Pripomíname si Sviatok všetkých svätých a Pamiatku zosnulých

Katolícka cirkev si 1. novembra pripomína cirkevne prikázaný Sviatok všetkých svätých. Na sobotu 2. novembra pripadá Pamiatka zosnulých, ľudovo známa ako Dušičky. Na Slovensku je 1. november od roku 1994 dňom pracovného pokoja. V tieto dni si veriaci spomínajú na všetkých svätých, ako aj na svojich predkov a blízkych, ktorí už nie sú medzi nami.

archívna fotografia hrobov na cintoríne

História Sviatku všetkých svätých

Začiatky slávenia sviatku Všetkých svätých siahajú do 4. storočia po Kristovi. Už vtedy bol rozšírený sviatok svätých mučeníkov, ktorý sa slávil 13. mája, prípadne prvú nedeľu po Turícach. Slávnosť Všetkých svätých sa prvýkrát slávila v Ríme 13. mája 609, keď pápež Bonifác IV. prebral od cisára Fokasa pohanský chrám všetkých bohov, tzv. Panteón, a zasvätil ho Panne Márii a všetkým svätým mučeníkom. Neskôr pápež Gregor III. (731 - 744) zmenil slávenie všetkých svätých z 13. mája na 1. novembra, keď v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne slávnostne posvätil kaplnku k úcte všetkých svätých. Pápež Gregor IV. tento sviatok rozšíril na celú cirkev.

Sviatok všetkých svätých bol ustanovený, keď bol v Ríme vysvätený pohanský chrám Pantheon, postavený v roku 27 pred Kristom ako chrám pre všetkých rímskych bohov. Cirkev oddávna spája s týmto sviatkom nádej na vzkriesenie.

Pamiatka zosnulých - Dušičky

Pamiatku zosnulých zaviedol v roku 998 opát Odilo v benediktínskom kláštore Cluny. Prvého novembra večer začali vyzváňať a spievať žalmy za mŕtvych a na druhý deň slúžiť veľkú zádušnú omšu. Tento zvyk sa čoskoro rozšíril v celej západnej cirkvi. V 10. storočí svätý Odilo, ktorý bol opátom v benediktínskom kláštore v Cluny, určil, aby sa pamiatka na zosnulých slávila vždy 2. novembra, čiže deň po Sviatku všetkých svätých, a to vo všetkých kláštoroch jeho rehole. To sa potom rozšírilo do celej katolíckej cirkvi. Cirkev už po stáročia spája s touto slávnosťou nádej na vzkriesenie. Je to deň radosti a nie strachu. Po vzkriesení Krista sa nachádzame na ceste do večného mesta, kde nás očakáva blaženosť všetkých tých, ktorí boli Pánom oslávení.

ilustrácia s vyobrazením cintorína a zapálených sviečok

Tradície a zvyky na Slovensku

Na prelome októbra a novembra už tradične smerujú naše kroky k hrobom svojich blízkych, aby sme si uctili ich pamiatku a trochu zaspomínali na spoločné chvíle strávené počas ich života. V mnohých európskych krajinách vrátane Slovenska sa za stáročia ustálil zvyk, že ľudia na sviatok Všetkých svätých a na sviatok zosnulých navštevujú a upravujú hroby zosnulých príbuzných, prinášajú kvety a zapaľujú sviečky a svietniky. Na Slovensku si dnes pripomíname Sviatok všetkých svätých, ktorý je zároveň dňom pracovného pokoja. O deň neskôr, 2. novembra, je Pamiatka zosnulých. Na Slovensku je zvykom počas týchto dní navštevovať cintoríny a hroby svojich príbuzných. Tie sú vyzdobené vencami a kvetmi, horia na nich sviece. Vence a kvety vyjadrujú úctu a uznanie životu tých, ktorí už nie sú medzi nami.

Začiatkom 20. storočia sa hlavne vo vidieckom prostredí rozšírila tradícia pálenia sviečok. Vence a kvetinová výzdoba pribudli až oveľa neskôr. Na Slovensku sa začali dodržiavať aj určité rituály, napríklad na Orave a Liptove nechávali cez noc z 1. na 2. novembra na stole časť večere, pridali i chlieb a maslo, zámožnejší aj pálenku ako jedlo pre „dušičky“. Tradovalo sa, že ak by v túto noc zomrelí na stole nič nenašli, celý rok by plakali od hladu. Ďalším zvykom bolo rozdávanie jedla chudobným s prosbou o ich modlitby za pokoj duše. Najčastejšie sa rozdával čerstvo upečený chlieb alebo menšie bochníčky tzv. Preženie.

Do polovice 20. storočia boli hroby na vidieku veľmi jednoduché. Na jeseň sa prikrývali čečinou a dávala sa tam jedna až dve sviečky. Mešťania a šľachtici si budovali mohutnejšie hroby a aj ich výzdoba bola bohatšia.

Sviatok všetkých svätých a Halloween

V dnešnej dobe ho predstavujú najmä deti oblečené v kostýmoch, ktoré navštevujú susedov a pýtajú sladkosti. Halloween je pôvodné pomenovanie predvečera významného sviatku Samhain, ktorý oslavovalo keltské obyvateľstvo Britských ostrovov. Tradičnými znakmi Halloweenu v súčasnosti, ktorý sa udomácnil aj na Slovensku, sú špeciálne vyrezané tekvice, vo vnútri ktorých je sviečka, ale aj čarodejnice, duchovia, netopiere, čierne mačky, metly, oheň, príšery, kostlivci a pod. Sviatok Všetkých svätých je vlastným sviatkom rímskokatolíckej cirkvi, ktorý v priebehu dejín súvisel aj so starodávnym keltským pohanským sviatkom Samhain, ktorý bol v ranom kresťanstve pokresťančený. Samhain bol pre keltské národy pohanský sviatok, znamenal začiatok keltského Nového roka, ktorý sa slávil 1. novembra. Už v tejto keltskej tradícii mali ľudia vo zvyku navštevovať cintoríny, zdobiť hrobky a páliť sviece.

Pôvod sviatku Všetkých svätých a "Dušičiek"

Prežime tohtoročné Sviatky všetkých svätých a Dušičky v pokoji a úcte k našim blízkym mŕtvym, ale i k živým. V katolíckych kostoloch sa konajú zádušné omše za mŕtvych. Kríž, znak utrpenia a smrti, sa stal znakom víťazstva v Kristovom zmŕtvychvstaní. Znakom kríža označovali hroby svojich blízkych aj prví kresťania. Spočiatku však vychádzali z tradície predkresťanskej, ktorá tiež vyjadrovala istú nádej, že človek žije aj po smrti a že smrťou odchádza do prístavu nového, záhrobného života. Na mnohých hroboch z predkresťanskej éry sa objavuje napríklad znak kotvy, ktorý mal naznačiť, že zosnulý už došiel do prístavu v záhrobnom živote. Kresťania prevzali tento symbol, pričom však urobili malú grafickú úpravu. Kresťanský spisovateľ Tertulián koncom druhého storočia píše, že kresťania vykonávali výročnú spomienku na zomrelých. Zhromažďovali sa pri výročnej slávnosti smrti mučeníka okolo jeho hrobu ku spoločnej oslave v presvedčení, že mučeník hneď po svojej smrti vstupuje do Božej slávy. Prví kresťania mali cintoríny ako azylové miesta, kde mohli nerušene vykonávať kult. Cintoríny boli chránené štátnym zákonom ako posvätné miesto, preto prví kresťania mohli v istom zmysle celkom slobodne rozvíjať svoje myšlienky a náboženské presvedčenie. Zákon zároveň umožňoval chudobným združovať sa v pohrebných bratstvách, čo v hojnej miere využívali aj prví kresťania, ktorí takto združení mohli vlastniť aj určitý majetok, čiže cintoríny a budovy, ktoré boli na nich postavené.

tags: #pripominame #sviatok #blizkych