Ľudové tradície počas Vianoc ožívajú viac ako inokedy, pričom kresťanské sviatky sú o porozumení, harmónii a kráse. Vianočné obdobie je v mnohých kútoch sveta spojené práve s betlehemami, ktoré symbolizujú príbeh narodenia Ježiša Krista a zároveň odrážajú bohatú históriu a tradičné umenie. Najmä drevené betlehemy majú v mnohých krajinách dlhú a pútavú históriu spojenú s majstrovským remeselným spracovaním a kreativitou, čím sa stali ikonou vianočných osláv.
Počiatky tradície betlehemov
História drevených betlehemov siaha až do stredovekej Európy, predovšetkým do oblastí Álp a Karpát. Predstavenie narodenia Ježiša Krista hralo v kresťanskej kultúre významnú úlohu, a tak bolo prirodzené, že ľudia začali túto udalosť zobrazovať aj vo svojich domovoch. Prvé betlehemy boli malé drevené alebo kamenné sochy zobrazujúce Pannu Máriu, Jozefa, Ježiša v jasličkách, pastierov, Traja kráľov a anjelov. Najväčší rozmach zažili betlehemy v období stredoveku a raného baroka.
Za najznámejší dátum vzniku prvého betlehemu, spätý s rehoľou františkánov, je považovaný rok 1223. Vtedy na Vianoce postavil zakladateľ rehole svätý František z Assisi v jaskynke v talianskej Umbrii prvý živý betlehem. Pri jednoduchých jasliach, na ktoré dýchali živé zvieratá, slúžil polnočnú omšu. Neobyčajná interpretácia sa stretla so živým ohlasom a zvyk stavať na Vianoce jasličky, obohatené neskôr i o ďalšie kamenné či drevené postavy, sa ujal a pretrvával.
Na Slovensko prišli františkáni koncom 13. storočia. Ďalšie betlehemské zoskupenia sa neskôr začali objavovať pri stredovekých liturgických vianočných hrách, ktoré sa hrali v kostoloch, postupne i na voľných priestranstvách. Svätú rodinu tu často nahrádzali pohyblivé sochy, ostatné postavy hrali živí herci. Na Slovensku sa takéto hry vyskytovali v 15. storočí napríklad v Bratislave, Banskej Štiavnici, Levoči a Bardejove. Od polovice 16. storočia sa k predvádzaniu najmä školských vianočných hier pripojili aj jezuiti.
Postavte si vlastné drevené jasličky
Vývoj a šírenie betlehemárskej tradície
Dôležitú rolu pri vývoji betlehemov zohrali aj európske gotické krídlové oltáre. Z ich ústredných drevených reliéfov s tematikou Narodenia alebo Klaňania Troch kráľov sa postupne začali uvoľňovať jednotlivé vyrezávané plastiky. Na Slovensku je to napríklad skriňový oltár Narodenia Krista v kostole sv. Egídia v Bardejove z konca 15. storočia alebo jedinečná skupina Narodenia Krista vo farskom kostole sv. Jakuba v Levoči z obdobia okolo roku 1500 alebo zo začiatku 16. storočia.
V období baroka nastal rozkvet veľkorozmerných honosných kostolných betlehemov s množstvom niekedy i pohyblivých postáv, vytvárajúcich efektnú scénickú ilúziu. Bývali oblečené do odevov zo vzácnych textílií, zdobených šperkami, ich zostava sa počas vianočného obdobia menila. Jedinečnou ukážkou tohto betlehemového typu je napríklad betlehem pozostávajúci zo 48 veľkých postáv v kapucínskom kostole Panny Márie Anjelskej na pražskej Lorete.
K masovému rozšíreniu betlehemov v širokých ľudových vrstvách dochádzalo v európskych krajinách až koncom 18. a predovšetkým v 19. storočí, po výraznom zmenšení ich rozmerov. Súviselo to často s miestnou politickou situáciou - na Slovensku napríklad s jozefínskymi osvietenskými reformami koncom 18. storočia, ktoré betlehemy v kostoloch nepovoľovali - ale i s veľkým rozvojom domácich remesiel. Kým v "domovských" krajinách betlehemov - Taliansku, Španielsku a Francúzsku - prevládalo najmä zhotovovanie betlehemových figúrok z vypaľovanej a maľovanej terakoty, textilu, papiera a vosku, v severnejších krajinách to boli drevené betlehemy.
Na Slovensku vznikali krásne vyrezávané figúrky predovšetkým v okolí slovenských banských miest - v Banskej Štiavnici a Banskej Bystrici, dopĺňané často maľovanými papierovými pásmi - "prospektmi" s výjavmi z pastierskeho života. V 2. polovici 19. storočia dokonca vzniklo na Slovensku i niekoľko rezbárskych škôl; vyučení rezbári sa potom často venovali i zhotovovaniu betlehemov.
Betlehemy na Slovensku a vo svete
V prvej polovici 20. storočia začali s nástupom priemyslu tradičné ľudové remeslá ustupovať; tvorba obľúbených betlehemov však pretrvala až do roku 1948. Nástup komunistického režimu v Československu sa pokúsil odstrániť betlehemy ako súčasť kresťanskej tradície, no neúspešne. Po roku 1989 nastal ich veľký a nadšený návrat do slovenských domácností a verejných priestorov. Ich posolstvo pokoja a radosti šíria každý rok i mnohé výstavy múzeí a galérií.
Slovenské ľudové betlehemy sa postupom času "spoetizovali", "srozprávkoveli" a získali v domácnostiach svoje čestné miesto. Zaujímavosťou je, že v slovenskom betleheme často nechýbajú výjavy z každodenného života. Na to, kedy si vystaviť doma betlehem, sa názory rôznia, väčšinou je to dané regiónom, konkrétnym mestom a dedinou a tiež zvyklosťami v rodine. Vystaviť betlehem je vhodné buď prvú, alebo poslednú adventnú nedeľu, prípadne až 24. decembra. Kedy betlehem zase schovať, je tiež rôzne - v niektorých regiónoch sa schováva už na Tri kráľa.
V rôznych regiónoch sveta sú betlehemy často upravované tak, aby zahŕňali miestne prvky, krajiny a tradície.
- Mexiko: Nájdete tu aj výjavy z každodenného života, kultúrneho dedičstva a histórie, vrátane figúrok slávnych osobností.
- Španielsko: Je typická výstavba "živých" betlehemov.
- Haiti: Drevený betlehem tu nehľadajte.
- Škandinávia: Betlehemy vyjadrujú prostý život ľudí a ukážku remesiel.
- Japonsko: Betlehemy tu nie sú tradičnou záležitosťou, skôr módnou vlnou.
- Argentína: Betlehemy vynikajú impozantnou veľkosťou a prítomnosťou argentínskych postáv.
Práca s drevom patrí k remeslu, ktoré je krásne, ľudové a tradičné. Vyrezávanie betlehemov a jednotlivých figúrok patrilo k ľudovým obyčajom, ktoré prebiehajú ešte pred adventom. Zrejme nie sme sami, kto si na výrobu betlehemov práve netrúfa, preto dávame priestor menším rodinným firmám, kde sa rezbárstvo dedí z generácie na generáciu.
Symbolika a význam betlehemov
Tradičné betlehemy sú spravidla založené na biblickom príbehu o narodení Ježiša Krista. Obsahujú postavy ako Pannu Máriu, Jozefa, Ježiša v jasličkách, Traja kráľov, pastiera a anjelov. Módne vlny sa nevyhýbajú ani takým tradičným produktom, akým betlehem bezpochyby je. Stále častejšie dostávame požiadavky na minimalistické betlehemy, ktoré by sa hodili do industriálnych a moderných interiérov. Betlehem z preglejky v unikátnom dizajne a precíznom prevedení vyrábajú šikovní remeselníci.
Živé betlehemy sú reálne rekonštrukcie biblického príbehu s účasťou živých hercov a zvierat. Na Slovensku sú betlehemy súčasťou vianočnej atmosféry a organizujú sa súťaže o najkrajší betlehem.
Drevené betlehemy plne podporujú vianočného ducha naprieč kontinentami po celom svete. Sú nielen klasickou dekoráciou, ale aj vhodným originálnym darčekom pre všetkých zaprisahaných milovníkov Vianoc.
Betlehemy nie sú rýdzo vianočnou kategóriou. Bežne sa nimi domácnosti zdobia napríklad na Veľkú noc. Veľkonočným betlehemom sa mnohokrát tiež hovorí pôstne, či pašijové. Namiesto klasickej scény s Ježiškom a pastiermi či Tromi kráľmi, tieto betlehemy zobrazujú motívy súvisiace s Veľkou nocou, teda Kristov kríž, jeho ukrižovanie a vzkriesenie.
Významné betlehemy a ich tvorcovia
Unikátna možnosť vidieť najstaršie postavy betlehema na svete sa naskytla návštevníkom Ríma v Bazilike Panny Márie - Santa Maria Maggiore. Obsahovala najmenej šesť mramorových sôch Narodenia Pána, ktoré vytesal Arnolfo di Cambio koncom 13. storočia na objednávku pápeža Mikuláša IV.
Na Slovensku patria medzi najväčšie a najvydarenejšie vyrezávané betlehemy Slovenský betlehem v Rajeckej Lesnej a Banskoštiavnický betlehem. Slovenský betlehem je dielom rezbárskeho majstra Jozefa Pekaru, ktorý ho tvoril pätnásť rokov. Obsahuje približne 300 postáv, z ktorých sa polovica pohybuje, a okrem biblickej scény zobrazuje aj dejiny slovenského národa a výjavy zo života ľudu.
Unikátny mechanický betlehem z Třebechovíc pod Orebom v Českej republike je dielom ľudových rezbárov Josefa Probošta a Josefa Kapuciána a autora mechanizmu Josefa Frimla. Tento betlehem bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Má dĺžku 6,9 m, výšku 2,2 m, váži 1,2 tony a obsahuje 288 ľudských postavičiek a 83 zvierat, pričom mnohé z nich sa pohybujú.
Prvé betlehemy v Čechách a ich špecifiká
V Čechách sa prvé jasličky objavili v roku 1562 v Prahe v jezuitskom kostole sv. Klimenta. V 18. storočí cisár Jozef II. vydal zákaz vystavovania betlehemov v kostoloch, aby farebné figúrky veriacich neodvádzali od sústredenej modlitby. Ľudia si však začali vytvárať vlastné domáce betlehemy, v ktorých sa české ľudové motívy miešali s exotickými zvieratami a palmami.
V oblasti Krkonôš a Orlických hôr, ktoré patrili k najvýznamnejším betlehemárskym regiónom, bývali výjavy s jasličkami také rozmerné, že sa sotva zmestili do izbice. Preto ich ľudia stavali na dosky podopreté drevenými kozami a prespávali pod nimi. Každý rok sa betlehemy dopĺňali o nové postavičky a ich majitelia sa predháňali, kto má početnejší betlehemský výjav.
Na prelome devätnásteho a dvadsiateho storočia boli veľmi obľúbené vystrihované betlehemy českých maliarov, hlavne Mikoláša Aleša, ktorý bol veľkým milovníkom jasličiek a odporcom vianočného stromčeka. Ozdobenému stromčeku zazlieval, že ruší a odťahuje pozornosť od betlehema.