Republikánska strana (angl. Republican Party), bežne označovaná ako GOP (Grand Old Party), je popri Demokratickej strane jednou z dvoch hlavných politických strán v Spojených štátoch amerických. Patrí medzi najstaršie politické strany na svete a zaraďuje sa k pravici. Hoci názov Republikánska strana bol použitý ako forma odkazu na hodnoty zastávané Thomasom Jeffersonom a jeho Demokraticko-republikánskou stranou, ide o dve odlišné entity.
Historické korene a vznik
Demokraticko-republikánska strana (Thomas Jefferson)
Demokraticko-republikánska strana, známa aj ako Demokratickí republikáni, Staro-republikáni, demokrati-republikáni alebo Jeffersonovi demokrati, bola jednou z najvýznamnejších politických strán USA, ktorá sa sformovala skoro po vzniku Spojených štátov. Strana sa zoskupila okolo osoby Thomasa Jeffersona a bola predchodkyňou dnešnej Demokratickej strany USA.
Táto strana nemala ustálené a oficiálne označenie a fungovala pomerne neformálne, pretože systém strán v tej dobe iba vznikal. Bola to liberálna strana, ktorá presadzovala názor, že lepšie sa dá vládnuť ľuďom, ktorí slobodne uvažujú, rozmýšľajú a jednajú, než ľuďom, ktorí sú viac pod dozorom štátu. Stavala sa proti prílišnej centralizácii USA a presadzovala volebné právo pre všetkých, bez ohľadu na ich majetok (na rozdiel od strany federalistov). Demokratickí republikáni taktiež odmietali to, aby štát finančne podporoval vybrané skupiny obyvateľov na úkor iných.
Založenie modernej Republikánskej strany
V 50. rokoch 19. storočia sa v dôsledku rozporov v otázke otroctva rozpadla strana Whigov. Časť členov s protiotrokárskym názorom sa spojila s časťou strany Whigov a v roku 1854 vznikla Republikánska strana. Bola založená aktivistami proti otroctvu, ktorí sa postavili proti územnému zákonu Kansas-Nebraska Act a rozšíreniu otroctva na ďalšie územia USA. Rýchlo si získala podporu na severe, kde pritiahla bývalých whigov, prívržencov Strany slobodnej pôdy a bývalých podporovateľov hnutia Nič neviem (Know Nothing). Už dva roky po svojom vzniku sa republikáni ako tretia strana pokúsili získať prezidentské kreslo v súboji proti demokratom a whigom. Celoamerickou stranou sa však republikáni stali až v roku 1856. V roku 1860 sa prvým republikánskym prezidentom stal Abraham Lincoln.
Kľúčové historické míľniky
Občianska vojna a rekonštrukcia
Zvolenie Abrahama Lincolna za prezidenta Spojených štátov v roku 1860 viedlo k odtrhnutiu južných štátov a vypuknutiu americkej občianskej vojny. Pod vedením Lincolna a kongresu kontrolovaného republikánmi strana viedla úsilie o zachovanie Únie, porážku Konfederácie a zrušenie otroctva, ktoré skončilo v roku 1865. Počas obdobia rekonštrukcie sa republikáni snažili rozšíriť ochranu občianskych práv na oslobodených otrokov. Koncom 70. rokov 19. storočia strana presunula svoju pozornosť na obchodné záujmy a priemyselnú expanziu.
Dominancia a Veľká hospodárska kríza
Na konci 19. a začiatku 20. storočia dominovala Republikánska strana v národnej politike, presadzovala ochranné clá, rozvoj infraštruktúry a laissez-faire hospodársku politiku, pričom sa vyrovnávala s vnútornými rozkolmi medzi progresívnymi a konzervatívnymi frakciami. Podpora strany klesla počas Veľkej hospodárskej krízy v 30. rokoch 20. storočia, kedy koalícia Nového údelu preformovala americkú politiku.
Návrat k moci a éra Ronalda Reagana
Republikáni sa vrátili k národnej moci po voľbách v roku 1952, keď bol zvolený za prezidenta Dwight D. Eisenhower. Po ére občianskych práv sa Republikánska strana uchýlila k južnej stratégii, ktorá oslovila mnohých bielych voličov nespokojných s podporou demokratov pre občianske práva. Zvolenie Ronalda Reagana za prezidenta v roku 1980 preorientovalo národnú politiku a pod vlajkou Republikánskej strany spojilo koalíciu zástancov voľného trhu, sociálnych konzervatívcov a vojnových jastrabov v zahraničnej politike.
Ideológia a program
Republikánska strana zastáva pevné konzervatívne a neokonzervatívne postoje opierajúce sa o kresťanské hodnoty. Nicmenej existujú tu aj nacionalistické a libertariánske prúdy. Nacionalistické prúdy majú silnejší vplyv, čo sa týka ochrany národných hodnôt, presadzovania národnej hrdosti a v neposlednom rade presadzovania amerického intervencionizmu.
Neokonzervatizmus
Neokonzervatizmus (angl. „neocon“) je politický smer, ktorý sa presadil v USA a v Republikánskej strane v posledných zhruba 20-30 rokoch ako reakcia na ľavicový radikalizmus šesťdesiatych rokov. S klasickými konzervatívcami zdieľajú neokonzervatívci dôraz na tradičné hodnoty, ako je rodina, vzdelanie, tradičná morálka a podobne, avšak neodmietajú ani štátne zásahy prinášajúce podporu týchto hodnôt. Dôležitým prvkom ich úvah je práve hľadanie optimálneho bodu štátnej podpory „pozitívnych vlastností“. Teda napríklad určenie podpory štátu v nezamestnanosti tak, aby nebola príliš vysoká a stimulovala tak občana k hľadaniu zamestnania, pritom ho ovšem nenechávala „na pospas“. Vďaka dôslednému antikomunizmu (danému pôvodnou ľavicovou minulosťou väčšiny zakladateľov) a odmietaniu politiky ústupkov Sovietskemu zväzu získali v niektorých ľavicových kruhoch povesť podporovateľov zbrojenia a americkej hegemónie vôbec. Príznivci neokonzervatizmu sú obvykle Američania na vidieku a v malých mestách, praktizujúci kresťania a voliči Republikánskej strany. Medzi hlavných predstaviteľov neokonzervatizmu patrí bývalý americký prezident Ronald Reagan a exprezident George W. Bush.
Sociálna politika
- Kladie dôraz na podporu tradičnej rodiny s deťmi.
- Stavia sa proti legalizácii interrupcie, eutanázie a proti sobášom homosexuálov.
- Často je kritizovaná kvôli odmietavému postoju ku globálnemu otepľovaniu.
- Favorizuje trest smrti a podporuje niektoré tvrdé politiky v oblasti boja proti zločinu.
- Podporuje vlastníctvo strelných zbraní a uvoľnenie obmedzení týkajúcich sa strelných zbraní.
- Je proti právam transrodových osôb.
- Názory na prisťahovalectvo sa v rámci strany líšia; vo všeobecnosti podporuje obmedzené legálne prisťahovalectvo, ale je silne za tvrdé zásahy proti nelegálnej imigrácii a deportáciu osôb bez trvalého právneho postavenia, ako sú prisťahovalci bez dokladov a osoby s dočasným chráneným štatútom.
Hospodárska politika
- Presadzuje podporu podnikania, nedotknuteľnosť súkromného vlastníctva a voľný trh.
- V súčasnosti podporuje merkantilistickú politiku, vrátane dovozných ciel na všetky krajiny v najvyššej výške na svete, pričom sa stavia proti globalizácii a voľnému obchodu.
- Podporuje tiež nízke dane z príjmu a dereguláciu.
- Stavia sa proti odborom, verejnému zdravotnému poisteniu a jednotnej zdravotnej starostlivosti.
Zahraničná politika
- Presadzuje veľmocenské postavenie Spojených štátov, k čomu patrí aj vyššia podpora financovania výdavkov na obranu.
- Strana sa stavia kriticky k prijímaniu ilegálnych imigrantov, najmä z Mexika.
- Chce udržiavať blízke vzťahy s Kanadou a Veľkou Britániou.
- Ako pravicová konzervatívna strana mali Republikáni v období studenej vojny záporný vzťah k Sovietskemu zväzu a komunistickému hnutiu.
- Od vstupu Vladimíra Putina do politiky mala strana o niečo zmierlivejšie postoje k Ruskej federácii než Demokratická strana, čo sa však do značnej miery zmenilo od roku 2014.
Vnútorná štruktúra a voličská základňa
Organizácia strany
Vnútorná štruktúra strany zodpovedá približne štruktúre Demokratickej strany USA. V sedemdesiatych rokoch 20. storočia bola vykonaná reforma, ktorá sledovala lepšie volebné výsledky. Republikánsky národný (federálny) výbor (Republican National Committee - RNC) sa nevenuje toľko schvaľovaniu pravidiel jednania na národnom zhromaždení strany ako obdobný orgán Demokratickej strany USA. Republikáni dlhodobo preferujú model „víťaz berie všetko“ pri voľbe delegátov do zhromaždenia.
Voličská demografia a geografická podpora
Dlhodobo sa približne len jedna štvrtina Američanov vyjadruje identifikáciu s republikánmi prostredníctvom tzv. registrácie. Vo voľbách je však táto strana oveľa úspešnejšia. Podporu nachádza u mnohých pracujúcich ľudí bez vysokoškolského vzdelania a vekovo starších heterosexuálnych párov. Ďalej u podnikateľov, bohatších vrstiev obyvateľstva a protestantov. Republikáni majú veľkú podporu vo vidieckych oblastiach USA, menšiu potom vo veľkomestách. V 21. storočí získava Republikánska strana najväčšiu podporu vo vidieckych oblastiach a menších mestách, pričom časť voličov tvoria aj predmestia mimo veľkých metropol a niektoré stredozápadné mestské aglomerácie. Vďaka tomu má Republikánska strana najväčšiu podporu na stredozápade a juhu Spojených štátov, kde sa nachádzajú konzervatívnejšie oblasti, napríklad tzv. Biblický pás na Juhu.
Moderný vývoj a vplyv Donalda Trumpa
Od roku 2009 sa strana posunula k pravicovému populizmu, čo vyvrcholilo zvolením Donalda Trumpa v roku 2016, ktorého štýl vedenia a politický program - často označovaný ako trumpizmus - preformulovali identitu strany. V 20. rokoch 21. storočia sa strana posunula smerom k neliberalizmu, pričom od začiatku Trumpovho druhého prezidentského obdobia v roku 2025 vedci zaznamenali v USA úpadok demokracie. Významná časť strany sa začala identifikovať ako bieli nacionalisti.
Vzestup a pád Donalda Trumpa | KOVY
Mnohí republikáni v sebe živili ilúziu, že ich stranu nakrátko vzala do rúk čudná historická odchýlka, ktorá prehrá voľby, ale potom sa akosi veci vrátia do normálu. V skutočnosti vyhlásil Donald Trump vedeniu Republikánskej strany vojnu. Bude to boj o dušu toho, čo zostalo z Republikánskej strany. Ľudia ako predseda snemovne reprezentantov Paul D. Ryan, ktorého podporuje väčšina serióznych konzervatívnych intelektuálov, sa budú snažiť obnoviť stranu na reaganovskej ideológii charakterizovanej voľným trhom, obmedzenou vládou, reformami v sociálnej oblasti a asertívnou zahraničnou politikou. Iní, ako napríklad Trumpov kandidát na viceprezidenta, indianský guvernér Mike Pence, ktorého podporujú kresťanskí konzervatívci, sa budú snažiť preklenúť rozpory a udržať vo veľkom stane každého.
Republikánsky establišment mohol Trumpa zastaviť, ale namiesto toho sa mu už pred mesiacmi (možno už pred rokmi) vzdal. Tolerovali, ospravedlňovali a kryli Trumpa, keď začínal svoju politickú kariéru konšpiračnými teóriami, že sa Barack Obama nenarodil v Spojených štátoch; keď svoju prezidentskú kampaň začal s protimexickým hanobením, ktoré zakrátko doplnil o protimoslimskú bigotnosť; keď hecoval davy nápadmi, ktoré by boli neústavné alebo by boli vojnovými zločinmi - a počas toho všetkého urážal ženy.
tags: #republican #party #preklad