pre rádiotelegrafiu, ale aj pre vysielanie slova a hudby.
Zrodenie rozhlasu na Slovensku
História rozhlasového vysielania na Slovensku sa začala písať 20. decembra 1925 o 9.30 hod. z Hanisky pri Košiciach, keď zaznelo prvé pokusné rozhlasové vysielanie. „Stalo sa tak zásluhou košických poštových technikov a úradníkov presne pred 100 rokmi - v dňoch 20. až 22. decembra 1925 - v priestoroch rádiotelegrafickej a rádiotelefonickej ústredne v Haniske pri Košiciach, a to v rámci propagácie rádiofónie, ako sa táto novinka vtedy označovala,“ uviedol Marián Gladiš z Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ). Pracovníci Riaditeľstva pôšt a telegrafov v Košiciach na tento účel prispôsobili nemecký vysielač Telefunken s výkonom desať kilowattov, pôvodne určený na riadenie leteckej prevádzky na trase Praha - Košice - Moskva. Napriek jednoduchému zariadeniu košickí technici nemali problém s jeho adaptáciou na rozhlasové vysielanie. Vtedajšie pokusy o rozhlasové vysielanie mali svoje technické limity; spočiatku bolo problém rozoznať, či hovorí muž alebo žena. Do éteru hrala opereta Johanna Straussa ml. Netopier a árie z opery Otta Nicolaia Veselé paničky windsorské, ktoré púšťali z druhej strany gramoplatne. Historická budova pri Košiciach, z ktorej zaznelo prvé rozhlasové vysielanie na Slovensku, dodnes stojí a po nedávnej obnove je súčasťou budovaného závodu automobilky Volvo.
Rozvoj rozhlasového vysielania v Bratislave a Košiciach
Po dvadsaťročnom odstupe od Fessendenovho pokusu prichádza rozhlasové vysielanie aj na Slovensko. O tri roky neskôr po Prahe, 3. augusta 1926, začalo vysielanie aj z Bratislavy, najskôr trikrát do týždňa, od 2. októbra už každodenne. Pobočka Radiojournalu sídlila v terajšej budove Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, kde malo štúdio zriadené na javisku spoločenskej sály. Pre komplikácie s priestormi pobočka často usporadúvala hudobné prenosy z kaviarní, promenádnych koncertov a operných predstavení v Slovenskom národnom divadle. Vedenie Radiojournalu chápalo rozhlasové vysielanie ako zdroj umenia, nástroj vzdelávania a pestovania jazyka, spočiatku odmietalo zábavnú hudbu, no verejnosť si vynútila jej umiestnenie v programe. Pomer vážnej a zábavnej hudby sa rýchlo vyrovnával a v čase, keď začala vysielať Bratislava, už zábavná hudba prevažovala. Vedenie rozhlasovej spoločnosti však trvalo na prednostnom vysielaní domácej populárnej tvorby s argumentom, že je povinnosťou Radiojournalu finančne podporovať vlastných skladateľov a interpretov.
Prvých rádiokoncesionárov evidovali na Slovensku v roku 1924, pričom krátko pred zriadením bratislavskej pobočky ich žilo v meste zhruba tisíc. Rádioprijímač stál 10- až 15-tisíc korún, k čomu sa pridávala povinnosť mesačne platiť koncesionárske poplatky. Mnohí záujemcovia si preto zaobstarali amatérsky zhotovené prijímače, tzv. „kryštálky“. Napriek tomu ešte ani v 30. rokoch minulého storočia nemožno hovoriť o masovom rozšírení príjmu rozhlasového vysielania na území Slovenska.
V roku 1927 začali vysielať aj Košice. Bratislava sa snažila o umelecky náročné relácie, no chýbal dostatok autorov a interpretov. Košickí rozhlasoví pracovníci s menšou tvorivou základňou riešili ťažkosti inovatívnymi nápadmi. Keďže v Košiciach nefungovalo riadne divadlo, zostavili z ochotníkov rozhlasový herecký súbor. Bratislava síce zaradila prvé dramatické relácie už na Vianoce 1926, ale išlo o klasiku. Košice už v roku 1929 prišli s dramatickou reláciou určenou špeciálne pre rozhlas, nazvanou Sukničkár. Koncom roka 1927 Košice začlenili do sobotňajšieho poobedňajšieho programu adaptáciu divadelnej hry pre mládež, ktorá sa vysielala až do začiatku 90. rokov. Košický rozhlas po dohode so školskou správou pristúpil aj k vysielaniu vzdelávacích relácií zosúladených s učebnými osnovami. Rozhlasový orchester vznikol o niečo skôr v Košiciach ako v Bratislave.
Technologický pokrok a programová skladba
Na prelome 20. a 30. rokov získali Košice a následne Bratislava výkonnejšie vysielače. V roku 1930 sa bratislavská pobočka presťahovala do novostavby, vybavenej priestormi určenými na rozhlasovú prácu, bola to druhá takto koncipovaná budova v Európe po mníchovskom Funkhause. Vysielanie na dlhých vlnách, keď poslucháč sotva rozumel prednášateľovi, už v 20. rokoch zatlačilo do úzadia vysielanie na stredných vlnách, ktoré boli spoľahlivé pri sprostredkovaní slova a slúžili rozhlasu vlastne až do konca minulého storočia. Neskôr pribudlo aj vysielanie v pásme veľmi krátkych vĺn a koncom 60. rokov aj stereofónia.
Hoci sociologický výskum počúvanosti vysielania vznikol v bratislavskom rozhlase až v roku 1961, z listových ohlasov bolo zrejmé, že väčšina poslucháčov vždy uprednostňovala zábavu, či už v podobe slova, alebo hudby, rozhlasové hry a šport, prípadne osvetové relácie. V povojnových rokoch sa podiel zábavnej hudby a tzv. „ľahších žánrov“ znížil, ale v súlade s koncesionárskymi požiadavkami sa po roku 1989 opäť zvýšil. Rozhlasové relácie pretrvávali desaťročia; príkladom je sobotňajšia hra pre mládež, rozprávky pred spaním a nedeľná rozprávková hra (od roku 1953). Relácie pre dospelých, ktoré pretrvali dlhé roky, vznikali najmä v 60. rokoch.
Prelomové míľniky a prvé Silvestrovské vysielania
V roku 1956 sa vysielalo dva dni v týždni - v stredu a v sobotu. Program začínal o piatej popoludní detskými reláciami, po nich nasledovali Rozhlasové noviny, televízne aktuality a zaujímavosti. Už v roku 1957 začalo štúdio vysielať každý deň okrem pondelka. V roku 1962 začalo vysielať druhé televízne štúdio, v Košiciach a Československá televízia spustila aj vysielanie v doobedňajších hodinách. Dôležitým míľnikom, svedčiacim o technických možnostiach a rozvoji medzinárodnej spolupráce, bolo, že na Silvestra v roku 1955 sa uskutočnil prvý priamy prenos zo zahraničia. Tento moment symbolizoval otváranie sa slovenskej rozhlasovej scény svetu a schopnosť prinášať poslucháčom exkluzívny obsah aj v taký špeciálny deň, akým je koniec roka.
Evolúcia Silvestrovských programov a tradícií
V priebehu rokov sa Silvester stal pre rozhlasové stanice príležitosťou na prípravu bohatého a žánrovo pestrého programu. Súčasné plány Slovenského rozhlasu pre Silvester a Nový rok 2025/2026, hoci sa týkajú budúcnosti, odrážajú dlhodobé tradície a preferencie poslucháčov. Medzi ne patria silvestrovský humor, koncerty, rozhlasové hry, rozprávky pre deti, literárne premiéry a slávnostné novoročné koncerty. Rádio Slovensko, napríklad, tradične ponúka sviatočné vydania Rádiožurnálu, divadelné hry a kabarety. Rádio Patria už v minulosti pripravilo „To najlepšie z humoru“, ktoré ponúklo výber najväčších momentov z 20 rokov silvestrovských kabaretov, čo svedčí o bohatej histórii humorných programov na Silvestra. Rádio_FM, Rádio Devín, Rádio Junior, Rádio Litera a Radio Slovakia International taktiež každoročne pripravujú špeciálne hudobné mozaiky, operetné večery, rozprávkové hry a tematické literárne čítania, ktoré sú zamerané na bilancovanie uplynulého roka a oslavu príchodu nového. Tieto tradície potvrdzujú, že Silvester v rozhlasovom éteri je od začiatkov jeho vysielania neoddeliteľnou súčasťou osláv pre poslucháčov.
Nepodarené zábery STVR 2025 (Silvester)
Rozhlas ako zrkadlo doby a jeho budúcnosť
Rozhlasové vysielanie, spočívajúce na auditívnosti, nedokázalo konkurovať pútavosti televíznej obrazovky, lákajúcej ľudí najmä vo večerných hodinách. Preto v roku 1966 rozhlas uskutočnil programovú prestavbu, spočívajúcu v presune ťažiska vysielania do raňajších a dopoludňajších časov, čo symbolizovala nová relácia Dobré ráno. Obsah rozhlasového vysielania bol vždy výrazne ovplyvnený politickými zmenami, ako to bolo v rokoch 1939, 1945, 1948, 1968 a 1989. Stabilita personálneho obsadenia a výchovy odborníkov, aká sa pozorovala v BBC, na Slovensku často chýbala, čo viedlo k nástupu neskúsených zamestnancov po politických zmenách. Rozhlas však vždy preukázal aj svoj mobilizačný potenciál, napríklad v auguste 1968 počas zásahu vojsk Varšavskej zmluvy alebo počas Slovenského národného povstania v roku 1944. Slovenský rozhlas je verejnoprávnou inštitúciou, ktorej úlohou je slúžiť celej verejnosti prostredníctvom širokej výmeny názorov, rozsiahlych informácií a mnohožánrového programu, starajúc sa o kultúrne povznesenie obyvateľstva. Proti komercializácii rozhlasového vysielania zaujali odmietavý postoj už predstavitelia Radiojournalu. V ponovembrovej atmosfére sa však otvoril priestor pre komerčné rádiá, ktoré si získali popularitu vďaka zábavnej hudbe a možnosti interakcie s poslucháčmi. Hoci vplyv rozhlasu oslabol, stále je prítomný v našom každodennom živote - doma, v práci, v aute, v prírode. Jeho budúcnosť závisí od schopnosti vychovávať osobnosti a vytvárať obsah, ktorý osloví poslucháčov, a tiež od spolupráce s novými médiami, ako naznačuje pôsobenie RTVS.
tags: #rozhlasovy #silvester #a #jeho #historia