Obec Chrasť nad Hornádom je domovom významnej rímskokatolíckej farnosti, ktorej duchovným centrom je Farský kostol s patrocíniom Najsvätejšej Trojice. Tento kostol, okrem svojej bohatej histórie a unikátnej architektúry, slúži ako miesto pre všetky dôležité udalosti v živote farnosti, vrátane slávenia sviatostí ako je prvé sväté prijímanie. Nachádza sa v obci a je pôvodne románskou stavbou.
Historické a architektonické špecifiká kostola
Kostol Najsvätejšej Trojice je pôvodne románska stavba so štyrmi apsidami okolo štvorcovej mohutnej veže. Má byzantský pôdorys v tvare rovnoramenného (ondrejského) kríža a je jedinou centrálnou románskou sakrálnou stavbou na Spiši, v takto zachovanom stave v celej strednej Európe. O jeho pôvode sa doteraz vedú diskusie, pričom jeho predlohy sa hľadajú v byzantskej architektúre či v severnom Taliansku. Podobne nejasný je aj čas vzniku stavby; odborníci rotundu datovali do intervalu od 9. storočia do konca 13. storočia. Na starší pôvod rotundy má podľa niektorých odkazovať aj základný modul použitý pri stavbe - karolínska stopa 33,3 cm, ako aj nálezy slovanskej keramiky z 9. - 10. storočia. Rotunda bola dlho považovaná za kostol sv. Filipa a Jakuba, o ktorom je zmienka v listine z roku 1298.
Vývoj stavby a prestavby
Pôvodný kostolík bol postavený na staroslovanskom kultovom mieste najneskôr v prvej polovici 13. storočia ako kamenná rotunda so štvorcovým centrálnym priestorom a štyrmi apsidami (tzv. typ tetrakoncha). Priemer apsíd je 402 - 408 cm, múry majú hrúbku 120 cm. Ešte v druhej polovici 13. storočia bola veža nad centrálnym priestorom zvýšená o 240 cm, pričom ako stavebný materiál už bola použitá tehla. Z obdobia gotiky sa zachovala nadstavba veže s typickými románsko-gotickými zdvojenými oknami a freska na severnej vnútornej stene veže "Vstávanie Krista z hrobu" - fragment pôvodného kristologického cyklu. Gotická tehlová nadstavba veže sa otvára na sever, juh a východ združenými oknami s lomeným oblúkom a stredovým stĺpikom.
Západná apsida bola odstránená buď v čase gotickej nadstavby veže, alebo až pri prvej barokovej prestavbe v roku 1646. Okolo roku 1646 (uvádza sa aj obdobie 2. polovice 13. storočia alebo roky 1742 - 49) západnú apsidu zbúrali a nahradili ju pozdĺžnou loďou, čím dostala rotunda na prvý pohľad podobu klasického jednoloďového kostolíka s predstavanou vežou, ktorá je však netradične nad svätyňou. Pri tejto prestavbe zaklenuli zrejme aj priestor veže, čo si vyžiadalo prelomenie nových okien oválneho tvaru, ktoré prevzali úlohu presvetlenia tohto priestoru od gotických okien.
Súčasnú podobu kostol získal po ďalšej barokovej prestavbe dokončenej v roku 1755. Rodina Mariássy dala postaviť rodinnú hrobku a súčasnú loď kostola. Pod barokovou loďou sa nachádza krypta, v súčasnosti už neprístupná. Nad západným vstupom sa nachádzajú erby manželov Štefana Mariássyho (zomrel v roku 1749) a Žofie Kapyovej. V roku 1950 dostala veža novú plechovú strechu, pričom bola nadstavená o cca pol metra. V relatívne nedávnej dobe sa v obci objavil nápad zbúrať aj južnú apsidu a miesto nej pristavať sakristiu, ktorá kostolíku chýba.
Interiér a vybavenie
Neskorobarokové bočné oltáre pochádzajú z druhej polovice 18. storočia a oltárne obrazy sú z polovice 20. storočia. Zachoval sa tiež z mobiliáru kostola barokový kalich a pacifikál. Organ je zo začiatku 20. storočia od firmy Rieger z Krnova.
Farský život a významné osobnosti
Kostolík a fara stoja na tzv. Farskej skale, strmej skalnej stene z obdobia treťohôr, ktorá je prírodnou pamiatkou. Táto stavba patrí miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi. Kostolík predstavuje unikátny typ rotundy, jedinečný na území Slovenska. Stredové kostolíky možno nájsť aj v okolitých obciach Vítkovce, Spišský Hrušov, ako aj vežu kostola v zaniknutej dedine Miloj.
Pôsobenie duchovných a osobností
Počas histórie farnosti pôsobili a boli s ňou spojení rôzni významní duchovní a osobnosti:
- 1646 - Havel Lomniczay
- Začiatkom 18. storočia do roku 1861 - 1866 - František Lipták, ml.
- 1894 - Matúš Pajdušák - v roku 1918 vydal slovenskú gramatiku pre potreby Spišiakov. Ako regionálny historik je autorom početných štúdií a článkov z dejín Spiša a Oravy. Venoval sa aj cigánskej problematike.
- 1895 - 1906 - Ladislav Moyš - založil slovenskú ľudovú knižnicu Leva XIII.
- 1906 - 1934 - Ján Starostovič - narodil sa 16. júna 1875 v Kacvine, zomrel 25. apríla.
V piatok 22. januára 2016 bola v dedinke Chrasť nad Hornádom, ktorá sa nachádza v blízkosti Spišského hradu, predstavená ZZM (Združenie Zázračnej medaily). Stalo sa tak na pozvanie pána farára Jozefa Sobčáka, ktorý má veľmi dobré skúsenosti z farnosti, kde predtým pôsobil ako kaplán. Po detskej svätej omši v nádhernom pôvodne románskom kostole Najsvätejšej Trojice boli predstavené ciele a poslanie ZZM, najmä apoštolát podomovej návštevy Panny Márie. Stručne bolo opísané aj zjavenie Panny Márie sv. Kataríne Labouré a povedané zaujímavé svedectvo. Farníci o podomovú návštevu hneď prejavili záujem.
Lokalita a prístupnosť
Obec Chrasť nad Hornádom leží 15 km východne od Spišskej Novej Vsi pri železničnej trati Košice - Žilina. Kostolík je vďaka svojej veži viditeľný už z diaľky. Je v dobrom stave, zvnútra bol pred niekoľkými rokmi (2008) vymaľovaný. Prístupný je počas svätých omší, inak je celý areál zamknutý.
Literatúra a zdroje
- Mencl, V.: Stredoveká architektúra na Slovensku.
- Slivka, M.: Výskum Kostola Najsvätejšej Trojice v Chrasti nad Hornádom. In: AVANS 1980, prvá časť. AÚ SAV v Nitre, 1981, str. 264 - 266.
- Vančo, M.: Stredoveké rotundy na Slovensku.
- Javorský, F.: Románska architektúra na Spiši. In: Pamiatky a múzeá, roč. 1999, č. 2, str.
- Zavarský, V. A.: Slovenské kostoly románske.
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok.
- Kol. aut.: Abc kulturních památek Československa.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku.
- Podolinský, Š.: Románske kostoly.