Spôsoby Prijímania a Spracovania Potravy u Živočíchov

Výživa (zriedkavo aj nutrícia) je súhrn všetkých procesov, ktorými živý organizmus prijíma, spracúva a využíva potravu. Potravu zaraďujeme už k biotickým faktorom prostredia. Z ekologického hľadiska ide o všetky organické látky rastlinného alebo živočíšneho pôvodu, vo forme živej, mŕtvej alebo rozkladajúcej sa hmoty. Všetko sú to potravové (trofické) faktory. Potrava sú látky potrebné na rast, obnovu a udržiavanie funkcií organizmu (zdravie, výkonnosť atď.), čiže látky slúžiace na výživu.

Základné Typy Výživy Organizmov

Podľa spôsobu výživy rozlišujeme tri základné skupiny organizmov:

• Autotrofné (fytozoické) organizmy

  Sú schopné si organické látky potrebné na ich existenciu vytvoriť z anorganických látok. Spôsob, akým vytvárajú organické látky, môže byť fotosyntéza (zelené rastliny) alebo chemosyntéza (sírne, železnaté, amónne baktérie).

• Heterotrofné (holozoické) organizmy

  Prijímajú hotové organické látky, ktoré v tele menia a prispôsobujú aktuálnym potrebám.

• Mixotrofné organizmy

  Sú charakteristické oboma druhmi výživy. Patria sem napríklad niektoré prvoky, ktoré podľa intenzity osvetlenia môžu prechádzať z autotrofného na heterotrofný spôsob výživy. K mixotrofným organizmom patria aj mäsožravé rastliny, ktoré rozkladajú drobné živočíšne telá, nahrádzajúc tak pôdny deficit dusíka.

Špecifické Spôsoby Výživy Živočíchov Podľa Povahy Potravy

Okrem tohto základného delenia poznáme niekoľko spôsobov výživy živočíchov podľa povahy potravy:

• Biofágia

  Je spôsob výživy, pri ktorom organizmus prijíma potravu vo forme živých organizmov alebo ich častí. V rámci nej rozlišujeme tri základné typy:

  • Fytofágia - prijímanie rastlinnej potravy - rastlinožravé (herbivorné) živočíchy.
  • Zoofágia - prijímanie mäsitej potravy - mäsožravé (karnivorné) živočíchy.
  • Všežravé (omnivorné) živočíchy - prijímajú rastlinnú aj mäsitú potravu.

• Nekrofágia

  Predstavuje požieranie mŕtvych tiel iných živočíchov. Patria sem napríklad hyeny, supy, rôzne larvy hmyzu.

• Cecidofágia

  Je zvláštny spôsob výživy, ktorú predstavujú útvary vzniknuté na rastlinných telách po pôsobení látok vylučovaných samicami hmyzu pri kladení vajíčok, takzvané cecídie. K druhom, ktoré takto získavajú potravu, patria niektoré hlístovce, roztoče a druhy z čeľadí blanokrídlovcov, dvojkrídlovcov, chrobákov či motýľov.

• Symbiontofágia

  Je spôsob získavania potravy, pri ktorom živočích využíva iné organizmy (baktérie, prvoky) na získanie potravy, respektíve jej úpravu do stráviteľnej podoby. Ide o symbiotický vzťah, ktorý je prospešný pre oba druhy.

• Trofobióza

  Je typická pre rôzne druhy mravcov, ktoré sa živia sladkými výlučkami vší, červcov či mér. Niektoré druhy vší začnú vylučovať sladké výlučky až vtedy, keď sa ich mravce začnú dotýkať. Mravce sa o vši starajú - v zime odnášajú ich vajíčka hlbšie do mraveniska, aby nezmrzli.

• Kanibalizmus

  Je vzájomné požieranie jedincov toho istého druhu. Silnejšie jedince požierajú tie slabšie alebo choré druhy. Tento spôsob výživy vzniká pri nedostatku priestoru, potravy či vlhkosti.

Mechanizmy Príjmu Potravy

Spôsoby prijímania potravy v živočíšnej ríši sú veľmi rôznorodé. V závislosti od stupňa dosiahnutého fylogenetického vývoja organizmov a typu potravy môžu byť rôznym spôsobom modifikované aj orgány, ktoré tieto procesy zabezpečujú.

• Jednobunkovce prijímajú potravu difúziou alebo fagocytózou na ktoromkoľvek mieste tela alebo cez bunkové ústa (cytostoma).
• Pred ústami a v ústach rôznych živočíchov sa formujú štruktúry, ktoré umožňujú chytanie, zahusťovanie alebo drvenie potravy, napríklad chápadlá, hryzadlá alebo zuby.
• Veľká časť hmyzu pomocou špeciálneho zariadenia a pomocného bodacieho orgánu cicia rastlinné a živočíšne šťavy (napríklad komáre, muchy, vši, bzdochy, ale aj pijavice).
• Živočíchy, ktoré cicajú krv, majú nielen v slinách, ale aj v žalúdku špeciálnu protizrážaciu látku (napríklad pijavice hirudinín).
• Niektoré živočíchy (motýle, kolibríky) sú schopné cicať rastlinné šťavy cuciakom (tzv. "sosákom") aj bez bodacieho zariadenia.

Potravové Správanie

Potravové správanie patrí medzi životné potreby a aktivity v celej živočíšnej ríši. Jednotlivé druhy sa formou získavania potravy veľmi odlišujú. Vyhľadávanie potravy je väčšinou rôznorodejšie, premenlivejšie a zložitejšie ako samostatné konzumovanie už získanej potravy. Ide o pravidelne sa opakujúce správanie v rôznych intervaloch (niekoľko hodín až mesiacov).

Druhy sociálneho hmyzu (mravce, termity, včely, čmele), ale aj vtáky a cicavce sa o výskyte potravy navzájom informujú rôznymi pachovými, optickými alebo akustickými signálmi (napríklad orientačné a vrtivé tance včiel). Dôležitý význam má potravové správanie v súvislosti s rodičovskou starostlivosťou tých živočíšnych druhov, ktoré zabezpečujú potravu pre svoje mláďatá v ranom veku.

Spracovanie Potravy: Trávenie

Základným spôsobom úpravy prijatej potravy je mechanické a chemické spracovanie potravy, čiže trávenie za účasti špecifických enzýmov.

Mechanické spracovanie potravy

Pri mechanickom spracovaní sa potrava v hornej časti tráviacej sústavy, spravidla v ústnej dutine, rozomieľa, navlhčuje a mení na kašovitú hmotu. Uplatňujú sa pritom rôzne pomocné orgány, napríklad slimák strúha potravu drsným jazýčkom - radulou, v zobáku vtákov sú to zrohovatené útvary, v ústach cicavcov zuby a pod.

Chemické spracovanie potravy

Chemický rozklad živín môže prebiehať vo vnútri buniek alebo mimo nich. Podľa toho rozlišujeme vnútrobunkové a mimobunkové trávenie.

• Vnútrobunkové trávenie prebieha vo vnútri bunky v tráviacej vakuole enzýmami na princípe fagocytózy. Nestráviteľné zvyšky sú odstránené exocytózou alebo na určitom mieste bunky (cytopyge). Vnútrobunkové trávenie sa vyskytuje aj pri najjednoduchších bezstavovcoch, ako sú hubky, ploskavce a niektoré mäkkýše.
• Mimobunkové trávenie sa prvýkrát objavuje pri dvojstranne súmerných živočíchoch (hlístovce, mäkkýše a obrúčkavce). Chemické štiepenie živín enzýmami sa uskutočňuje mimo tráviacej bunky, ktorej úlohou je vylúčiť tráviace šťavy do tráviacej rúry.

Okrem vnútrotelového trávenia, keď všetky procesy prebiehajú vo vnútri organizmu, existuje aj mimotelové trávenie, pri ktorom živočích vylučuje tráviace enzýmy na potravu mimo svojho tela a následne vstrebáva už natrávené látky.

Vývoj a Adaptácie Tráviacich Sústav

Tráviace sústavy sa vyvíjali v závislosti od rozmanitosti živočíšnych druhov a podmienok vonkajšieho prostredia. Na začiatku fylogenetického vývoja sú jednoduché, ale variabilné tráviace sústavy bezstavovcov.

Jednoduché tráviace sústavy bezstavovcov

• Hubky patria k živočíchom, ktoré potravu filtrujú cez bočné otvory tela. V bunkách vystielajúcich telovú dutinu prebieha vnútrobunkové trávenie. Nestrávené zvyšky hubka s vodou vyvrhne cez veľký telový otvor.
• Tráviacu sústavu pŕhlivcov tvorí dutina s jedným otvorom, ktorý je súčasne prijímací aj vyvrhovací. Proces trávenia sa cyklicky opakuje, lebo prijatie ďalšej potravy je viazané na dokončenie trávenia predchádzajúcej. Pri niektorých pŕhlivcoch (napríklad medúzovce) rozvádzanie živín do všetkých častí tela zabezpečuje rozvetvená tráviaca sústava, ktorá má zároveň aj obehovú funkciu. Takáto sústava sa nazýva gastrovaskulárna sústava.

Vývoj zložitejších tráviacich sústav

Tráviaca rúra sa postupne predlžuje, vzniká pažerák, základ žalúdka, črevo a análny otvor. Do čreva sa vylučujú enzýmy a nastáva enzymatický rozklad prijatej potravy a jej následné vstrebávanie.

Tráviace systémy stavovcov sa v mnohom podobajú, ale majú aj špecifické odlišnosti. Vnútorný povrch ich čreva sa mnohonásobne zväčšil vznikom klkov a mikroklkov, ktoré sa uplatňujú pri vstrebávaní živín.

Špecifiká tráviacich sústav stavovcov

• Tráviaca sústava obojživelníkov je prvou tráviacou sústavou, ktorá má všetky časti tráviacej sústavy a špeciálne tráviace žľazy.
• Živočíchy, ktoré prijímajú s potravou veľa vody, a vodné stavovce majú slinné žľazy redukované. Naopak, slinné žľazy napríklad hovädzieho dobytka produkujú veľké množstvo slín (cca 120 litrov za deň).
• Dôležitými orgánmi tráviacej sústavy sú pečeň a podžalúdková žľaza. Pri mäkkýšoch pečeň a podžalúdková žľaza tvoria spolu jednu žľazu - hepatopankreas. Do nej sú vrastené slepé výbežky čreva a vstrebávajú sa v nej živiny.
• Rozdiely v tráviacej sústave úzko súvisia aj so spôsobom výživy:
  • Mäsožravé živočíchy majú dobre vyvinuté orgány, ktorými uchopujú korisť.
  • Bylinožravé živočíchy prijímajú ťažko stráviteľnú celulózu, preto majú podstatne zložitejší spôsob trávenia, ktorému je prispôsobená aj stavba a mnohonásobné predĺženie tráviacej rúry. Pomocou špeciálnych baktérií a prvokov, ktoré žijú symbioticky v žalúdku, rozkladajú celulózový obal rastlinných buniek a až potom sa tieto bunky trávia enzýmami.
  • Príkladom výrazných modifikácií je tráviaca sústava prežúvavcov, najmä stavba žalúdka. Jeho zvláštnosťou je to, že má tri predžalúdky - bachor, čepiec a knihu. Zaujímavosťou je, že črevo prežúvavcov vzhľadom na veľké množstvo prijímanej potravy je 20-krát dlhšie ako ich telo.
  • Špecifickým spôsobom prebieha aj trávenie pri vtákoch. Žľaznatý žalúdok potravu chemicky natrávi a trávenina potom prechádza do svalnatého žalúdka. V svalnatom žalúdku sa potrava mechanicky spracúva.

tags: #prijimanie #potravy #zivocichov