Odmeňovanie a práca počas sviatkov podľa Zákonníka práce

Problematika odmeňovania počas sviatkov je v slovenskom pracovnom práve kľúčovou témou pre zamestnancov aj zamestnávateľov. Sviatky sú v zásade dňami pracovného pokoja, kedy väčšina zamestnancov nepracuje. Zákon č. 241/1993 Z. z. definuje štátne sviatky a dni pracovného pokoja, pričom Zákonník práce určuje podmienky, za ktorých možno v tieto dni nariadiť prácu a ako má byť odmenená.

Schéma rozdelenia štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja podľa legislatívy SR

Práca počas sviatku a jej zákonné obmedzenia

Zamestnávateľ má len obmedzené možnosti nariadiť prácu v deň sviatku. Povolené sú iba práce definované v § 94 Zákonníka práce, napríklad v nepretržitej prevádzke, pri strážení objektov, v zdravotníctve alebo doprave. Niektoré sviatky majú osobitný status, ako napríklad 1. september a 28. október, ktoré sú síce štátnymi sviatkami, ale pre účely Zákonníka práce sa považujú za bežné pracovné dni.

Zákaz maloobchodného predaja

Od 1. júna 2017 platí počas vybraných sviatkov zákaz maloobchodného predaja. Ide o dni ako 1. január, Veľkonočná nedeľa, 24. december po 12:00 hodine a 25. december. Z tohto zákazu existujú výnimky pre čerpacie stanice, lekárne, prevádzky na letiskách, v prístavoch či v nemocniciach.

Spôsoby odmeňovania za prácu vo sviatok

Zákonník práce garantuje zamestnancovi pri práci vo sviatok nárok na dosiahnutú mzdu a mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 100 % jeho priemerného zárobku. Zamestnávateľ a zamestnanec sa môžu dohodnúť aj na iných podmienkach:

  • Náhradné voľno: Po dohode so zamestnancom môže zamestnávateľ namiesto príplatku poskytnúť náhradné voľno (1 hodina práce vo sviatok = 1 hodina voľna).
  • Mzda s prihliadnutím na sviatok: Pri vedúcich zamestnancoch je možné v pracovnej zmluve dohodnúť výšku mzdy už so zohľadnením prípadnej práce vo sviatok.
Infografika znázorňujúca postup pri výpočte mzdy za prácu vo sviatok pre mesačne a hodinovo odmeňovaných zamestnancov

Náhrada mzdy, ak zamestnanec počas sviatku nepracuje

Ak sviatok pripadne na obvyklý pracovný deň zamestnanca, ale ten v dôsledku sviatku nepracuje, jeho odmeňovanie závisí od typu mzdy:

  1. Zamestnanci s mesačnou mzdou: Sviatok sa považuje za odpracovaný deň, za ktorý im patrí mzda v nekrátenej výške.
  2. Zamestnanci s hodinovou mzdou: Majú nárok na náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku za čas, kedy v dôsledku sviatku nemohli pracovať.

Osobitné prípady a upozornenia

Je dôležité rozlišovať medzi štátnymi sviatkami a kalendárnymi nedeľami. Napríklad Veľkonočná nedeľa sa z hľadiska Zákonníka práce nepovažuje za sviatok, za prácu v tento deň zamestnancovi nevzniká zákonný nárok na príplatok za sviatok (platí režim bežnej nedele). Taktiež dohodári (pracujúci mimo pracovného pomeru) nemajú zo zákona nárok na príplatky za prácu vo sviatok, pokiaľ to nie je dohodnuté inak.

Akadémia pre učiteľov: Moderné plánovanie školských aktivít

Pri zmennej prevádzke sa začiatok sviatku počíta od hodiny zodpovedajúcej nástupu pracovnej zmeny, ktorá v týždni nastupuje ako prvá ranná zmena, a trvá 24 hodín. Zamestnancom, ktorí nastúpia na nočnú zmenu v deň predchádzajúci sviatku, nárok na zvýhodnenie za sviatok spravidla nevzniká, hoci časť ich práce pripadne na sviatočný deň.

tags: #prvy #sviatok #vianocny #mzda