Pôvod a dátum slávenia Vianoc
Presný deň Ježišovho narodenia Biblia neprezrádza a dátum slávenia Vianoc bol v cirkvi spočiatku nejednotný. Od samého začiatku bola pre kresťanov najväčším sviatkom v roku Veľká noc. Sviatok Narodenia Pána nemal spočiatku svoj osobitný sviatok a od polovice 3. storočia sa na Východe pripomínal spolu s inými "zjaveniami Pána", slávil sa 6. januára.
Na Západe sa však v polovici 4. storočia začína objavovať osobitná spomienka Božieho narodenia - prvý záznam je z Ríma z roku 336. Cirkevní otcovia zaviedli sviatok Narodenia Pána, pravého Boha a pravého človeka, zámerne. Slávenie 25. decembra ako dňa narodenia Ježiša Krista je doložené po prvý raz z roku 336 v Ríme.
Dátum 25. decembra pravdepodobne súvisí s kultom boha Slnka. Na tento deň totiž cisár Aurélius stanovil okolo rokov 270-275 v celej Rímskej ríši sviatok slnovratu na počesť sýrskeho boha Slnka. Zimný slnovrat v rímskom svete bol sviatkom oslavy boha Saturna, keď sa ľudia medzi sebou obdarúvali, hodovali a dokonca aj otroci sa vtedy mohli zúčastniť na hostinách. V Ríme, pred rozšírením kresťanstva, bol 25. december sviatkom narodenia neporazeného syna a ľudia oslavovali niekoľko slnečných bohov. Kresťania tento pohanský sviatok Natalis Solis invicti (Narodenie Slnka) použili a po novom ho interpretovali v kresťanskom duchu. Rímski kresťania tento sviatok začali sláviť ako vlastný sviatok Narodenia Krista - ako Slnka na základe biblických citátov, napríklad Kristus ako Slnko spravodlivosti (Sol Iustitiae) alebo Kristus - Svetlo sveta. Niekomu je asi bližšia verzia o starodávnom sviatku zimného slnovratu, ktorému kresťania dali novú náplň. Už to nebola len oslava príchodu nového svetla v prírode, ale „nového svetla, ktoré nikdy nezhasne“, čiže svetla duchovného v osobe Ježiša Krista a jeho učenia.
Kritici katolíckej cirkvi dodnes tvrdia, že prvý kresťanský cisár Konštantín si vybral 25. december na slávenie Vianoc len preto, aby potlačil pohanské sviatky. Radikálni ateisti zastávajú názor, že kresťania ukradli sviatok pohanom, pričom mu vtlačili celkom iný význam. Už takmer osemnásť storočí (!) sa Vianoce slávia ako deň príchodu Ježiša Krista na svet.
Menej pravdepodobné vysvetlenie vianočného dátumu je založené na výpočtoch prvých kresťanov, ktorí za medzníky považovali dni slnka, čiže slnovraty a rovnodennosti. Podľa biblickej verzie sa v ten deň naplnilo deväť mesiacov od slávnosti Zvestovania Pána, keď Pannu Máriu navštívil anjel, aby jej oznámil, že sa stane matkou dávno očakávaného Vykupiteľa. „Keďže Mária s Božím plánom súhlasila, zostúpil na ňu Duch Svätý a ona počala.“
Kresťanský význam a rôzne kalendáre
Kresťania považujú zrodenie Ježiša v judskom meste Betlehem (čo v preklade znamená v Dome chleba) za zrodenie Božieho Syna, ktorý prišiel vykúpiť tvorstvo zo zajatia tmy. V prvých riadkoch, ktoré boli napísané svätými Cyrilom a Metodom v staroslovienčine, sa o Ježišovi hovorí: „...V ňom bol Život a ten Život bol svetlom ľudí. A toto Svetlo svieti vo tme a tma ho neprijala.“ Ježiš je tu nazývaný svetlom a tí, ktorí neprijali jeho posolstvo, sú nazvaní tmami.
Na základe odlišných tradícií kresťania rôznych cirkví slávia Vianoce v rôznych termínoch. Katolíci, protestantské cirkvi a časť pravoslávia svätia Vianoce 24. a 25. decembra podľa gregoriánskeho kalendára. Iná časť pravoslávnych veriacich, vrátane pravoslávnych v Čechách a na Slovensku, oslavuje vianočné sviatky podľa juliánskeho kalendára, teda 6. a 7. januára. Juliánskym kalendárom sa riadi napríklad aj pravoslávna cirkev v Jeruzaleme, Rusku, Srbsku, Poľsku či na Ukrajine. Pravoslávne cirkvi Istanbulu, Alexandrie, Rumunska, Grécka, Bulharska a sýrsko-pravoslávna cirkev používajú gregoriánsky kalendár a slávia Vianoce 24. a 25. decembra.
Vývoj vianočných zvykov a symbolov
Betlehemy a vianočný stromček
Výhradne kresťanský pôvod má napríklad stavanie betlehema - prvý s ním prišiel svätý František z Assisi ešte v 13. storočí. Ako zistila súčasná slovenská etnologička a historička Zora Mintalová Zubercová, na území Slovenska sa jasličky zmenšených rozmerov začali objavovať od polovice 18. storočia, najprv v domácnostiach mešťanov. Vyrezávané betlehemy majú u nás prastarú tradíciu, možno ešte skôr ako od konca 13. storočia. Deti sa s figúrkami mohli hrať ešte aj po skončení vianočného obdobia. Betlehemy dokonca nahrádzali aj desiatok, ktorý bolo treba zaplatiť pánovi, keď gazda nemal z čoho dať.
Katolícka cirkev sa zdobeniu stromčekov na Vianoce dlho bránila ako pohanskému zvyku (v starom Ríme takto vítali Nový rok), koncom 16. storočia však povolila s tým, že vianočný stromček bude symbolizovať večný život prisľúbený Kristom a rajský strom Adama a Evy. Už predtým sa zvyk zapaľovať sviečky na ihličnatom stromčeku rozšíril v niektorých protestantských rodinách v Litve a Nemecku. Vo Viedni sa prvý vianočný stromček objavil až v roku 1816 zásluhou princeznej von Nassau-Weilburg. Jeden z najväčších slovenských národopiscov Jozef Ľudovít Holuby (nar. v roku 1836 v Lubine) spomínal, že „za môjho detstva po slovenských dedinách ešte nebolo vídať vianočné stromčeky so sviečkami a navešanými cukrovinami.“
Tradíciu vianočných stromčekov sme prevzali od Nemcov a prvá písomná zbierka je z Alsaska z roku 1507. Na naše územie však prenikol až v 18. storočí. Ozdoboval sa figúrkami zo slamy či šúpolia. Až neskôr prišli salónky a vianočné gule. Pre vianočný stromček sa na dedinách išlo práve na Štedrý deň, ale stromček bol vyhliadnutý už v lete a nie jeden. Takýto čerstvo vyrezaný stromček prevoňal celé obydlie.
Tradície obdarovávania
Pred sto rokmi neboli na Slovensku ani darčeky pod vianočným stromčekom masovým javom, výnimku predstavovali vybrané meštianske rodiny. „Darčeky sa vymieňali už dávnejšie v stredoveku, ale nosil ich Mikuláš,“ upozorňuje súčasná významná etnologička Viera Feglová. Kým inde v Európe sa dary dávali 25. decembra „na pamiatku daru, ktorý ľudstvo dostalo od Boha v podobe jeho syna“, u nás sa táto tradícia vyvinula trocha ináč. Zaradili sme sa medzi najnetrpezlivejšie národy, lebo vianočné darčeky rozbaľujeme už na Štedrý večer. V minulosti to však neboli nijaké drahé či honosné dary.
Podľa spomienok Holubyho z prvej polovice 19. storočia deti na slovenskom vidieku obdarúvali „orechmi, lieskovcami, čerstvým a suchým ovocím“. Spisovateľ Jozef Gregor Tajovský sa narodil takmer o 40 rokov neskôr a v Tajove si už našiel na stromčeku (nie pod ním) aj „cukrové kúsky“, ktoré, ako zistil neskôr, kúpila stará mama za päť groší. Aj zvyk darovať na Vianoce darčeky má základ v starorímskych pohanských sviatkoch.
Tradícia Svätého Mikuláša či Santa Clausa má pôvod v kresťanstve, ale u Slovanov táto tradícia predchádza vianočnému vyvrcholeniu, čiže sa dodržiava viac ako dva týždne pred slávením Ježišovho narodenia, keď darčeky už nosí Ježiško. Vo štvrtom storočí žil biskup svätý Mikuláš v Myre, v dnešnom južnom Turecku. O ňom je viacero epizód, ako pomáhal ľuďom, napríklad vhodil nepozorovane cez okno trom chudobným dievčatám peniaze na veno. Z toho pravdepodobne pramení tradícia nezištných darov i pomoci biednym. Zaujímavosťou je, že cirkev začala sláviť Vianoce práve od 4. storočia a možno to bol práve svätý Mikuláš, ktorý svojím životom dal na to podnet. Oslava Vianoc bola zaradená do cirkevného kalendára v roku 336.
V kresťanskej tradícii sa darcovia zriekajú darcovstva a prenechávajú ho Ježiškovi. Kresťania to chápu tak, že narodením Ježiša dostali nesmierny a nezaslúžený dar od Nebeského Otca v podobe jeho Syna, preto aj oni majú konať nezištne. Táto tradícia nie je zmenou slávenia Vianoc, ale ich skvalitnením a výrazným posunom do duchovnej sféry.
Slovenské vianočné zvyky a Štedrá večera
Vianočná príprava bola rozdelená na mužskú a ženskú časť. Hlava rodiny zabezpečila stromček, chlapci narúbali drevo, obriadili statok a upratali v maštali. Mama s dievčatami poupratovali a pomáhali s prípravou jedál a dobrôt. Po dokončení príprav otec s chlapcami išli na povalu, kde svätenou vodou pokropili úrodu. Potom nabrali zrno a jeden pekný zemiak a išli do maštale požehnať statok, ktorému tiež dali malý stromček, pokropili ho svätenou vodou, posypali zrnom a dali mu extra jedlo a vodu, pretože aj statku patrí účasť na štedrej večeri.
Štedrá večera vlastne symbolizuje Večeru Pánovu. Po príchode do obývacej kuchyne otec všetkých a celý priestor pokropil svätenou vodou a posypal posväteným zrnom. Zostatok zrna sa uložil do pohára a naň položil zemiak. V minulosti, keďže kuchyňa bola aj obývačkou, vianočný stromček bol upevnený nad štedrovečerným stolom, na ktorom bol biely obrus takmer až po zem.
Jedlá štedrovečernej hostiny majú hlbokú symboliku:
- Kapustnica z rýb, šošovicová alebo hubová polievka pripomínajú biblickú udalosť, keď Jakubov brat Ezau z nerozvážnosti predal prvorodenstvo za misu šošovice.
- Chlieb a ryba pripomínajú zázračné rozmnoženie piatich jačmenných chlebov, dvoch rýb a nasýtenie davu ľudí Ježišom.
- Med, oblátky i cesnak symbolizujú dary zasľúbenej zeme, do ktorej sa Izraeliti dostali až po 40-ročnom putovaní púšťou.
- Zažatá sviečka je symbolom Ježiša Krista, čiže Svetla sveta.
- Jabĺčko a ovocie sú plody z rajskej záhrady a k sušeným slivkám sa viaže legenda z pozemských čias Ježiša Krista.
- Oblátky a víno sa obetujú v kresťanských chrámoch.
- Peniaze symbolizujú dva haliere chudobnej vdovy, ktoré darovala.
V katolíckej tradícii museli byť kvôli pôstu na Štedrý deň bezmäsité jedlá alebo mohli obsahovať len mäso z rýb či morských živočíchov. To platilo do skončenia II. vatikánskeho koncilu v roku 1965.
Po modlitbe sa prečítala stať zo Svätého Písma alebo sa zaspievala koleda. Otec rodiny odkrojil krajec chleba, vykrojil striedku, na oblátku natrel med, prelomil ju a striedkou ju zatlačil do vykrojeného krajca. Tento krajec dal do veľkého pohára, kde už bolo zrno i zemiak, a pridal tam aj peniaze. Krajec s medom a oblátkou boli symbolickým pokrmom pre tých, ktorí nás predišli do večnosti. Peniaze do pohára sa dávali pre šťastie a zároveň slúžili aj na horšie časy. Následne otec rodiny dal každému trošku medu na oblátku, ktorá sa prelomila a dávala sa odhryznúť každému z rodiny, aby sa vždy vedeli podeliť s druhými. Nasledovala konzumácia cesnaku so soľou, aby bola celá rodina zdravá a večera sa lepšie vytrávila.
Z každého jedla sa muselo aspoň trochu ochutnať. Počas večere sa rozkrajovalo jabĺčko, aby sa zistilo, či bude rodina zdravá. Spomínalo sa aj na tých, ktorí opustili rodinu. Deti sa ustavične pýtali, kedy už príde Ježiško, a keď intenzita dobiedzania naberala na obrátkach, rodičia zahlásili: "Poďme sa rýchlo poďakovať za dary a už sa budú rozbaľovať darčeky," čo bol pre deti vrchol Vianoc. Dnes sú súčasťou štedrovečerného stola aj medovníčky, dávnejšie však boli súčasťou darčeka. Potom si celá rodina zaspievala koledy a pred Polnočnou omšou sa deti vybrali susedom zaspievať koledy, kde vždy niečo dostali.
Vianoce v Poľsku a iných krajinách
Vianoce na celom svete zahŕňajú ľudové zvyky a tradície, pričom dve z nich by sme mohli označiť ako globálne: stavanie vianočného stromu a jasličiek. Každá krajina v Európe si zachováva vlastné vianočné tradície a zvyky, ba dokonca platí, že čo kraj alebo obec, to iný zvyk, a čo rodina, to iná tradícia.
V Poľsku je oslava Vianoc prakticky rovnaká ako na Slovensku. Pečú vianočné sladkosti a varia dvanásť tradičných pokrmov. Obľúbenou úlohou detí na Štedrý deň je vyzeranie prvej hviezdičky na oblohe - biblickej betlehemskej hviezdy. Keď sa objaví, prichádza s ňou znamenie, že rodina si môže zasadnúť k štedrovečernému stolu. Niektorí veria, že hviezda prináša i darčeky, ale väčšina verí, že ich pod stromček nosí Ježiško. Na štedrovečernom stole je o jeden príbor navyše, aby si hostiteľ mohol uctiť náhodného návštevníka alebo hladného pútnika. Pri štedrovečernej večeri pán domu rozdáva spolustolovníkom oblátky. Podáva sa dvanásť chodov symbolizujúcich dvanásť apoštolov.
O dva týždne po Vianociach, teda 6. januára, je sviatok Troch kráľov, kedy východní kresťania slávia Vianoce podľa Juliánskeho kalendára. Západní kresťania si vtedy pripomínajú troch mudrcov alebo mágov, Melichara, Baltazára a Gašpara, ktorí sa prišli pokloniť narodenému kráľovi a doniesli mu dary: zlato, kadidlo a myrhu. Cestou ich viedla jasná hviezda na oblohe.
Na Slovensku je aj tradícia tzv. Betlehemcov, a to býva od Nového roku do Troch kráľov, kedy deti chodia po domoch a hrajú epizódu z betlehemskej noci s pastiermi a tromi kráľmi, ktorí sa ako jediní prišli pokloniť novému kráľovi. Pritom spievajú aj vianočné koledy a za zahrané scénky dostanú výslužku. Vianočné obdobie sa končí v nedeľu pred Hromnicami, ktoré sú 2. februára.
Vatikán a celosvetové vianočné symboly
K vianočným priamym prenosom z Vatikánu už neodmysliteľne patria zábery, na ktorých vidíme jasličky a vianočný strom. Tradíciu stavania vianočného stromu a jasličiek na Námestí sv. Petra založil pápež Ján Pavol II., keďže námestie sa mu počas vianočných sviatkov zdalo prázdne, bez symbolov Vianoc. Vatikán vtedy kúpil strom, ktorý umiestnil po pravej strane obelisku, teda doprostred námestia, a pred samotný obelisk boli postavené jasličky. Od roku 1983 každoročne strom daruje niektorá európska horská oblasť a rovnako sa strieda aj pôvod jasličiek. Vianočný strom a jasličky sa slávnostne odhalia zvyčajne 7. decembra.
Do histórie stavania vianočného stromu na Námestí sv. Petra prispelo aj Slovensko. V roku 1994 darovalo Vatikánu smrek zo Zázrivej, ktorý mal 125 letokruhov, bol vysoký vyše 30 metrov a vážil 6,5 tony. Strom dodal vtedajší podnik Severoslovenské lesy, š. p. Vianočný smrek bol na Námestí sv. Petra vo Vatikáne nainštalovaný 17. decembra 1994 a osvetľovalo ho dvetisíc svetiel. Pri tej príležitosti zasadili vo Vatikánskych záhradách aj malú lipu zo Slovenska, z ktorej je dnes už nádherný košatý strom.
Jasličky na Svätopeterské námestie prišli v roku 1982 spoločne s vianočným stromom. Každoročne sa začínajú stavať v polovici novembra a celá stavba je kompletne zahalená. Keďže ide o veľké architektonické dielo, celú stavbu plánuje kvalifikovaný personál z Vatikánu s pomocou zahraničných odborníkov. Scénu Ježišovho narodenia vo vianočnom období nachádzame aj na ďalších miestach Vatikánu, tak v Bazilike sv. Petra, ako aj v iných vatikánskych budovách. Betlehem na Svätopeterskom námestí mal tiež svoj umelecký i historický vývoj, pričom pápež Benedikt XVI. priniesol malú zmenu do klasickej schémy. Za 37 rokov sa na Námestí sv. Petra vystriedali rôzne betlehemy.
Vianoce v modernom svete: Sekularizácia a komercionalizácia
Každá doba mala iný súbor sviatkov a iný spôsob ich slávenia. Týka sa to aj kresťanských Vianoc, ktoré sa pod vplyvom zmien v cirkvi i v spoločnosti takisto menili. Revolúcie 20. storočia, počnúc boľševickou a končiac vedecko-technickou i sexuálnou, ešte viac obmedzili vplyv cirkvi a jej postavenie v spoločnosti. Pokračovalo aj zosvetšťovanie Vianoc, v jedných krajinách rýchlejšie, inde pomalšie - podľa toho, kedy do nich dorazili vlny civilizačných premien a ako sa prijímali.
Podľa Tomáša Petráčka, súčasného českého teológa a cirkevného historika, je Česko dnes jednou z najateistickejších krajín vo svete, kým Slovensko, Poľsko či Írsko zostávajú prevažne kresťanské a katolícke. Na Slovensku mala nová cirkev i ateizmus podstatne menší ohlas, o čo sa postaral najmä Andrej Hlinka. Podľa scenárov vypracovaných v ústredí KSČ mali tradičné Vianoce najprv prísť o svoj kresťanský obsah a neskôr aj zaniknúť, pričom ľuďom malo stačiť slávenie Nového roku s prenesenými vianočnými zvykmi, ako v Sovietskom zväze. Tento postupný transformačný proces sa na Slovensku nestal, no od 50. rokov štátostrana presadzovala koncepciu Vianoc ako rodinných sviatkov. Vtedajšie noviny písali: "Vianoce boli zbavené poverčivosti a stali sa sviatkom radosti, hojnosti, šťastia a pokoja.“ Rozhlas síce vysielal koledy, ale len tzv. ľudové, zbavené náboženskej tematiky. Ježiško a svätý Mikuláš museli zmiznúť z učebných osnov.
História sviatkov: Zvláštne vianočné tradície | História
Približne v tom istom čase, ako v ZSSR začal Dedo Mráz roznášať darčeky, v Spojených štátoch sa objavil Santa Claus - spoločný produkt firmy Coca-Cola a hollywoodskych filmových ateliérov. Kým Santa Claus odštartoval na Západe komercionalizáciu Vianoc, Dedo Mráz mal na Východe priniesť ich totálne zosvetštenie. „Tradícia deda Mráza oslabovala jednostranne náboženský charakter Vianoc,“ konštatovala Pedagogická encyklopédia z roku 1984. Režimu sa nepodarilo spojiť Vianoce s Novým rokom podľa vzoru ZSSR a najmä na slovenskom vidieku nedokázal zbaviť vianočné sviatky ich tradičného obsahu.
S odstupom času sa zdá, že to, čo nezmohla ateistická transformácia Vianoc, môže sa podariť novým vlnám ich komercionalizácie po roku 1989. Na západ od nás, a najmä za „veľkou mlákou“, sa veci dostali ešte ďalej, veď komercionalizácia najväčších kresťanských sviatkov tam trvala už takmer pol storočia. Angloamerický publicista Peter Brimelow nazval nový jav „vojnou proti Vianociam“. Išlo o pokusy spochybniť ich pôvod, potláčať slávenie Vianoc na verejnosti a premenovať ich jednoducho na „sviatky“. Reťazec obchodných domov Macy's rozhodol medzi prvými odstrániť z výkladných skríň tradičný nápis „Veselé Vianoce“ a nahradiť ho politicky korektným „Veselé sviatky“, aby sa nekresťanská časť americkej spoločnosti necítila nepríjemne. Podľa slov Thomasa Piataka, prezidenta konzervatívneho Rockfordovho inštitútu, teraz už nejde len o zachovanie „Ježiša vo Vianociach“, ale vôbec o zachovanie „Vianoc vo Vianociach“, ich kresťanskej podstaty.
Kňaz Anton Srholec ostával miernym optimistom: „Ak Vianoce strácajú niektoré vonkajšie znaky, to ešte nie je žiadna tragédia. Zmeny v spôsobe života si predsa žiadajú svoje. Hlavné je, aby sa zo vzťahov medzi ľuďmi nevytrácal Ježišov duch, aby ľudia boli spravodliví, pomáhali si navzájom. A ešte niečo: Vianoce by naďalej mali niesť v sebe rozmer zmierenia.“