Tradičný rok na slovenskej dedine, svadobné zvyky a rodinné rituály

Život na dedine v minulosti bol neoddeliteľne spätý s prírodou, ktorá poskytovala ľuďom prácu i obživu. Hoci dedinčania žili skromne, boli súdržní a mimoriadne dôležitou súčasťou ich životov boli zvyky a tradície, ktoré si odovzdávali z pokolenia na pokolenie. Tieto tradície ožívali počas celého roka, pričom mnohé z nich sú dodnes zachovávané v obciach s bohatým folklórom, akou je napríklad Vernár.

Život a folklór na slovenskej dedine

Obec Vernár, ležiaca v nádhernej prírode na rozhraní Spiša, Horehronia a Gemera, je známa svojím autentickým folklórom, výrazným nárečím, ľudovými zvykmi a pohostinnosťou. Dodnes sa tam pravidelne konajú folklórne slávnosti a dodržiavajú sa tradície a ľudové zvyky.

Príprava na svadbu na slovenskej dedine bola aj za socializmu výnimočná udalosť. Svadbou žilo celé okolie a každý chcel niečím prispieť. Dedinčania pomáhali rodine pripraviť všetko, pokrmy sa pripravovali v niekoľkých domoch a folklórne súbory sa postarali o zážitky. Pod vedením Klimenta Ondrejku, pracovníka SAV v Bratislave, ktorý sa venoval výskumu dedinských folklórnych skupín a dokumentácii ľudových zvykov na Slovensku, vzniklo dielo Svadba pod Cibuľníkom. Starodávnu svadbu podľa spomienok najstarších ľudí v dedine pripravili členovia DFS Cibuľník, čím prispeli k zachovaniu týchto unikátnych rituálov.

Tradičné sviatky a zvyky počas roka

Slovenský vidiek bol plný tradícií spojených s ročným cyklom a cirkevným kalendárom. Každé obdobie prinášalo špecifické rituály a oslavy.

Vianočné obdobie a Nový rok

• Štedrý deň (Viľija): Gazdiná už od rána pripravovala štedrovečernú večeru, na stole nechýbali pečené rožky, pagáče (beliše), opekance (bobaľki) s makom, ľečki s juchu (širšie rezance so šťavou z kyslej kapusty), sušené slivky (sušinky) a oblátky. Oblátky sa piekli vo forme, ktorá sa požičiavala z fary.
• Veštenie o budúcom partnerovi: Ak bola v dome dievka, vyšla s prvou upečenou bobaľkou pred dom a pozerala, aký chlap pôjde okolo a ako sa volá, aby zistila meno budúceho manžela. Niektoré dievky po večeri pozametali dlážku a pri odnášaní smetia sa obzerali zo strany na stranu, odkiaľ sa ozve psí brechot, odtiaľ mal byť aj jej budúci manžel.
• Vianočné rituály: Na Štedrý večer sa nesmelo v dome zasvietiť svetlo, pokým nevyšla prvá hviezda. Až potom gazda zapálil vonku sviecu, vošiel do domu, povinšoval a celá rodina sa usadila k stolu. Rozkrojilo sa jablko a každý pri stole musel zjesť svoj diel, aby ostal po celý rok zdravý. Gazda cez deň chystal potravu pre statok na niekoľko dní. Pred večerou doniesol do izby snop slamy, porozkladal ju po zemi, na slamu dal pokrovce a spalo sa na nej až do Štefana. Slama bola znakom, že aj Pán Ježiš sa narodil na slame.
• Vianočný stromček: V domácnostiach nechýbal ani vianočný stromček (jezulanek), ktorý bol väčšinou zavesený na tráme (tragu). Salónky navarené doma a zabalené do farebných papierikov boli veľmi chutné, v chudobnejších domácnostiach balili aj kocky repy.
• Vianočné vinše a koledovanie: Pred štedrou večerou sa chodilo s vedierkom do potoka na vodu. Po zazvonení každý nabral vody a ponáhľal sa domov. V izbe zavinšoval vianočnú vinšovačku, za ktorú gazda hodil do vody mince, ktoré si vinšovník zo studenej vody povyberal. Potom nasledovala modlitba. Z každého jedla zo štedrovečerného stola gazda najprv odobral tri lyžice do vedra s vodou, ktorú potom po večeri rozdelil medzi všetok svoj statok. Po večeri chodili po vinšovaní miestni cigáni. Pastieri obchádzali domy, v ktorých žil im zverený dobytok, priali zveľadenie hospodárstva a zato dostávali koláče a pálenku.
• Štefanská zábava: Na Štefana sa usporadúvali zábavy, kde sa stretávali mladí z dediny. Pastieri chodili oblečení ako betlehemci.
• Mladzenki: Štvrtý vianočný sviatok bol sviatkom mláďatiek, pamiatka na chlapcov pozabíjaných Herodesom. Chlapci v tento deň chodili "mladzenkovac" dievčatá.
• Použitie slamy: Ráno po sviatkoch sa zo slamy narobili povriesla (porvisla), ktorými gazda potom poobkrúcal stromy.

Fašiangy a Hromnice

Fašiangy boli obdobím zábav, kedy sa menej pracovalo a viac zabávalo.

• Fašiangové svadby a zabíjačky: Svadba a fašiangy na dedine boli úzko späté, pretože svadby sa konali väčšinou práve v období fašiangov, kedy takmer každý dom na dedine robil zabíjačku. Nehrozilo totiž, že sa zabíjačkové mäso pokazí.
• Masky: Ľudia chodili po dedine v maskách nielen kvôli zábave, ale i z dôvodu ochrany proti negatívnym silám, ktoré mali masky vystrašiť.
• Fašiangové sprievody: Na fašiangy sa piekol koláč, ktorý niesla dievka v plátenom obruse v sprievode. Pred ňou kráčal mládenec s ozdobenou (omajenou) jedličkou, na ktorej bol zavesený zvonček, ktorým sa zvonilo počas sprievodu celou dedinou. Za nimi išli dievky s mládencami a ženy nesúce v trávniciach (zajdy) buchty a rožky, ktoré spoločne napiekli. Boli oblečení v slávnostných odevoch a spievajúc litánie loteránske išli od dolného konca dediny k domu, kde ich čakali mládenci s občerstvením a muzikou.
• Zábavy a muzika: Cez fašiangy sa konali zábavy, na ktorých nechýbala cigánska muzika. V Dubovici v minulosti žilo 6 cigánskych rodín, ktoré vykonávali kováčske práce, vyrábali nepálené tehly (valky), pásli kravy, ale najviac sa venovali hudbe a založili dve kapely, primášom bol Mikasa. Známe boli aj hasičské fašiangové zábavy, ktoré sa konali v kaštieli. Často sa na týchto zábavách mládenci pobili pre frajerku alebo sólo tanec (prebačenu), pričom mládenec zaplatil muzike, rozkázal si pesničku a tancoval s dievčaťom, ktoré sa mu páčilo.
• Hromnice: Na Hromnice (sviatok Obetovania Pána, 2. februára) sa v kostole posväcovali sviečky (hromničky), ktoré sa v domoch zapaľovali pri živelných pohromách.

Pôstne obdobie a Veľká noc

• Pôst (Pust): V pôste sa mäso nejedlo a nekonali sa žiadne zábavy. Chodilo sa spievať ku krížom pôstne pesničky.
• Príprava na Veľkú noc: Pred Veľkou nocou sa robili zabíjačky, aby bolo do košíka domácej šunky, klobásy a slanina.
• Veľkonočné rituály: Veľká Noc sa niesla v znamení Zmŕtvychvstania Pána Ježiša, prvoradé boli cirkevné obrady. V rodinách chystali tradičné jedlá na posvätenie: šunka, klobása, slanina, syrek (syr z vajec a mlieka), varené vajíčka a sladký koláč (paska). Tieto jedlá, poukladané v košíkoch, niesli vyparádené dievky a nevesty na posvätenie do kostola.
• Veľkonočný pondelok (Olivačka): K Veľkonočnému pondelku patrila tradične oblievačka (olivačka). Začínala sa v skorých ranných hodinách, mládenci oblievali dievčatá vedrami pri studni alebo ich rovno namáčali v potoku. Dievky sa tešili, keď ich prišiel obliať vojak, ktorý bol práve doma na dovolenke.

Jarné a letné zvyky (Máj, Turíce, Ján)

• Smrtná nedeľa: Dva týždne pred Veľkou nocou sa vynášala Morena, staroslovanská bohyňa zimy a smrti. Jej pálenie a hádzanie do vody znamenalo koniec zimy.
• Máje: V sobotu pred Turícami (Rusadľami) mládenci stavali dievčatám máje. Ozdobené jedličky (pre jednu dievku dve) pripevnili k bráničke alebo k plotu dievčaťa. Za postavenie mája pripla dievka v nedeľu ráno mládencovi pierko z rozmarínu, s ktorým išiel do kostola.
• Jánske ohne: V lete na Jána sa pálili jánske ohne za účelom privolania dažďa, pretože v období letného slnovratu mali vraj živly veľkú moc. V túto noc sa tiež zbierali bylinky, pretože podľa povier mali mimoriadne účinky.

Jesenné a zimné zvyky (Ondrej, Mikuláš, Lucia)

• Ondrej: Na Ondreja sa varili pirohy, do ktorých sa namiesto plnky vložili (polipkali) papieriky s menami mládencov. Dievky potom pirohy varili a dávali pozor, ktorý vypláva prvý napovrch - za mládenca, ktorého meno bolo v pirohu, sa mala vydať. Lialo sa aj olovo.
• Mikuláš (Mikolaj): Na Mikuláša sa obliekali mládenci do prevráteného kožucha (guba), z baranej kože si urobili masku na tvár (maškaru) a rôzne ju pomaľovali - jazyk, nos, oči. Na nohy si priviazali povriesla zo slamy (porvisla) a okolo pásu navešali zvončeky (dzvonki). Chodili po dedine i po domoch a strašili deti, pýtali sa ich, či boli dobré a či poslúchali rodičov.
• Lucia: Na Luciu sa dievčatá obliekali do bielych šiat a na tváre si dali biele pomaľované masky. Z bielych handričiek si urobili bábiku a ponapichovali do nej špendlíky. Potom s ňou chodili po domoch v dedine a dávali ju menším deťom bozkávať.

Svadobné zvyky a obrady na dedine

Svadba bola jednou z najdôležitejších udalostí v živote dediny a rodiny, obostretá množstvom rituálov a tradícií.

Predsvadobné rituály a prípravy

• Dohodnutie sobáša: Kto si koho zoberie, často rozhodovali rodičia, aby sa majetok rozrastal. Ak bol dohodnutý sobáš istý, išli nastávajúci manželia (mlade) na faru dohodnúť ohlášky. Ženích mal potom počas ohlášok v kostole pripnuté pierko od nastávajúcej.
• Pozývanie na svadbu: Starší družba s mladším družbom, prípadne viacerí družbovia, chodili týždeň pred sobášom pozývať (zapitovac) na svadobnú hostinu.
• Pirkoviny: V sobotu pred sobášom sa v dome mladuchy konali tzv. pirkoviny, kde sa vili pierka pre mládencov (družbov), ktoré im pripli dievčatá (družički) pred odchodom na sobáš.

Svadobný sprievod a obrad

• Požehnanie rodičov: Sobášilo sa v nedeľu poobede. Svadba začínala u ženícha (braldijana), ktorého družičky a družbovia odprevádzali so spevom k neveste. Pred odchodom do kostola budúci mladomanželia museli poprosiť rodičov o požehnanie na cestu (odpitovac še).
• Svadobný sprievod: Svadobný sprievod do kostola sprevádzala cigánska muzika. Vpredu viedla staršia družička ženícha (braldijana), potom išli družičky a družbovia, za nimi viedol k sobášu starší družba nevestu (braltu).
• Svadobný odev: Nevesta mala oblečenú sukňu (kidľu) opásanú zásterou (šurcom), blúzku a na hlave biely veniec. Všetko bolo biele. Slobodné mamičky (prespanki) alebo vdovy (gdovi) boli oblečené vo farebnom odeve.
• Odchod na vojenčinu: Chlapci, povolaní na vojenčinu, odchádzali v ozdobených rebrinákoch (vimajeních drabiňastích vozoch) ťahaných vyparádeným konským záprahom, čo bola tiež významná spoločenská udalosť sprevádzaná rituálmi.

Hostina a čepenie nevesty

• Svadobná hostina: Z kostola sa potom všetci hostia odobrali so spevom do domu nevesty. Hostina sa konala do polnoci u nevesty (bralti) v prednej izbe (chiži). Tancovalo sa v stodole na humne. Jedlá neboli veľmi bohaté. Na stoloch boli nakrájané makovníky, orechovníky (rožky), vo veľkom site (rečici) kuchen posýpaný cukrom, či ryža s mliekom (kaša). Muži aj ženy sedeli oddelene a na svadobnom stole musela byť položená aj kaša, ako symbol hojnosti.
• Cesta do domu ženícha: Po polnoci alebo až nad ránom bol čas ísť do domu ženícha. Vtedy ženy začali chystať mladú na cestu aj s perinkami. Do perín dali malé deti, ktoré nesmeli z nich odísť, dokiaľ periny nevykúpil svojej mladej žienke ženích peniazmi. Po vyplatení sa hostia aj s perinami, mladou a mladým odobrali do domu ženícha so spevom a bubnujúc na plechy (tepše).
• Čepenie nevesty (čepoviny): Periny doniesli do domu ženícha, kde prebiehalo čepenie nevesty. Pred čepením mládenci robili zbieranie, party, prosili mladuchu o jej venček (vjanek), za ktorý potom museli zatancovať družbovský tanec, cifrovanie (hajduchovanie). Mladucha nosila ako dievka dva vrkoče. Teraz jej dievčatá pri čepení vlasy zaplietli do jedného vrkoča, obtočili okolo hlavy a nasadili čepiec (začepili), ktorý bol symbolom vydatej ženy. Po čepení dávali svadobní hostia neveste dary.

Ďalšie dôležité rodinné udalosti: narodenie a krst

Narodenie dieťaťa a jeho krst boli na dedine tiež sprevádzané špecifickými zvykmi, ktoré zabezpečovali zdravie a prosperitu nového člena rodiny.

• Pôrod a starostlivosť: V minulosti ženy rodili doma. Ku pôrodu chodila pôrodná babica (hebabina), žena zaškolená na pôrody. Po pôrode prišla ešte dieťa 2-3 razy okúpať a ošetriť dieťaťu pupok. Otec dieťaťa dával pri kúpaní do vaničky (bodvanki) peniaze, aby bolo dieťa bohaté.
• Radośňik: 3 - 4 dni po narodení dieťaťa sa urobila hostina pre najbližších (radośňik), na ktorej sa zúčastňovali iba ženy. Doniesli do domu rodičky múku na pečenie, vajcia, každá to, čo mala. Krstná mama (chmotra) uvarila sliepku (kuru), rezance (rezanki) a doniesla mamičke, aby mala dostatok mlieka pre dieťatko.
• Krstiny: Hostí na krstiny pozývala babica (hebabina). Do krstu sa dávali dary (križmo alebo dežmo). Do kostola na krst priniesli dieťatko iba krstní rodičia a babica. Krstilo sa bez matky. Matka šla s dieťatkom do kostola až o niekoľko dní (na vivodki), aby poďakovala Pánu Bohu za vzácny dar a prijala požehnanie od kňaza. Na hostine sa zbieralo na tanier na talpy (podrážky) pre babicu a na kostol.

Výročia svadby: Prehľad a symbolika

Po svadbe sa spoločný život manželov meral výročiami, z ktorých každé malo svoj symbolický názov a odzrkadľovalo pevnosť a kvalitu manželského zväzku. Tu je prehľad najznámejších výročí svadby.

Bez ohľadu na spôsob oslavy - v skromnosti alebo honosne - najdôležitejšie je, aby vaša láska zrela ako dobré víno a s každým rokom sa zväčšovala vzájomná tolerancia. Po narodeninách a sviatkoch je práve dátum svadby ďalším dôležitým dňom v kalendári, ktorý si budete pamätať na celý život. Výročie svadby je krásnou príležitosťou na spomínanie na všetko dobré, ale aj na zlé, čo ste spolu zažili. Názvy výročí svadieb sú odvodené od darčekov, ktorými sa manželia obdarúvajú.

Tipy na darčeky a oslavu výročí

• Kvety, krásny šperk alebo parfum - týmto darčekom nepohrdne žiadna žena.
• Bonboniéra či luxusná čokoláda, fľaša vína alebo iného obľúbeného nápoja.
• Poukaz na masáž, či deň v salóne krásy.
• Vstupenky do divadla, na koncert, alebo výstavu.
• Permanentka napríklad aj do fitness centra.
• Netradičný zážitok, relaxačný, romantický pobyt.
• Môžete zvoliť aj niečo z elektroniky, napríklad kameru, fotoaparát, televízor.
• Oslava v zahraničí.

Vždy je najlepšie osláviť Vaše výročie na nejakom pre Vás emočne významnom mieste, alebo skrátka tam, kde sa obaja budete cítiť dobre. Nemyslím si, že prekvapením dostanete toho druhého do rozpakov. Ste manželia a tieto rozpaky by mali ísť bokom.

tags: #rok #na #dedine #svadba