Aj keď si mnohí myslia, že existuje jednoduché vysvetlenie histórie Vianoc, skutočný príbeh je oveľa zložitejší. Vianoce sú bezpochyby jediné sviatky, s ktorými sa nám už odmalička spája množstvo tradícií. Vedia však, prečo sa vlastne Vianoce oslavujú a prečo stromček zdobíme v decembri a nie uprostred leta? Vianoce sú jedným z najglobálnejších sviatkov a treba si uvedomiť, že kánon neexistuje, Vianoce sa menia v čase aj priestore.
Pohanské Korene a Zimný Slnovrat: Predkresťanské Oslavy
Presný dôvod slávenia Vianoc pred kresťanstvom nie je celkom jasný. Vieme ale, že to bola mimoriadna udalosť, pretože sa ľudia tešili na „svetlejšie časy“. Oslavy rituálnych sviatkov sa konali pravdepodobne v decembri alebo v januári. Známe sú oslavy počas zimného slnovratu, 21. alebo 22. decembra. Slávilo sa s množstvom jedla, medoviny, ľudia opekali a obetovali dary bohom, modlili sa, aby bol ďalší rok plný hojnosti. V januári potom postupne pribúda viac svetlejších dní, a to je hodné osláv.
Ešte pred narodením Ježiša sa ľudia stretávali, aby oslávili zimný slnovrat. V Nórsku oslavovali tzv. Yule, Nemci v tom čase uctievali boha Odina a Rimania oslavovali Saturnálie, počas ktorých uctievali Saturna, boha poľnohospodárstva. Tieto sviatky sa zo začiatku slávili len jeden deň, no neskôr až dva týždne, pričom začali týždeň pred slnovratom a skončili týždeň po. Okrem toho, 25. decembra sa konali aj oslavy Juvenálií, ktoré boli venované detskému bohu Mithrovi. V minulosti na to mali ľudia i viac času, keďže ešte neexistovala ani elektrina, venovali sa viac sebe a rodine.
Kulturológ PhDr. Lukáš Šutor, PhD. z Katedry slovakistiky, slovanských filológií a komunikácie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach približuje, že prvá teória vychádza z teologickej konštrukcie prirovnania Krista k prvému človeku - Adamovi. Na základe časových paralel bolo počatie (zvestovanie) Krista stotožnené s momentom pripomínania si biblického stvorenia sveta, ktorým je podľa cirkevnej tradície 25. marec. V myslení raného kresťanstva bol celý rok výsostne korunovaný slávením centrálneho tajomstva kresťanského života - Kristovho zmŕtvychvstania.
Hľadanie Dátumu Narodenia Krista: Biblická Nejednoznačnosť a Skoré Kresťanské Poňatie
Keď sa šírilo kresťanstvo, Vianoce ako sviatok narodenia Ježiša neexistovali. V tejto dobe sa viac oslavovalo Ježišovo zmŕtvychvstanie počas Veľkej noci. Ak sa pozrieme do Biblie, nezistíme presný dátum jeho narodenia. Podľa kresťanskej náuky má ísť o dátum narodenia Ježiša, ten je však neznámy. Mnohí sa zhodujú, že Ježiš sa narodil 6. januára, čo je dátum, ktorý dodnes slávia pravoslávni kresťania. V arménskej cirkvi a v niektorých východných cirkvách sa dodnes slávi sviatok Narodenia Pána 6. januára.
V Jeruzaleme a v Palestíne sa sviatok narodenia Pána slávil neskôr. Známa pútnička Ethéria a takisto arménsky lekcionár z roku 415 liturgicky datujú slávnosť Kristovho vtelenia na 6. január.
Rozhodnutie Pápeža Júliusa I.: Ustanovenie 25. Decembra
Kľúčovým momentom, ktorý zmenil dátum osláv narodenia Ježiša, bol až pápež Július I., ktorý v 4. storočí určil, že Vianoce, teda narodenie Ježiša Krista, budeme oslavovať 24. decembra (predvečer) a 25. decembra (hlavný deň sviatku). Historické záznamy uvádzajú, že prvé Vianoce sa oslavovali približne v 4. storočí.
Jeho rozhodnutie však zostáva zahalené tajomstvom, pretože nie je úplne jasné, prečo sa rozhodol práve pre tento dátum. História naznačuje, že pápež sa snažil posilniť vplyv kresťanstva a zamedziť ďalšiemu šíreniu pohanských osláv, ktoré boli populárne v tomto období. Vedci zistili, že 25. december bol tradičným dňom boha slnka Sol Invictus (v preklade Neporaziteľné slnko), ktorý zaviedol cisár Aurelianus v roku 274. Na tento dátum pripadla aj oslava rozšíreného, pôvodne perzského slnečného boha Mithra, asimilovaného rímskou duchovnou kultúrou, ako aj sviatky ďalších slnečných bohov a hrdinov. Všetky tieto solárne kulty majú svoj prírodný predobraz v zimnom slnovrate (21./22. december). Krízový okamih najdlhšej noci a najkratšieho dňa v roku, symbolicky prežívaný ako smrť slnečného boha, bol sprevádzaný rituálmi na privolanie svetla. Priliehavá kultúrna štruktúra poskytla kresťanským ideám dostatočnú oporu, aby došlo k ich prekrytiu v celom západnom kresťanskom svete. Kristovo narodenie sa teda právom začalo chápať ako víťazstvo pravého Svetla, ktoré prišlo na svet (porov, Lk 1,9).
Že sa Ježiš narodil 25. decembra, skonštatoval po prvýkrát sv. Hipolyt z Ríma vo svojom napísanom komentári ku Knihe proroka Daniela približne v roku 204 po Kr. Tento dátum bol všeobecne prijatý a veľmi rýchlo sa ujal. Sv. Ján Zlatoústy (347 - 407) vo svojej kázni prednesenej v r. 386 v Antiochii tvrdí, že Rímska cirkev pozná dátum narodenia Krista z archívu Rímskej ríše v súvislosti so sčítaním obyvateľstva za čias cisára Augusta, a preto rozhodnutie sláviť Božie narodenie 25. decembra je správne a bolo potvrdené rýchlym prijatím tohto sviatku v celom kresťanskom svete od Trácie po Cádiz.
Šírenie Dátumu a Vznik Vianočného Obdobia
How did Christianity become the most popular religion on Earth?
V latinskej Cirkvi sa ujal zvyk sláviť Vianoce práve 25. decembra. Z Ríma sa slávenie narodenia Ježiša Krista rozšírilo najprv do Afriky (cca r. 360) a južnej Itálie (koniec 4. storočia). Slávenie Vianoc v Španielsku upravila saragosská synoda v roku 380. Na Východe sa tento rímsky zvyk sláviť Vianoce akceptoval do konca 4. storočia. V Egypte sa prvý raz spomínajú Vianoce v roku 432.
Do roku 432 sa Vianoce stihli rozšíriť do Egypta a v stredoveku už tento sviatok oslavovali ľudia po celom svete, čím sa pohanské slávnosti dostali do úzadia. Od tohto času sa teda narodenie Ježiša Krista oslavuje 24. decembra (predvečer) a 25. decembra (hlavný sviatok), kým 6. január sa stal dátumom príchodu Troch Kráľov.
Od 6. storočia na sviatok Narodenia Pána kňaz celebruje tri sväté omše: polnočnú (utiereň), rannú (pastiersku) a slávnostnú dennú. Vianočné obdobie však pokračuje aj po ôsmich dňoch a končí sa nedeľou po Zjavení Pána (do r. 1969 sa končilo 2. februára). Do tohto obdobia zaraďujeme štyri významné sviatky kresťanského kalendára: Sviatok Svätej rodiny, Slávnosť Bohorodičky Panny Márie, slávnosť Zjavenia Pána a sviatok Krstu Pána. Dátum Ježišovho narodenia by tak zároveň symbolizoval, že s ním, ktorý vyšiel ako Božie svetlo do zimnej noci, sa uskutočnilo pravdivé požehnanie chrámu - príchod Boha na zem. Časové umiestnenie vianočných sviatkov (24. december - 5. január) sa od vydania Rímskeho misála roku 1570 viac-menej nemenilo. Vianočný čas sa aj dnes slávi od prvých vešpier dňa 25. decembra do prvej nedele po Zjavení Pána. Táto nedeľa sa v latinskej cirkvi nazýva nedeľou Pánovho krstu.
Zákazy a Obnovy Vianočných Osláv: Historické Prekážky
Nie všetci panovníci však boli nadšení z Vianoc a niektorí sa pokúsili ich úplne zrušiť. Najznámejším prípadom zrušenia Vianoc je obdobie vlády anglického štátnika Olivera Cromwella v 17. storočí. Ten so svojimi prívržencami puritánmi bojoval proti írskym katolíkom a v 17. storočí doslova zrušil Vianoce na 15 rokov. Našťastie tento zákaz netrval príliš dlho.
Zaujímavé je aj to, že Vianoce neboli nikdy zavedené v Severnej Amerike hneď po jej osídlení. V roku 1620, kedy pristáli prví osadníci na americkom kontinente, ešte Vianoce nepoznali a dočasne boli v Bostone zakázané, pretože Američania vtedy odmietali všetko britské. V Bostone boli dokonca Vianoce 22 rokov zakázané pod hrozbou pokuty 5 šilingov. Aj po Americkej revolúcii Vianoce ignorovali. Oficiálnym štátnym sviatkom sa stali až 26. júna 1870. Všetko sa však zmenilo začiatkom 19. storočia, kedy sa sviatok začal vracať medzi ľudí. Šlo o obdobie plné nepokojov a tak prišiel nápad z Vianoc spraviť sviatok pokoja.
Zhrnutie Historického Vývoja Dátumu
História Vianoc je skutočne fascinujúca. Prvé Vianoce, ako ich poznáme dnes, sa oslavovali približne v 4. storočí, no to neznamená, že by tento termín bol spojený len s narodením Ježiša. December bol už dávno pred týmto obdobím plný rôznych pohanských sviatkov, ktoré mali svoju symboliku a zvyky. Postupným prekrývaním a začleňovaním týchto tradícií do kresťanského kalendára sa 25. december etabloval ako kľúčový dátum pre oslavu narodenia Ježiša Krista v západnom kresťanstve, zatiaľ čo niektoré východné cirkvi si uchovali tradíciu slávenia 6. januára. Neexistuje jedna správna a pravdivá interpretácia Vianoc; sú dynamickým sviatkom, ktorý sa mení v čase aj priestore.