Prvé sväté prijímanie a symbolika bieleho rúcha

Historické korene a význam bieleho rúcha

V prvej Cirkvi sa krst, prvé prijímanie i birmovka diali naraz, simultánne. Odtiaľ pochádza i to, že na Prvé sväté prijímanie sa deti obyčajne obliekajú do bieleho, podobne aj na birmovku. Ak nie do bieleho, tak sa aspoň pekne, sviatočne oblečú. Biele rúcho symbolizovalo ten nový život, do ktorého vstupovali. U nás, keď krstíme deti, tak o tom nevedia. Do tajomstva nového života začínajú vstupovať až vtedy, keď začínajú chápať, teda pri Prvom svätom prijímaní.

Hlbší zmysel Prvého svätého prijímania: Vstup do nového života

Deti majú predovšetkým radosť z pekných šiat, z peknej oslavy, z peknej parády. Je však potrebné, aby sme si my, ktorí sa možno ani nepamätáme, ako to bolo, keď sme my boli pri Prvom svätom prijímaní, teraz dobre uvedomili, o čo vlastne ide. Z tohto hľadiska potom môžeme chystať aj naše deti na Prvé prijímanie.

Pretože nakoniec i v mysli dospelých kresťanov sa zakorenil taký pohľad na toto všetko, aby dieťa malo čím krajšie šaty, aby potom malo čím lepšiu spomienku. Fotografujeme sa atď. Nanajvýš deťom rozprávame o tom, že príde Pán Ježiš, aby sa tešili. Taká návšteva Pána Ježiša pre potešenie. To hlavné nám zostáva stranou. Tu naozaj ide o vstup do nového života. Všetka tá sláva, čo robíme okolo toho, to je len sláva na počesť toho nového, čistého, krásneho, pravdivého života. A v čom je ten nový život?

Radosť detí a pochopenie tajomstva lásky

Iste, deti sa zo všetkého tešia. Čítal som o jednom malom černoškovi, ktorý bol na svätom prijímaní. Tešil sa, vyskakoval od radosti. Pýtali sa ho: „Prečo sa tak tešíš?“ - „Bol som na svätom prijímaní.“ Moja mamička mi vtedy povedala, keď som to čítal: „Deti sa zo všetkého radujú. To ešte nič neznamená. Ktovie ako chápal to prijímanie, keď sa z toho radoval.“ Možno sa budete diviť, keď poviem, že musíme viesť deti, aby sa radovali z niečoho väčšieho, krajšieho a pravdivejšieho. Tam ide o niečo viac, ako len o to, že dieťa prijme chlieb premenený na Kristovo Telo.

Že tam ide predovšetkým o veľké tajomstvo lásky. To nie je samoúčelné, že sa ten chlieb mení na Kristovo Telo. Dieťa a každý pri svätom prijímaní by si mal byť vedomý toho, že je to dotyk s tou najväčšou láskou, aká je možná, a že my preto ideme na sväté prijímanie.

Príklad pravej lásky po birmovke

Poznal som jedného chlapca. Mal asi 10 rokov, keď bol na birmovke. Po birmovke, ako to obyčajne býva, mali doma slávnostný obed. Keď sa všetci rozišli, chlapec si zobral čistý vreckovku, nabral doňho koláčov i kus mäsa, čo zostalo po obede. Poobzeral sa, či sa naňho nikto nedíva, a ticho sa vytratil von do poľa. Zamieril k jednému stromu neďaleko ich domu a tam ho už čakal iný chlapec. Ten druhý chlapec bol taký zanedbaný, zaostalý. Bol sirota a slúžil. Ako to obyčajne bývalo, aj na birmovku išiel len tak ako jeden z posledných, aby to mal. Málokto sa staral o to, ako bude oblečený. Chlapec bol z toho smutný.

Teraz sa teda stretli. Chlapec nabral z domu čo mohol najlepšie, prišiel a rozvinul to pred ním. Tomu oči zažiarili, lebo ani v tento deň nebol nijako zvlášť najedený. S chuťou sa pustil do toho a pojedol to. Keď sa tento vrátil domov, mamička si ho všimla: „Prosím ťa, čo to má znamenať? Kde si s tým bol?“ Chlapec jej to všetko porozprával, čo a ako, a nakoniec povedal: „Vieš, mamička, ja som počul, že Pán Ježiš povedal, že čokoľvek urobíme jeden druhému, že jemu urobíme. Ja som to dnes chcel Pánu Ježišovi takto.“ I takto sa možno radovať po Prvom prijímaní, i takto sa možno radovať po birmovke.

Možno znovu povieme: Ale čo, veď dieťa sa z hocičoho raduje. Ale ja toho chlapca poznám, v ňom to zostalo stále až do staroby: radosť z toho, že môže dobre spraviť. Je možné vytvárať takéto pozadie svätého prijímania a birmovky. Ide len o to, aby sme to my dospelí zobrali vážne.

Sviatosti ako cesta k lepšiemu človeku

Veľmi často chápeme spoveď tak, že sa spovedáme preto, aby sme mohli ísť na sväté prijímanie. Ale to nie je celkom tak. Isteže, po spovedi chodievame na sväté prijímanie, pretože na sväté prijímanie máme ísť vždy, keď nemáme ťažký hriech - a po spovedi ho nemáme. Ale na spoveď chodíme preto, aby sme si skontrolovali život, vylepšovali, čo sa vylepšiť dá, kontrolovali svoju lásku a napravovali chyby a stále sa znovu rozhodovali byť lepšími ľuďmi, aby sme formovali svoju osobnosť k zrelej ľudskosti podľa miery Kristovej. A na prijímanie chodíme takisto preto. Nie preto, že sme dobrí, ale preto, aby sme sa stali lepšími. O toto ide pri krste, o toto ide pri svätom prijímaní, o toto ide pri spovedi: Byť dobrým človekom.

Pochopenie "dobroty" u detí

Jednému dievčatku po svätom prijímaní mamička hovorila: „Musíš byť teraz dobrá, aby si mohla každý večer chodiť na sväté prijímanie.“ Možno že tomu rozumieme. To dievčatko to tak videlo, aj mamička to tak videla, že dobré bude vtedy, keď nebude behať, keď nebude vystrájať, keď bude ticho sedieť v kúte, keď na slovo všetko poslúchne. Ale to bolo pre to dievčatko neznesiteľné. Byť dobrým - to je také, ako bol ten chlapec: mať vo svojom srdci túžbu dobre spraviť a byť si vedomý toho, že keď niekomu dobre spravíme, tak je to naozaj veľké stretnutie s Kristom, ktorému sme dobre spravili.

Samozrejme, ak budeme od detí čakať po svätom prijímaní, že budú také dobré, že už nebudú veselé, že už nebudú vystrájať - to by sme im chceli zobrať ich detstvo. To je najkrutejšie, že rodičia vidia dobrotu dieťaťa v tom, že im nerobí nijaké starosti, že sa dobre učí, že si samo všetko spraví. Ale či má vo svojom srdci lásku alebo nelásku k tým druhým, to akoby nás ani nezaujímalo. A toto znamená byť dobrým. „Ako mi je z toho teraz dobre!“ povedal ten chlapec. Takúto radosť sa musíme učiť hľadať aj my sami. Toto je to, čo treba vedieť o krste, o Prvom svätom prijímaní, o birmovke. To všetko stojí na počiatku veľkej snahy byť lepším človekom.

Tento kostol už videl veľa slávností Prvého svätého prijímania. Kiežby tieto slávnosti mali čím ďalej, tým viac túžby po väčšej láske, po väčšej dôvere, po väčšej nádeji nového života, symbolizovaného tým bielym rúchom, ktorý bude potom charakterizovaný čistou pravdou, čistou láskou, čistým šťastím! Nikto by sa nemal zrieknuť takej ctižiadosti, aby na nás poukazovali, ako na prvých kresťanov: Pozrite, akí sú to dobrí ľudia. Pozrite, ako sa milujú! Tohto sa nesmieme zrieknuť, pretože toto je poznávacie znamienko každého z nás. Ak nás nebudú podľa tohto poznať, všetko ostatné bude nepravdou. A my sme predsa preto boli pokrstení, preto sme boli na Prvom svätom prijímaní, preto chodíme na spoveď a na sväté prijímanie, aby sme vynikali touto láskou, ktorá bude každému biť do očí.

Praktické otázky oblečenia: Tradícia a realita

Bielu košeľu som kúpila u Číňana za 4€ a topánky za 9€. Vynosil ju potom ešte aj na vystúpenia v ZUŠ a žiadna prehnaná suma to nebola, aby si to niekto nemohol dovoliť. Samozrejme, kto na to má, môže kúpiť aj značkový za 50€, ale ak to má dieťaťu urobiť radosť, prečo nie? Dcéra mala prijímanie dávnejšie, ešte tie rúcha neboli a kupovala som jej krásne, ale jednoduchšie strihané šaty v Poľsku za 100€ vrátane bolerka navrch, siloniek a topánok. Bola to vyššia suma, ale nepodarilo sa mi požičať, keďže na svoj vek bola veľmi vysoká a do šiat 134/140 sa neobliekla. Kamoška ju učesala zadarmo, mala len bielu čelenku z H&M a kvietky, čo som ja mala vo vlasoch na svadbe a zostali mi. Bola oblečená milo, dievčensky.

Tiež sa mi nepáčia malé nevesty, dieťa má byť dieťa a vyzerať detsky, napr. by som jej nedovolila make-up, ale videla som viaceré deti, ktoré boli aj namaľované (tiene aj rúž). Nemám pocit, že by sa deti nejako extra pozorovali a porovnávali, to skôr niektoré premotivované mamičky z toho robili haló... Deťom to bolo jedno, chceli mať pekné a basta.

Zas sa táto téma vyvinula štýlom "z extrému do extrému", pritom je možné dieťa obliecť po obrade na oslavu slušne za nepremrštenú sumu. Zdá sa mi nefér, ak sa dospelí vyobliekajú, mamičky navlečú šaty, otec oblek a chlapca privedú na oslavu dobreže nie v rifliach a tričku, v ktorých bežne chodí do školy. A tiež je veľmi rušivé, ak decku spod rúcha v kostole trčia okopané tenisky. Pritom napr. v CCC majú chalanské slušné čierne topánky za pár eur. Veď nemusia byť hneď ortopedické kožené neviemakej značky, na 1-2 príležitosti. Aby sme potom neupadli do opačného, že oblečením tú sviatosť úplne degradujeme.

Čo nosiť pod rúchom?

Chcem sa opýtať, či ste kupovali dcérkam biele šaty, keď budú mať rúcha? Príde mi to zbytočne. Bežne majú deti pod rúchom aj normálne šaty, a chlapci nohavice a košeľu. Potom si rúcho dajú dolu a v tých šatách sa fotia. Takže je to na tebe, ak chceš, dcére daj kľudne biele šaty pod rúcho, ak chce mať pamiatku, že mala biele šatočky. Lebo úprimne, myslím, že 99% dievčatiek túži po tom, byť v tento deň ako nevesta v krásnych bielych šatách.

Nekupovala som, dcéra mala rúcho a pod ním len spodné prádlo /na odporúčanie katechétky/ - bolo horúco, neviem si predstaviť, že by pod rúchom mala ešte šaty. Áno, kúpila som šaty, bude mať rúcho. My ani hostinu nerobíme. Ale ako vyššie bolo spomenuté, dcéra chce byť krásna a aspoň fotky na pamiatku nech má pekné. Predsa je to udalosť a je to jej deň. Na hostine si rúcho dala dole a bola v tých šatách. Ostatné deti mali aj len spodné prádlo pod ním, no tieto šaty boli ako pavučina, tak jej nebolo horúco.

tags: #prve #svate #prijimanie #biele #rucho