Výtvarné umenie sprevádza ľudstvo už od jeho vzniku, avšak obrazy nesú veľmi silný subjektívny pohľad na svet očami umelca. Preto sa zákonite v ďalšej etape rozvoja civilizácie vynorila snaha zachytiť objektívny obraz sveta bez jeho interpretácie umelcom. Toto hľadanie viedlo k objavu fotografie, ktorá sa stala nielen dokumentom reality, ale aj nositeľom cenných informácií o minulosti, slúžiacich ako výskumný materiál pre bádateľov.
Cesta k vynálezu fotografie
Základy z Camera Obscura
Už v treťom storočí pred naším letopočtom opísal Euklides v diele Optika princíp jednoduchého zariadenia, zvaného camera obscura (temná komora). Toto zariadenie umožnilo premietať obraz vonkajšieho sveta na plochu vnútri komory, čo bol prvý krok k objektívnemu zachyteniu obrazu.
Pionieri heliografie a stabilizácie obrazu
Prelom nastal vďaka Nicéphoreovi Niépceovi (1765 - 1833), ktorý objavil svetlocitlivosť asfaltovej vrstvičky nanesenej na kovovej doske. Zistil, že prírodný asfalt pôsobením svetla tvrdne a stáva sa nerozpustným v niektorých organických rozpúšťadlách, čím vyriešil dlhotrvajúci problém s ustálením „fotografie“.
Niépce uskutočnil prvé fotografické pokusy a vytvoril prvú fotografiu na kove. Bola to prvá historicky doložená heliografia - kópia rytiny pápeža Pia VII. (Hoci doska sa rozbila ešte za Niépcovho života.) Neskôr našiel spôsob, ako obraz získaný heliografiou rozmnožiť, zhotovil kópiu rytiny na cínovej alebo medenej doske a kresbu na miestach nechránených asfaltom leptal do hĺbky. Z takto získanej tlačovej formy mohol tlačiť obrázky na papier. Táto tlačová technika sa nazýva heliogravúra.
Približne v roku 1825 vytvoril najstaršiu dochovanú fotografiu chlapca pri vedení koňa (v roku 2002 vydraženú za 450 000 €) a v roku 1826 vyhotovil druhú významnú heliografiu.
Rozvoj negatív-pozitív procesu
William Fox Talbot (1800 - 1877) sa zaoberal problematikou kopírovania a vyvinul proces nazvaný Talbotypia (tiež Kalotypia). Tento proces, dokončený v roku 1839 a používaný dodnes v rôznych obmenách, spočíval v natieraní bežného kresliaceho papiera roztokom dusičnanu strieborného, osušení, namočení do jodidu draselného a opätovnom usušení. Tesne pred použitím sa papier scitlivel roztokom dusičnanu a kyselinou gallovou a následne sa vyvolával pri svetle sviečky.
Talbot vytvoril prvý negatív na svete, išlo o snímku arkierového okna v Lacock Abbey. Takto vznikol princíp negatív-pozitív. Pokryl negatív tenkou vrstvou vosku a presvietil ho na papier upravený rovnakým postupom, čím získal pozitív. Tento objav bol kľúčový pre ďalší rozvoj fotografie, vrátane možnosti opakovaného vytvárania kópií a širšieho využitia.
Zrodenie svadobnej fotografie
Kráľovná Viktória a princ Albert: Historický moment
V roku 1840 nastal moment, ktorý sa zapísal do histórie ako zrodenie svadobnej fotografie. Prvá svadobná fotografia na svete bola vytvorená práve v tomto roku, keď si kráľovná Viktória a princ Albert nechali spraviť portrét. Táto udalosť nebola len osobnou pamiatkou kráľovského páru, ale aj významným míľnikom v dejinách fotografie.
Pozoruhodná je aj kvalita fotografie vzhľadom na vtedajšie technické možnosti, len 15 rokov po vyhotovení prvej dochovanej fotografie.
Vplyv na svadobné tradície
Svadba kráľovnej Viktórie mala významný vplyv aj na svadobné tradície. Tradícia bielych šiat sa rozšírila práve v 19. storočí, keď kráľovná Viktória zvolila bielu róbu na svoju svadbu s princom Albertom, čím stanovila módny trend, ktorý pretrváva dodnes.
Význam fotografie ako dokumentu
Vidieť seba samého zvečneného na fotografii je pomerne mladý jav. Hoci o zachytenie ľudskej podoby na plátno sa snažili portrétisti, namaľovaný obraz nedokázal reálne zachytiť skutočnosť tak, ako to dokáže fotografia. Fotografia je jedným z najlepších nástrojov na dokumentovanie a zachovanie minulosti, aby mohla slúžiť ako zdroj informácií pre budúce generácie. Neodmysliteľne sa tak stala súčasťou mnohých vedných disciplín.
Keďže náš kognitívny systém je výrazne spojený so zrakovými vnemami, obrazová dokumentácia predstavuje pravdepodobne najdôležitejší prostriedok pre pochopenie a zorientovanie sa v dokumentovaných javoch.
Hodnota pre rodinu a spoločnosť
Fotografia dokumentuje spôsob života, spoločenské pomery, významné rodinné udalosti, hospodárske činnosti, zachytáva obyčajové tradície a poskytuje etnologické poznatky, napríklad o odievaní alebo spôsobe úpravy vlasov. Okrem individuálnych portrétov mali ľudia potrebu zaznamenávať tiež obrady ako krst, narodeniny, prvé sväté prijímanie, birmovku, maturitu, svadbu alebo pohreb.
Informácie získané prostredníctvom fotografií sú nezameniteľnými faktami, ktoré slúžia ako náhľad na život „ktorý si nepamätáme“ a chceme ho spoznať. Je však dôležité si uvedomiť, že dokumentárna fotografia nie je len nositeľom faktov samotných a neprináša len vedecké poznatky, ale je zároveň aj nenahraditeľným sprostredkovateľom emócií. Väčšina dobových rodinných fotografií zachytáva pozitívne emócie ako radosť, spokojnosť a hrdosť, ktoré mali prezentovať rodiny, ich zázemie a majetok. Emócia smútku sa objavuje predovšetkým pri fotografiách znázorňujúcich pohreb rodinných príslušníkov.
Cit a puto k objektom na fotografii robí z fotografie jeden z najcennejších predmetov v domácnostiach. M. Sandbye (2014) sa vo svojej štúdii v tejto súvislosti odvoláva na všeobecne známe príbehy o ľuďoch, ktorí zachránili rodinný fotoalbum ako najcennejší objekt, keď unikali z horiaceho domu. Svadobné fotografie z tohto hľadiska predstavujú mimoriadne cennú spomienku na jeden z najdôležitejších dní v živote a uchovávajú jeho atmosféru a emócie pre budúce generácie.
tags: #prva #fotografia #svadba #manzelov