Slovensko v súčasnosti neumožňuje registrované partnerstvo pre osoby rovnakého pohlavia, čím patrí medzi posledné štáty Európskej únie, ktoré túto právnu úpravu nemajú zavedenú. Hoci diskusia o právach LGBTI osôb rezonuje v spoločnosti už roky, legislatívna cesta k uznaniu zväzkov zostáva komplikovaná a často polarizujúca.
Politické iniciatívy a legislatívne pokusy
Snahy o legislatívne ukotvenie partnerstiev sa objavili v niekoľkých vlnách:
- Volebné programy: Registrované partnerstvo bolo súčasťou programu strany SaS už v roku 2012.
- Návrhy v parlamente: V novembri 2012 predložili poslanci za SaS (Nicholsonová, Droba, Poliačik) návrh zákona, ktorý však nezískal dostatočnú podporu a nedostal sa ani do druhého čítania. Podporilo ho len 14 zo 129 prítomných poslancov.
- Pokusy o inštitút spolužitia: V októbri 2022 predložila strana SaS návrh na inštitút partnerského spolužitia, ktorý bol opätovne odmietnutý.
- Návrhy vlády: V roku 2023 predstavil minister spravodlivosti Viliam Karas návrh na inštitút „dôverníka“, ktorý však vláda Ľudovíta Ódora neskôr stiahla s odôvodnením, že ide o nedostatočné riešenie životnej situácie osôb patriacich k sexuálnym menšinám.
Spoločenský kontext a odpor voči zmenám
Debata o registrovaných partnerstvách je na Slovensku úzko spätá s otázkami definície manželstva. V júni 2014 Národná rada schválila novelu Ústavy, ktorá definuje manželstvo ako jedinečný zväzok medzi mužom a ženou. Táto zmena bola vnímaná ako reakcia na obavy konzervatívnych kruhov pred možným budúcim uznaním zväzkov párov rovnakého pohlavia.
V roku 2015 iniciovala Aliancia za rodinu referendum, ktoré sa okrem iného pýtalo na ochranu manželstva a adopcie detí homosexuálnymi pármi. Referendum bolo pre nízku účasť (21,41 %) neplatné.
Referendum o ochrane rodiny
Právne výzvy a medzinárodný tlak
Slovenská právna úprava vzťahov kohabitujúcich osôb je v súčasnosti minimalistická. Hoci Občiansky zákonník (§ 116) upravuje status „blízkej osoby“, tieto práva sú obmedzené. V praxi to znamená, že partneri/ky nemajú automatický nárok na dedenie v prvej skupine, bezpodielové spoluvlastníctvo, vdovský dôchodok či prístup k zdravotným informáciám bez splnomocnení.
Verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová v marci 2022 podala na Ústavný súd podnet ohľadom situácie párov rovnakého pohlavia, ktoré uzavreli sobáš v zahraničí. Poukázala na diskriminačný rozmer súčasného stavu, kde štát odmieta uznať ich manželský status pri snahe o trvalý pobyt.
Ekonomické a spoločenské aspekty
Absencia právnej úpravy prináša nielen osobné komplikácie, ale aj ekonomické riziká. Príkladom bola debata okolo sťahovania Európskej agentúry pre lieky, kedy zamestnanci vyjadrili obavy z neuznávania ich práv na Slovensku. Prieskumy verejnej mienky v posledných rokoch ukazujú postupnú zmenu vnímania - vo februári 2024 podporilo registrované partnerstvá 51 % opýtaných, pričom najvyššiu mieru podpory vykazujú voliči Progresívneho Slovenska.
Napriek tomu, že inštitúty registrovaného partnerstva sú v susednej Českej republike bežnou realitou od roku 2006, na Slovensku zostáva táto téma predmetom ideových sporov, kde sa stretávajú snahy o naplnenie ľudskoprávnych záväzkov s konzervatívnymi postojmi politických reprezentácií.
tags: #prva #svadba #dvoch #slovenskych #lesbiciek